V jeden deň podávame bohémske výkony a inokedy sme zdochlinou na gauči

Wooooow, aký perfektný deň je za mnou! Vstala som o šiestej, vychystala som muža do práce, hneď som sa pustila do upratovania, navarila som, šla som na prechádzku, prešla som 8 km, ušila som si sukňu, upiekla som koláč, zariadila som svetový mier, no hlavne, celý čas som vyzeralá úžasne.

Dnešok? Je skoro deväť, rolujem facebook, dopíjam svoju už aj tak studenú kávu a navôkol sa pohadzuje manželové pyžamo, prázdny kelímok od jogurtu a neidentifikovatľná špinka na podlahe. Vnútorne si už asi hodinu a pol hovorím, aby som zdvihla ten celulitídový zadok a začala sa hýbať, no i tak ďalej čumím na monitor a užívam si ten pocit viny a výčitiek svedomia. V hĺbke duše sa vo mne začínaju vynárať obavy. Rozmýšlam, že je streda, takže máme v meste pouličné trhy na ktoré sa vždy vyberie moja svokra a zvykne sa potom u mňa zastaviť. Samozrejme ma v takomto stave nemôže nájsť a tak vstávam a idem sa činiť.

Aj u vás takto vyzerajú niektore dni? Aj vy sa potom naháňate, aby ste nakoniec všetko stihli? V jeden deň ste ako superman a na druhý deň ste ako zdochlina? Prosím vás, uistite ma, že v tom nie som sama. V poslednej dobe sa mi takéto dni striedaju dosť často. Neviem či je to tým 7. mesiacom tehotenstva a 10 kilami navyše, no fakt mám niekedy pocit, že to nie som ja. Snažím sa, chodím na kurzy, varím, žijem, existujem, ale nie som to stopercentná JA.

Začala som sa o tento môj "problém" viac zaujímať. Prelustrovala som si tisíce článkov, štúdii a samozrejme debát na koníkovi. A, že čo som zistila? Od rôznych teórii o tom ako za všetko môžu hormóny a že mám doplniť železo a magnézium, cez teórie, že som lenivá veľryba, som zistila, že vlastne len "prokrastinujem". Áno, áno, to je to správne magické slovo. Nie som lenivá, len prokrastinujem. Proste si dávam na čas.

Sú dni, keď si užívam svoj kávičkový kľud, po dobre odvedenej práci, hneď poobede a niekedy sú dni, kedy si proste tú kávu vychutnám pred tým humbukom. Ja viem, táto výhovorka nie je možno tou, ktorá vám pomôže cítiť sa lepšie, ale spísala som pár pozitív, ktoré mi pomáhaju prekonať ten zlý vnútorný pocit, že nefungujem akoby som mala.

• Je vedecky dokázané, že prokrastinujú najmä kreatívni ľudia, takže som kreatívna.
• Stres a výčitky, ktoré v nás prokrastinácia občas vyvolá nám zároveň dodávajú silu a efektivitu. Preto prácu, ktorú by sme normálne spravili za 4 hodiny, máme zrazu spravenú za 2 hodinky. Ideš raketa!!!!
• Prokrastinácia, respektíve odkladanie povinností na neskôr nám taktiež pomáha robiť rýchlejšie a lepšie rozhodnutia. Poznáte to, ďalší deň, kedy neviete čo navariť. Zaľahnite na gauč, dajte si kávu, pozrite telku a po chvíľke pozrite na hodinky! Do kelu! Môj chlap má byť doma za hodinku a ja nemám ešte navarené. Nazriete do chladničky, do špajze, nájdete zemiaky a párky....booom dnes bude granadír. Ja viem, že to nie je top večera, ale nie každý deň musia byť doma rezne a sviečková. Ani váš chlap vám nenosí denne domov kvety, či? (Ak áno, tak zabudnite na tento článok a tú sviečkovú mu navarte!)
• Ženy majú proste nárok občas spraviť to čo chcú a až potom to čo by mali. Najmä my, čakateľky na pôrod. Je mi jasné, že keď sa mi drobec narodí, takýto luxus si už nebudem môcť dovoliť.

Tak čo, stačia vám tieto pozitíva? Ak nie a stále hľadáte motiváciu na to, aby ste sa stali supermanom na plný úväzok, skúste tieto dôvody, ktoré aspoň mne vždy pomôžu rozhýbať sa.

• Hocikedy môže prísť svokra! Ja mám síce skvelú svokru, ale myšlienka, že by prišla k nám a našla u nás bordel mňa osobne prinúti vstať.
• Predstavím si tú pohodu, keď mám už všetko porobené a s čistým svedomím sa venujem sama sebe naplno.
• Myslím na všetky tie úžasné matky z materskeho centra, ktoré sa pravidelne predbiehaju v tom, ktorá je krajšia, úžasnejšia, šikovnejšia a aktívnejšia. Viem, že taká asi nikdy nebudem, no svedomie sa vo mne trochu pohne.
• Keď si to dokázala včera, dokážeš to aj dnes! Bodka!
• Potrebuješ pohyb! Máš celulitídu a chceš mať predsa ľahší pôrod, tak sa hýb! Toto mi povie môj vnútorny hlas a ja si následne pozriem fotky z obdobia pred tehotenstvom, keď som bola (v porovnaní s momentálnym stavom) krásna.

Pomohlo? Nepomohlo?

Takže ak nie sme nonstop na tom gauči, ak sa hoci aj neskôr rozhliadneme po byte a máme doma relatívne čisto, ak má náš chlap po práci na stole teplú večeru, (hoci je to len granadír) tak sa necíťme vinne za doobedie krásneho ničnerobenia. Sme ženské a dobre vieme, že dokážeme aj sto vecí naraz, takže ak si niekedy zvolíme obráteny time management, nič zlé na tom nie je. 

Blondínka v Benátkach