Postel

Ahoj, ako to tak citam, ako keby si pisala o nas. Aj nasa dcera ma 5,5 roka. Presne vsetko co opisujes. Nasa to mala este tazsie, my sme boli cerstvo prestahovany a dostala novu detsku izbu, a narodil sa jej bracek. Stalo nas to velmi vela usilia. Najskor sme mali dohodu ze jeden krat u nej v izbicke a druhy den u nas, s tym celkom suhlasila. Predsa sme ale chceli dosiahnut aby stale spala u seba. Ani po zlom ani po dobrom. Raz jej tatino slubil odmenu ze pojdeme do cirkusu, ona miluje zvieratka. Ale s tou podmienkou ze vydrzi u seba spat 6 noci. Tak sa snazila ze vydrzala. A potom nejako automaticky spava vo svojej postielke, comu som fakt velmi rada. Parkrat to skusala, ze ide so mnou, ale nepovolila som. A este som zabudla, tiez bol problem ze okolo 1 - 2 v noci chodila k nam do postele. Raz som sa nahnevala a povedala som nesmie chodit hore dole, vysvetlovala..... A zazrakom to pomohlo. Dufam ze som ti aspon trosku pomohla

Fanka dakujem za radu,Aj mi sme skusa li odmeni a všeličo ine ale nikdy nič nepomohlo a ani nepomaha,ked pride večer už vymišľam čo jej povedať ale ona je tvrdohlava.

@sotacka vidim ze tento problem mame viacere....moja starsia so mnou spavala tiez do 5rokov,potom sa chvala bohu naucila na svojej novej poschovej posteli🙂ale mensia,to je hruza..tiez ma vyse 5r.ale velmi tazko ju prehovarame..vadsinou je to tak ze zaspi u nas a oco ju potom prenesie do svojej postele ale v noci zlezie a pride knam,nie vzdy ale vadsinou...mm je dost nekompromisny a prisny na nu ale bohu zial niekedy to nezabera.tak si vies predstavit ako asi spime,nikto si poriadne neoddychne lebo mi sme v nasej posteli prakticky uz 4ria a neviem si predstavit co bude ked pride na svet malicky....to sme si ich asi rozmaznali tie nase deti.podla mna treba byt trpezlivi a dufat,ze sa to zlepsi

Maťka, tiež som s drobcom mala rovnaký problém. Mal izbičku, posteľ, ale len na hranie a cez deň. Nakoniec sme v 5.rokoch išli pozerať postele. Veľmi sa mi páčila poschodová, ale nie tá klasická. Tak som chlapov zobrala do nábytku. Malému tiež učarovala. Tak sme cez prázniny začali prerábať izbičku pre predškoláka. Malý pomáhal maľovaval, spolu sme rozmiestňovali nábytok, ukladali hračky, kúpili krásne obiečky a hneď prvý večer zahlásil, že ide spať do svojej izbičky, Až my spadla sánka. Aj som ja mala pokušenie, a mne bolo smutno/čo ocinka desilo/, či predsa neostane u nás vo svojej posteli, no spáva vo svojej izbičke ako veľký chlap.

Ahoj Jankam,mi robime malej izbu až ked pojde do skoly,lebo volnu izbu sice mame ale je tam svokrovej mami nabytok a je tam toho veľa.Mi sme chceli skor,aby si zvikla ale babička to nema kde dat a vyhovara sa že je velmi drahí atd. ☹

ahojky.. mama sestru o 9 rokov mladsiu ma 11 a asi len pol roka spi sama... tiez to trvalo velmi dlho a adrumenty boli podobne ako u vas no vymamili sme izby... nabitok postel... a pomohlo... potom povedlaa ze mala dojem ze sa na nu niekto pozera cez okno...