Zmysel života <3

píšete tu vaše príbehy o tom ako ste zostali tehotné 🙂 podelím sa s vami o tú moju skúsenosť a moje šťastie , aj ked som to nemala zo začiatku lahké...

Bolo to presne pred rokom 11.2.2012 kedy sme sa s priatelom rozprávali že sme zabudli na to že mám plodné dni ked už bolo potom 🙂 , ale vôbec sme na to nebrali nejak ohlad ... myslela som si že prečo by som mala otehotnieť práve ja, ked niektoré ženy sa o to snažia niekolko rokov a mne by sa to stalo na prvý krát ? hlúúúposť.....

o dva týždne sme šli na výkendovú lyžovačku a ked sme sa v nedelu vrátili cítila som že ma už bolia prsia, kríže a všetko ako pred menzesom ... na druhý den ked mi nedošla hned som si pomyslela že kurnajs ja som asi tehotná, volala som priatelovi a ten ešte,že aaaa určite si neni možno si prechladla na lyžovačke preto ti meškajúú.... ale ked neprišli na druhý, tretí, štrvtý den tak som už vedela že sa niečo deje..... zavolala som kamoške zúfala ...tá hned prišla po mne išli sme do lekárne a išla som k nej spať..... ked sme prišli k nej do bytu nohy sa mi triasli .... bála som sa.... ked som sa odhodlala ísť na wc a ocikať tehotenský test a zbadala som tam //.. skoro som odpadla .....

išla som za nou do kuchyne a začala som velmi plakať ....pozrela sa na test zbadala tam dve paličky a usmiala sa a začala mi hovoriť aby som neplakala ...len to sa jej v tedy hovorilo ...  mne prebehlo hlavou milion otaaazok .... budem to dieťa vedeť uživiť ked som bola študentka??? budme ho vedeť dobre vychovat ??? ako to poviem mame ? ako zareaguje rodina ? a priatel ????

potom som s plačom volala priatelovi že som tehotná .... bolo len ticho v telefone .... veríím mu aj pre enho to bol šok , neplánovali sme to ....ale potom ma utešoval že to bude dobre ....

o dva dni som dostala odvahu to povedať mame .... a poviem váim pravdu čakala som od nej inú reakciu ..... začala ma presvedčať , že bude dobré ked si to dám zobrAť , že som ešte mladá a možem mať ešte kopec detíííí, ale ja som si povedala že si ho nedááám ani za svet.... chodila za mnou asi týžden, že či som si to nerozmyslela a ja som jej vždy povedala že NIE .... nenávidela som ju v tedy ...myslela som si že bude to práve ona ktorá ma podrží podporí , pomože ...

o niekolko dní to povedal pritel svojej mame .... a tááááá začala vykrikovať , žee tam bývať nebudeme , že máme si nájsť nejaký podnájom , že ona nám nemá ako pomocť a podobne .

každy den som plakala a plakala nevedela som čo mám robiť od zúfalstva som už rozmýšlala aj nad potratom , lebo som necíítila od nikoho podporu ... volala som s priatelom kedže sme spolu ešte nebývali , že si to dám zobrať že nevladzem už takto .... a on mi v tedy povedal , že on s tým nesúhlasí , že je to aj jeho dieťa a on má právo tiež povedať svoj názor, povedal že to dieťa chce aj keby čo bolo že sa o nás postara ....

aj tak bolo ked som šla prvý krát gynekologovi a videla som tu malúúú fazulku už v tedy som sa do neho zamilovala... vždy som sa tešilaa kedy tam zase pojdem aby som ho znovu a znovu videla .....

moja mama nakoniec povedala , že stojí pri mne , že jej mam prepáčiť ako sa zachovala ale že sa bála a aj bojí kedže je taká finančna situacia aka je že to nebudeme zvládať...nasťahoval sa priatel ku mne a začalo sa moje najkrajšie obdobie v živote .... s rastúci bruškom rástla stále viac a viac moja láska k tomu červíčkovi ktorý vo mne rástol .... priatel bol užžžastný stál pri mne vo všetkom mi pomáhal každu poradnu chodil somnou .... vždy som chcela prvého chlapca aj ked mi to bolo na druhej strane jedno , chcela som len aby bolo zdravééé a priatel tiež túžil po synovi .... ked som bola v 5 mesiaci doktor mi povedal že na najbližšiu poradnu mám prist aj s priatelom že može sa pozerať na velke sono čo mi bude robiť a že možno nám povie aj pohlavie 🙂

na ten den nikdy nezabudnem , ked nám ukázal tu cikulku malinku pozrela som sa zo slzami v očiach na priatela ( tomu tiež sa už leskli oči , videl ho rpvý kráááát ) to štastie čo som videla v jeho očiach ... 🙂))

každá poradna bola krajšia a krajšia ked som už videla tie ručičky nožičky a hlavne to srdiečko ktoré bilo tam mojom brušku 🙂 termín som mala na 5.novembra 2012.... posledný mesiac bol najnáročnejšíííí nevladala som sa ani z postele postaviť ... bruško som mala jak keby dvojičky čakaaam 🙂)

11.novembra ma prijali do nemocnice z dovodu že som bola už týžden po termiiine ....

13.novembra o 10:55hod sa mi narodil krááááááásny syyyyn Oliverko s krásnymi mierami 3 660g a 52cm z akútnou sekciou ...prestávalo mu biť srdiečko ... na vzychárni som bola od 02:00 hod skoro som tam umrela :D

ale poviem vááám stááálo to zato , všetky tie bolesti , všetko to vytrpenie ... ked mi priniesli prvý krááát maleho na kojenie skoro som odpadla 🙂 nevedela som sa na neho vynaqdiivat aky je krásny a či je vlastne moj , ako je to možne že niečo tak užastneeeeeho vo mne rááástlo ....

teraz máme 3 mesiace a milujem ho nadovšetko je to moj život moja láska , moje všetko ..... konečne mám dovod pre koho žiť

....týmto chcem , podakovať hlavne mojmu priatelovi , že stáááál pri mne ,že ma podržal v tej najhoršej chvíííly....a že aj v daka jemu mám tohoto drobca ....a je neskutočný ako aj teraz mi s nim pomáááha .... velmi ich milujem obidvoch :-*

tak a to je koniec mojho príííbehu 🙂)))