Netradicny Silvester. Polnoc sme travili v priemyselnom areali. Vrzgot zeleza, studeny vietor, poletujuce listie. Strasidelna atmosfera.
PS: boli sme v Ostrave. Vzdy som cechy vnimala ako nasu krajinu. Za posledny rok sa rozdiely tak prehlbili, ze si tam pripadam ako v zahranici. Vyssia uroven vsetkeho. A nizsie ceny vsetkeho. Je to velmi smutne, ako nasa krajina pada dole
Baby, radte. Sme v ostrave a mali sme auto par dni na verejnom parkovisku. Dnes odchadzame, sla som po auto a normalne som vysla, lebo boli zavory hore. Vobec som si to neuvedomila a teraz rozmyslam, ci sa tam vratit s listkom a ist zaplatit tych par dni (4 dni sme tam stali ale len jeden bol pracovny) alebo ci kaslat na to.
Je tu prosim nejaka zdatna pani uctovnicka? Ako je to prosim s prijmami zo zahranicia?
Som szco a vyplata mi chodi z nemeckej banky. Miesto vykonu prace mam ale na slovensku.
Vie mi niekto povedat, ci mam v takom pripade narok na DB alebo nie?
Neviem sa k tomu dopatrat. Dakujem.
Poradte prosim sedacku, lebo neviem najst moju vytuzenu moje naroky:
1. makka, ale nie s vankusmi miesto operadla
2. Opierka chrbta vysoka, nie do pol chrbta
3. Dostatocne siroka, aby sa na nej dalo aj pohodlne lezat
4. Nemusi byt ani rozkladacia, tvar a velkost mi je jedno, ale je nas 6, takze skor vacsia ako mensia.
Pomozte mi prosim taku najst dakujem
ahojte, viete mi poradit nejake male vydavatelstvo, kde mi vytlacia 300-400 ks knih? pisala som zatial len do jedneho o cenovu ponuku, ale uz cakam tyzden a pol, tak by som zatial skusila oslovit dalsie. Dakujem
Ahojte, chystam sa obrusit stare skrine z lepeneho dreva. A asi najlepsie s bruskou, viete mi prosim nejaku poradit? Vobec sa nevyznam ake parametre pozerat.
pozerala som napr tuto makitu
https://www.stavbaeu.sk/makita-vibracna-bruska-...
ale ozaj netusim, ci je to to, co potrebujem a neviem, kde sa poradit. tak ak by sa nasiel niekto, kto sa vyzna, budem vdacna za jeho cas a rady
baby, co lietate cez RAYNAIR, ja uz som dlho nesla, kupovala som letenky na buduci tyzden len s prirucnou batozinou a pozeram tie rozmery, ze to je nieco uplne miniaturne. myslela som ze klasicky kufor 20x40x40 (prirucny) mozem zobrat, ale ma vacsie rozmery. Netusite cca kolko zan mozem doplacat na letisku?
skusala som to cez pelikan zmenit, ale ti mi poslali ponuku rovno aj na priority boarding a cena 60€. tak ci sa nahodou neda nejako lacnejsie, neviete?
Dakujem!
Poradte mi prosim barefoot nepremokave tenisky s gripom vhodne na uzku nohu, neviem take najst dakujem!
Velkost 38
Mile pricetne obcanky a obcania, ktore v tomto roku a po tychto volbach rozmyslate nad osudom nasej krajiny a prepada vas zufalstvo, precitajte si prosim tento clanok. Je odomknuty aj bez predplatneho a verim, ze vam doda nadej a optimizmus
https://dennikn.sk/3926466/40-dovodov-na-optimi...
Pochvalim sa svojim 12 rocnym chodi do skoly programovania a je taky sikovny ze mu umoznili sa presunut o rocnik vyssie. Mlady sa sam uci programovat v pythone, uz urobil jednu hru a teraz pracuje na programovani vlastneho operacneho systemu.
️ neviem sice co to presne obnasa ale ja by som to v zivote nezvladla tak som nanho pysna
V piatok o 18:00 v BA na namesti Slobody. o rovnakom case a v rovnaky den aj v KE.
ja pojdem, aj moj priatel, lebo nechcem zit v krajine, kde bude vladnut nespravodlivost, korupcia, mafia...
skor ci neskor sa to dotkne kazdeho z nas, kazdej z vas. nemozeme im dovolit vsetko, tolkokrat sme sa v historii dokazali za seba postavit, verim, ze to zvladneme znova.
Podelim sa s vami o uzasnu detsku hlasku. Original znie: pane, nie som hoden, aby si vosiel pod moju strechu. A znamej maly to skomolil na: pane, nie som hotel, aby si vosiel pod moju strechu.
Pokračovanie príbehu- V puberte
Och, konečne posteľ, s úľavou si povzdychla Rebeka a ľahla do perín. Síce bolo na jej pubertálne pomery ešte skoro, ale mala za sebou ťažký deň. To gymnázium jej dávalo slušne zabrať, chodila do matematickej triedy a moc sa tam s nimi nemaznali. Oproti základnej škole to bol veľký rozdiel, snáď prvý krát v živote sa musela učiť. Nezvyk.
A samozrejme, okrem školy jej čas vypĺňali aj ďalšie aktivity, ktoré ju napĺňali. Dnes sa to celkom nazbieralo, hneď po škole divadelný krúžok, potom ešte basketbalový tréning, rýchlo domov, najesť sa niečoho, úlohy, učenie a zajtra rovnaký kolotoč, ale miesto divadelného krúžku ju čaká literárny, prvé číslo školského časopisu už bolo na spadnutie.
Vyčerpaná sa uložila do perín a už pomaly zaspávala, keď začula buchnúť vchodové dvere. Prišla mama domov. Kto vie kde bola, však už je pol desiatej, asi na večeri s nejakým obchodným partnerom.
Zrazu sa rozrazili dvere na detskej izbe, zažalo sa svetlo a spustil krik: no tu si, čo ležíš?!
Nevidíš tú špinu v chodbe? Už aj vstávaj a choď to pozametať! Mama mala trošku vypité a na rozdiel od Rebeky bola plná energie.
Mami, som unavená, nestačí zajtra?
Nie! Hneď! Máš 15 rokov, nemáš právo byť unavená!
Táto veta sa jej vryla do pamäti. Nemá právo byť unavená, za žiadnych okolností. Tak hlboko sa jej to vrylo pod kožu, že nesmie ukazovať slabosť, že aj keď mala ako 16 ročná zápal obličiek a 40 stupňovú horúčku, obrovské bolesti ľadvín, tak šla v horúčave maľovať plot. Lebo výhovorky sa neakceptujú a povinnosti si treba plniť. Toto sa s ňou nesie celý život. Treba zaťať zuby a za žiadnych okolností si nepripustiť žiadnu slabosť, ani bolesť. Ani sama pred sebou.
Ako prišla do puberty, konflikty medzi ňou a mamou sa stupňovali. Mama ju vôbec nerešpektovala, nedávala jej priestor, vyžadovala bezpodmienečnú poslušnosť. Rebeke to čím ďalej, tým viac prekážalo. Začínala mať svoju vlastnú hlavu, vlastné názory. Bola typická adolescentka. Drzá, svojhlavá, lenivá. Hľadala si vlastnú cestu životom. A jej mama to vôbec nerešpektovala. Bavila sa s ňou ako so zamestnancom. Urob hento. Urob tamto. Nikdy žiadne ďakujem, žiadne prosím. Len zoznam povinností. Nikdy žiadny úprimný rozhovor. Občas sa stalo, že Rebeka sa mame zverila s nejakým trápením, ale rýchlo sa poučila, že všetko, čo povie, bude použité proti nej.
Neznášala, keď ju mama predvádzala ako cvičenú opičku. Keď sa jej darilo a bola dobrá, tak ju zahŕňala pozornosťou a svojou priazňou. Keď sa jej však niečo znepáčilo, neváhala ju ponižovať a zhadzovať pred návštevami. Predvolala si ju do kuchyne, kde sedela so svojou kamarátkou a začala jej hovoriť, čo všetko Rebeka povedala a urobila. Bolo to neskutočne ponižujúce. A samozrejme, nikdy nedostala priestor na svoju obhajobu. Musela tam len stáť a s potupou počúvať tie zahanbujúce slová. Kedykoľvek, pred kýmkoľvek, aj pred jej vlastnými kamarátmi, aj pred partnermi. Nedokázala sa proti tomu žiadnym spôsobom brániť. Len jej to vnútri vrelo, cítila bolesť a nerozumela jej.
Mamu vnímala ako obrovskú autoritu vo svojom živote, ako bezchybnú bytosť, ktorá vie vždy všetko najlepšie. Obdivovala ju v každom ohľade, bola na ňu hrdá, čo všetko dokázala, aká bola múdra, pekná a šikovná. Napriek tomu s ňou stále skúšala bojovať o svoj priestor, bojovala o jej lásku a priazeň. Akonáhle dosiahla Rebeka nejaký úspech, chválila sa mame ako prvej. Urobila by všetko preto, aby sa dočkala od nej pochvaly. Najdôležitejšie bolo, aby sa jej mama mohla ňou chváliť. Aby sa mohla prezentovať ako dobrá matka, čo skvelo vychovala dcéru.
Rebeka sa v tomto období často utiekala k milovanej babke a dedkovi. Tam sa nemusela na nič hrať, nemusela predstierať dokonalosť, mohla byť unavená, mohla sa zveriť so svojimi trápeniami bez toho aby bola bagatelizované, či rovno zhodené ako nepodstatné.
Tam ju čakali láskyplné gestá, drobné pozornosti ako večerná čokoládka pod vankúšom, objatia, slová lásky. Proste, ako u babičky.
Práve babkina láska Rebeku vo veľkej miere formovala v kontraste s tvrdou chladnou výchovou, ktorú prežívala doma.
Zas viac nabudúce...