Lina Elys Trpka pomsta Kapitola 9

Daniel

Posadil som rozrušenú Kristínu na pohovku, z ktorej som spratal všetok neporiadok a podal som jej pohár čistej vody. Poriadne sa z neho napila, stále však pôsobila veľmi rozrušene. Netušil som, prečo prišla, ale muselo sa stať niečo vážne, keď vyhľadala práve mňa.

„Prepáč, asi to nebol najlepší nápad, takto ťa prepadnúť,“ povedala rozpačito.

„To je v poriadku,“ uistil som ju, aby nenadobudla pocit, že mi jej návšteva prekáža.

„Ani netuším, prečo som prišla za tebou. Bola som tak nesmierne rozrušená, že som sa zrazu ocitla na tomto mieste,“ priznala pokladajúc pohár na stolík oproti. Akoby zaváhala, či má ďalej pokračovať v tom, čo ju trápilo.

„Som tu pre teba, Kristy,“ nabádal som ju.

„Vieš, niekedy mám pocit, že žijem v zlatej klietke, od ktorej som stratila kľúč a nedokážem z nej ujsť. Raz sa mi to podarilo, na pár rokov, keď som študovala v Anglicku. Návratom som dúfala, že sa to zmení a brat bude iný. Pochopí, že som dospelá a viem sa o seba postarať. No, zmýlila som sa. Odkedy som prišla, neustále sa hádame, nepovie mi žiadne milé slovo. Chce len, aby som počúvala jeho rozkazy, aby ma mohol mať pod kontrolou. Je to môj brat, milujem ho, lenže on mi svojou ochranárskou láskou ničí život,“ znovu sa rozplakala. Posunul som sa k nej a ona si bez váhania  oprela hlavu o moju hruď. Opatrne som ju hladil po prameni vlasov čiernej farby.

„Nepoznala som inú lásku, len tu bratovu. Mama zomrela hneď po mojom pôrode. Otec si ma nikdy nedokázal privinúť k sebe a dať najavo, že ma miluje. A Roby odkedy našiel otca mŕtveho, začal sa správať veľmi despoticky . Aj keď viem, že ma má rád, je to dusivá láska, ktorá ma ničí “ v tichosti som ju počúval. Zostalo mi ťažko na duši. Zistenie, že človek, obklopený bohatstvom, nie je šťastný, mi zmenil pohľad, ktorý som si doteraz o zbohatlíkoch vytvoril. Aj keď moja rodina nežila v prepychu, bolo v nej lásky na rozdávanie. Moja mama nám ju dávala nezištne, nikdy nerobila rozdiely medzi mnou a mojími nevlastnými súrodencami. Milovala nás rovnako a za to som jej vďačný. Zamrzelo ma, že práve Kristína, žena, ktorá dokázala venovať toľko svojej lásky iným, ju sama nemala. O to horšie bolo vedomie, že som jej klamal. O tom kto som.

„Mala by si niečo vedieť, Kristy" povedal som po dlhšej odmlke, ktorá medzi nami nastala. Nervózne som sa pomrvil na pohovke. Snažil som sa nabrať odvahu a ísť s pravdou von. Kristína na mňa pozrela svojimi modrými očami zmáčanými od slz. Položila mi prst na pery a povedala: „Nechcem to vedieť.“ Akoby tušila, že je niečo, čo som jej tajil. Nepokračoval som. Len som ju jemne hladil po pravej paži, keď sme sa dali do tej istej polohy ako predtým.

Zobudili sme sa nad ránom v peknom objatí. V rozpakoch, ktoré sme obaja pocítili, sme bez rozhovoru pripravovali raňajky. Kristína opiekla hrianky, natrela ich maslom a naservírovala na taniere. Ja som zatiaľ nakrájal zeleninu.

„Dnes idem na lov. Na trhu potrebujú každé ráno čerstvé ryby a mne to hodí veľmi dobrý peniaz,“ vravel som pri raňajkách.

„Mohla by som sa pridať? Ešte nikdy som nevidela, ako sa lovia ryby,“ povedala.

Zaskočil ma jej záujem.

„Prečo nie? Ale je to ťažká práca. Nič pre slečinky,“ žmurkol som na ňu.

„Nie som z cukru. Nebojím sa žiadnej práce,“ tvárila  sa urazene. Smutne pozrela do zeme. „ Nemám chuť ísť domov ani do práce a pri tebe dokážem myslieť na iné veci ako na tie, čo ma trápia,“ priznala.

Usmial som sa na ňu.

„Budem rád, ak mi budeš robiť spoločnosť a strávim s tebou ďalší deň,“ moje slová som myslel úprimne. Konečne sa usmiala potom, čo som jej povedal. „ Vezmem ešte zopár veci a môžeme rozhýbať túto moju krásku,“ spokojne som pobral potrebné veci, niektoré som podal Kristíne.

Ako sme vychádzali z kajuty, Kristína sa zastavila pri jedinej poličke, ktorá mi zútulňovala malý priestor. Načiahla svoje drobné ruky a vzala do nich rámik s fotografiou. Stuhol som. Kristína práve pozerala na fotografiu, na ktorej sa usmievala ryšavka posielajúca vzdušný bozk.  Bola ňou moja Sofia.

„To je tvoja snúbenica?“ spýtala sa zrazu. Ako vie, že som mal snúbenicu?

„Bola,“ odvetil som bez zaváhania.

„Bola?“ zmätene na mňa pozrela.

„Dlhý príbeh. Možno raz ti o ňom poviem,“ chcel som ukončiť tento nie príliš príjemný rozhovor. Kristína však fotku stále nepúšťala z očí. Dívala sa na moju niekdajšiu lásku zvláštnym pohľadom, až som z nej zostal nervózny.

„Je to zvláštne, ale zdá sa mi veľmi povedomá,“ priznala. To prebralo moju vnútornú zvedavosť. Mohla Kristína poznať Sofiu?

„Poznáš ju?“ podišiel som k nej s úmyslom zistiť, či je tu možnosť, že ony dve sa už niekedy stretli.  

„To nie, ale už som ju niekde určite videla, teraz si však nespomeniem kde,“ položila fotografiu naspäť na poličku.

Tento zvláštny moment vo mne vyvolal nepríjemné myšlienky. Vedel som, že za týmto musí byť niečo, čo by mi mohlo pomôcť pri dokazovaní, že Kristínin brat mal na svedomí moju lásku.

Celé poobedie ma Kristína nerušene pozorovala pri práci. Snažil som sa jej ukázať, ako správne nahodiť siete, aby sa podarilo uloviť viac rýb. Bola šikovná, vôbec jej neprekážal rybí pach, ktorý nás obklopoval. So Sofiou som nič takéto nezažil. Vždy sa vyhovárala na morskú chorobu. Skôr si potrpela na luxus i keď nežila v bohatstve. Bývala u rodičov, ktorí pracovali ako roľníci na poliach. Ona nikdy nechcela dopadnúť ako oni, preto študovala ekonómiu. Snažila sa zarábať na škole modelingom a pár mesiacov pred jej smrťou si našla prácu vo firme, o ktorej nerada rozprávala. Nikdy som ju však nenútil o nej hovoriť. V tom období začali naše hádky, ktoré sa stupňovali každým dňom. Bolo to mizerné obdobie a ukončila ho naša nehoda.

Z myšlienok má vytrhla Kristína, ktorá pišťala od radosti. Konečne sa nám podaril prvý úlovok. Vybral som plnú sieť trepotajúcich rýb, ktoré tušili, aký osud ich čaká.  Vhodili  sme ich do suda položeného pri kraji lode a zatvorili ho poklopom. Vidieť Kristínu, aká je šťastná, má robilo tiež šťastným. Napadla ma šialená vec. Chytil som náhle Kristy za ruku a bez upozornenia spolu s ňou som skočil do rieky. Vynorili sme sa v rovnakom momente len pár metrov od seba.

„Si šialený, vieš to?“ zachichúňala sa.

„ Šialený je moje stredné meno,“ skríkol som a ona sa rozosmiala.

Kristy ku mne doplávala s úsmevom na perách. Prisunul som si ju k sebe bližšie. Naše premočené šaty sa navzájom dotýkali. Kristy netrpezlivo vyčkávala, či budem teraz ja ten prvý a venujem jej bozk. Naklonil som sa k nej a spojil svoje pery s jej. Vlna príjemného chvenia mi zaplavila srdce, ktoré doteraz len tvrdo spalo. Keď sme sa od seba odtiahli, Kristy mi začala špliechať vodu do očí. Nezostal som jej nič dlžný a vrátil som jej to aj s úrokmi. Boli sme ako dve malé, pojašené deti. Loďou sme sa vrátili k prístavu. Kým ja som bezpečne ukotvil loď k mólu, Kristína sa vo vnútri kajuty prezliekla do suchého oblečenia. Stretli sme sa pri dverách a znovu si vymenili pár bozkov.

„Dnes mi bolo naozaj krásne,“ povedala v rozpakoch.

„Mne tak isto. Ak chceš, zaveziem ťa domov,“ navrhol som.

„Zavolám radšej Matejovi. Ak by ťa zazrel môj brat, nechcem pomyslieť na to, ako by sa správal. Včera, keď mi ukazoval fotku, na ktorej sme boli my dvaja, skoro sa neovládol,“ zachvela sa.

„On ťa dal sledovať?,“ neveriacky som pokrútil hlavou. Dočerta, čo ak má spoznal?! 

Kristína prikývla a zosmutnela. Pohladil som ju po jej krásnej tvári a pobozkal.

„Netráp sa prosím. Nerád vidím túto krásnu tvár smutnú. Sľubujem, že nedovolím, aby nám tvoj brat pokazil to, čo je medzi nami,“ nedokázal som zniesť, že Hoffman takto ubližoval vlastnej sestre. Pobozkal som ju na čelo a ona sa oprela o moju hruď.

Zo zamyslenia nás vyrušilo klopkanie vysokých podpätkov. Obaja sme sa od seba odtiahli a pozreli na votrelca. Bola ním dlhovlasá blondína s bujarým poprsím. Oblečená bola v červených šatách, ktoré jej dokonale zvýrazňovali štíhlu postavu a dali vyniknúť jej dlhým dokonalým nohám. Pred nami stála žena, ktorá by každému mužovi vyrazila dych svojou krásou. Ja som však dobre poznal, čo za človeka sa skrýva pod tou dokonalou maskou. Ingrid bola najlepšia priateľka mojej snúbenice. Spoznali sa na škole, kde študovali rovnaký odbor. Pri nej sa Sofia veľmi zmenila. Ingrid jej, vďaka bohatstvu svojich rodičov, ukázala svet plný lesku a večierkov, ktorým Sofia prepadla.

„Čo tu ty chceš?“ zamračil som sa.

„Potrebujem sa s tebou pozhovárať,“ drzo vošla na palubu a pri tom si premeriavala Kristínu.  Pritiahol som si ju k sebe bližšie, aby Ingrid pochopila, že patríme k sebe. Bolo na nej vidieť, že ju to zaskočilo.

„ Je to naozaj dôležité. Ak by som nemusela, neprídem sem. To mi ver,“ uistila ma.

„To je v poriadku Daniel, aj tak som už bola na odchode,“ povedala Kristína. Usmial som sa na ňu a pred odchodom som ju priamo pre Ingrid vrúcne pobozkal.

Kristína sa na mňa zahanbene usmiala, popriala nám obom pekný deň a nechala ma napospas tejto fúrii, ktorá skoro vyletela od hnevu z kože.

„Si blázon? Čo to stváraš ?“ rozhorčene rozhodila rukami.

„ Nerobím nič na čo nemám právo,“ bránil som sa.

„Vieš kto to je? Ak zistí jej brat, že sa stretáva práve s tebou, tak ste obaja mŕtvi,“ kričala.

„Dobre viem, kto je Kristína. Vôbec má netrápi, či jej brat príde na to, že sa s ňou stretávam. Aspoň budem mať príležitosť ukázať mu, že so mnou sa nedá len tak ľahko manipulovať,“ bolo mi jedno, čo si myslí.

„Takže ty to s ňou ťaháš preto, aby si sa ukázal pred Hoffmanom? Cez jeho sestru mu chceš ublížiť?“ vypytovala sa.

„ Raním ho na tom najcitlivejšom mieste. Potom pochopí, čo to je, keď príde o osobu, ktorú najviac miluje,“ zúrivosť sa do mňa znovu vkrádala. V kútiku duše som však nechcel Kristíne ublížiť. Vedel som, že ju zraní, keď vyjde pravda na povrch.  

@miselinka18

@sunnyboy