2. Čakáme bábätko

Na začiatok sa Vám predstavím, aby ste mali predstavu, že na druhej strane obrazovky je niekto "živý"... len škoda, že neexistuje klávesa, po stlačení ktorej by ste zacítili moje duševné rozpoloženie, lebo predstavenia typu - lyžujem, chodím do kina, mám vysokoškolské vzdelanie, behám sú veľmi ... prízemné... Každý predsa chodí do kina, behá, lyžuje... tak inak ... Veľa sa smejem, veľa plačem, dívam sa a snažím sa vidieť, počúvam a snažím sa počuť, prežívam - všetko, všetkých, všetkým. Nasávam život každým pórom svojich buniek, selektujem veci, ktoré mi robia radosť a ktoré bolia, medzi stovkami svojich priateľov mám iba zopár najbližších a medzi stovkami svojich lások mám iba tú jednu jedinú - pravú (i ľavú zároveň). Tú neobmedzenú, tú čestnú, úprimnú, jedinú v celom vesmíre.... Prežila som veľa pádov na dno, aj keď častejšie lietam v oblakoch... Celý môj život je ako sen, krásny, často mimo realitu, neobmedzený, slobodný, žijem ho a vychutnávam plnými priehršťami. Spievam, hrám na gitare, tancujem na vlne slobody, lásky, emóciách a nenechám sa zviazať povinnosťou, nudou, všednosťou dní... až donedávna... Keď ma pobolievalo brucho a neprestávalo a napätie z mojich prsníkov sa prenieslo aj do vzduchu a ocikala som testík... jeden... druhý... tretí. Nebol chybný ani jeden z nich, bola to pravda.... ČAKÁME BÁBäTKO!