Rozhodne áno. Avšak závisí od Terezy ako sa rozhodne. Tereza vyrástla v rodine, kde sa žilo v podstate od výplaty do výplaty. A aj keď jej nič nechýbalo, nemala možnosť absolvovať zahraničný pobyt či súkromné doučovanie cudzieho jazyka. V škole sa im často menil učiteľ a skôr ako si zvykla na jeho štýl učenia, už odišiel. 

Reaktívne správanie by bolo, že Tereza nemala vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa výborne naučila po anglicky. Väčšinové uvažovanie by bolo prijať túto skutočnosť a zmieriť sa s ňou. Zmieriť sa, že nedostane pracovnú pozíciu po ukončení školy, po ktorej túžila. Zmieriť sa, že si nepozrie obľúbený seriál v originály. Zmieriť sa, že sa na sociálnych sieťach nevyjadrí k tēme, ktorá ju zaujíma v cudzom jazyku. 

Tereza sa však rozhodla, že sa nedá ovplyvniť okolnosťami. Rozhodla sa konať proaktívne. Čo Tereza urobila?

- Vedome si dala stretnutie sama so sebou, aby porozmýšľala sama nad svojimi možnosťami.

- Rozhodla sa, že naozaj chce dosiahnuť pokročilú úroveň angličtiny. Že jej cieľom je dosiahnuť plynulú znalosť v cudzom jazyku na bežné témy tak, aby zvládla pohovor do vybranej firmy, 

- Pochopila, že to bude vyžadovať nejaký jej čas a energiu každý deň na učenie. Stanovila si 20 minút.

- Porozmýšľala nad zdrojmi (knihy, nahrávky...), ktoré má k dispozícii doma, v knižnici, na internete a sociálnych sieťach, v rámci svojej siete kamarátov. Jazykový kurz zavrhla ako možnosť, lebo nemala naň v tom čase peniaze.

- Pustila sa disciplinovane do toho.

Je na každom z nás, aké správanie vo svojom živote zvolíme. 

A čo vy, ste reaktívne, či proaktívne?

Tereza žila svoj život najlepšie ako vedela. Aspoň si to myslela. Snažila sa vyhovieť na ňu kladeným požiadavkám v práci ako aj doma s deťmi a v domácnosti. Snaha sa cení, sa hovorí. Ale Tereza necítila, že by jej snahu niekto ocenil a ani sama necítila, že by to takto chcela. Myslela si, že takto to má byť, že to prežívajú rovnako aj ostatné ženy, len ona si asi nevie dobre zorganizovať čas alebo jednoducho musí pridať. Skrátka, že chyba je niekde na jej strane. Veď sa snažila vyhovieť všetkým a reagovať na vzniknuté situácie najlepšie ako mohla a vedela. Niekedy aj priznala, že nedala do toho všetko. To preto, lebo už nevládala. Nie fyzicky, ale tak mentálne. Po čase sa znova nakopla, snažila sa, ale spokojná nebola. 

Čo by mohla Tereza urobiť inak? Asi viacero vecí. Za mňa:

- uvedomiť si, že stále iba reaguje na vzniknuté situácie,

- uveriť, že k svojmu pracovnému i súkromnému životu môže pristúpiť proaktívne, 

- predvídať mnohé situácie, ktoré by sa mohli stať a snažiť sa im konkrétnymi krokmi vyhnúť alebo sa na ne dostatočne vopred pripraviť a počítať s nimi, 

- stanoviť si, čo sú jej hodnoty a na čom jej naozaj záleží.