Je rozdiel, či je Tereza proaktívna alebo reaktívna?
Rozhodne áno. Avšak závisí od Terezy ako sa rozhodne. Tereza vyrástla v rodine, kde sa žilo v podstate od výplaty do výplaty. A aj keď jej nič nechýbalo, nemala možnosť absolvovať zahraničný pobyt či súkromné doučovanie cudzieho jazyka. V škole sa im často menil učiteľ a skôr ako si zvykla na jeho štýl učenia, už odišiel.
Reaktívne správanie by bolo, že Tereza nemala vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa výborne naučila po anglicky. Väčšinové uvažovanie by bolo prijať túto skutočnosť a zmieriť sa s ňou. Zmieriť sa, že nedostane pracovnú pozíciu po ukončení školy, po ktorej túžila. Zmieriť sa, že si nepozrie obľúbený seriál v originály. Zmieriť sa, že sa na sociálnych sieťach nevyjadrí k tēme, ktorá ju zaujíma v cudzom jazyku.
Tereza sa však rozhodla, že sa nedá ovplyvniť okolnosťami. Rozhodla sa konať proaktívne. Čo Tereza urobila?
- Vedome si dala stretnutie sama so sebou, aby porozmýšľala sama nad svojimi možnosťami.
- Rozhodla sa, že naozaj chce dosiahnuť pokročilú úroveň angličtiny. Že jej cieľom je dosiahnuť plynulú znalosť v cudzom jazyku na bežné témy tak, aby zvládla pohovor do vybranej firmy,
- Pochopila, že to bude vyžadovať nejaký jej čas a energiu každý deň na učenie. Stanovila si 20 minút.
- Porozmýšľala nad zdrojmi (knihy, nahrávky...), ktoré má k dispozícii doma, v knižnici, na internete a sociálnych sieťach, v rámci svojej siete kamarátov. Jazykový kurz zavrhla ako možnosť, lebo nemala naň v tom čase peniaze.
- Pustila sa disciplinovane do toho.
Je na každom z nás, aké správanie vo svojom živote zvolíme.
A čo vy, ste reaktívne, či proaktívne?
Odporúčame
@ckatka moja sestra je sama na tri deti a jej najstarsia dcera sa od 13nastich sama plynule naucila z knih a filmov po anglicky. toho roku skoncila gymnazium a obidve univerzity kde sa hlasila boli v zahranici, o par dni odchadza studovat do britanie. Chodila na vsednu zakladnu, ziadna anglictina v skolke, ziaden anglicky tabor pocas prazdnin, nic len bezna aj v skole.
*bezny AJ
a poznam deti co ich rodicia dopuju kruzkami, aktivitami, specialnymi drahymi tabormi...a zaujem nist, uroven podpriemerna.
raz som citala pribeh o chlapcovi, ktory z nejakej malej slovenskej obce, bezne decko, ktory od 13 rokov snival, ze ked bude velky, bude mat firmu s nazvom, ako sa odzadu cita jeho priezvisko. Ta firma skutocne uspesne funguje uz roky. Chlapec sa volal Sukenik.
Začni písať komentár...
Veľký súhlas. A toto by si mala prečítať polovica koníkovych mamiciek, ktoré sa sťažujú na nahovno život, zle štartovacie podmienky a podobne...
Tiež som začínala z nuly a moji rodičia.nemali na zaplatenie VŠ...tak.som si zarobila...A kde iní chodili sa zabávať...ja som makala a zabávať som sa šla.potom keď som mala spravené co.som.chcela.
A preto mam dnes to co chcem....a mam sa tak ako sa chcem...