pred pár dňami mi dávna priateľka hovorila aký nepríjemný zážitok si zažila jej dcéra v práci a ako bola kolektívom vysmiata za to, že sa bránila verbálne ... a tak som si spomenula na mnohé zlé skúsenosti na ktoré sa nedá ani po rokoch zabudnúť. Poslala mi link na tento článok a preto ho posúvam ďalej - nie je mojou ambíciou tu obhajovať niektorú zo strán, len poukázať na to, čo sa tu stáročia deje a ak sa o tom nebudeme rozprávať, tak naše deti / dievčatá budú tiež na tieto situácie nepripravené tak ako sme boli my - v podstate stále platí, že je potrebné veriť intuícii, sledovať reč tela a komunikovať : "..... Na začiatku je výber obete
Dá sa útočník rozpoznať pred samotným útokom?
Ak je to niekto neznámy na ulici, dá sa to rozpoznať. Ten útok sa nestane v momente, keď vás niekto škrtí. Príbeh už začal dávno pred tým. Napríklad v čase, keď ste kráčali a pozerali do mobilu a prezerali ste si nástenku na Facebooku, ten človek si vás musel vyberať.

Teda môžete si všimnúť, že na vás niekto zazerá, alebo, že za vami už niekto ide dlhší čas. V momente, že zaregistrujete, že niekto za vami ide, alebo na vás pozerá, je dobré venovať tomu pozornosť a neignorovať signály. Útočníci si hľadajú práve také obete, ktoré ich ignorujú.
...
Čo robiť, keď je už ten človek pri mne?
Môžete si všimnúť, že keď sa s vami začne rozprávať, tak nevedie bežnú komunikáciu. Pýta sa vás, koľko je hodín, chce nejaké peniaze, alebo cigaretu, hovorí vám, že vám to pristane, alebo, že mu pripomínate jeho starú lásku. Mali by ste zbystrieť, pretože aj keď je človek skúsený, vždy vykazuje nejaké známky stresu.
...
Človek, ktorý ide vykonať takýto čin, má adrenalín. Možno si nevšimnete jeho jemnú motoriku, že sa mu mierne klepú prsty. Ale môžete si všimnúť, že je nesvoj, že na vás zazerá, veľa ľudí sa to snaží maskovať.

Väčšiny obetí, hovorí, že mala divný pocit. To je jedno, či je to muž, alebo žena. Každý povie: „mne sa ten človek nezdal, zdalo sa mi, že je divný.“ To nie je žiadna ezoterika, váš mozog vám naozaj posiela signály, že sa deje niečo zvláštne. V momente, keď ich vypozorujeme, mali by sme zbystrieť. Dôverujte svojej intuícii a riaďte sa ňou.
...
Čo iné robia ženy, ktorým sa podarilo ubrániť?
Všimli si ho. Najlepšia sebaobrana je taká, ktorú nemusíte vôbec použiť, líšime sa práve tým, že učíme, ako byť pozorný, učíme prevenciu, ako sa do konfliktu vôbec nedostať, takže väčšina ľudí, ktorí prejdu našimi kurzami, vôbec nepoužije sebaobranu v zmysle fyzického konfliktu.

Použijú sebaobranu tak, že si všimnú útočníka skôr, alebo vedia, čo hovoriť a majú komunikáciu na takej úrovni, že jasne ukážu, že tu agresor proste neuspeje. Učíme spôsob komunikácie s agresorom, tá je pre nás rovnako dôležitá ako údery.
...
Prečo to väčšinou neurobíme? Prečo násilníkovi nepovieme, aby nás neobťažoval?
Myslím si, že je za tým výchova. My dievčatá sme vedené k tomu, aby sme boli dobré, aby sme nerobili problémy, aby sme sa chovali slušne. Vekom nám zas hovoria, že nemáme byť hysterické, lebo si nás nikto nevezme, či vety typu, „ježiš šmária, čo ti zase je, máš menštruáciu?“

Preto väčšina žien, aj keď sa im niekto nepozdáva, pekne odpovedá. Zasmeje sa aj oplzlému vtipu, lebo nechce byť za „kravu“. Ženy sa boja povedať obťažujúcemu, aby im dal pokoj.
...
Mnoho žien sa stretáva s obťažovaním na pracovisku, nehovoria o tom, lebo sa boja, že ich napríklad vyhodia, môžeme tomu vlastným mentálnym nastavením a asertivitou predchádzať ?
Vezmite si príklad Maroša Kramára v Inkognite. Odporcovia ľudí, ktorí sa ozvali, hovorili, ale veď pani maskérke to neprekážalo, tá sa vyjadrila, že je tam priateľské prostredie a jej to nevadí. Nechcem znevažovať jej slová, ja jej verím, má na to plné právo, ale keď by sme mali tú šablónu zobrať na iných ľudí, čo by sa stalo, keby povedali, áno je to prasa, robí to stále a je nechutný.

Pravdepodobne by jej prácu neponúkli. Herci sú komunita, navzájom sa poznajú, asi majú veľa dotyku, veľa osobných príbehov. Povedať medzi nimi, že sa vám nepáči, že vás akože náznakom pošteklil na zadku, tak to by ste boli za hysterku. Čudovala by som sa, keby povedala: nie, nepáčilo sa mi to, bolo to hnusné. V hre bolo viac premenných - jej povesť, kariéra, plus sa musela cítiť neprijemne z toho, že je na ňu vyvíjaný mediálny tlak. ... "
viac info: https://www.dobrenoviny.sk/c/186181/moderna-seb...