Tehotenské nálady, alebo ako sa vo mne strieda milučké šteniatko a rozzúrený drak

V prvom rade treba povedať, že sama o sebe som dosť emotívny človek. Veľa vecí sa ma dotkne a rozcíti ma, no mám jednu zázračnu schopnosť a tou je nedávať to najavo. Mnohí si preto o mne myslia, že som tvrdá a veci riešim s chladnou hlavou... aspoň tak mi to povedali moji, teraz už bývalí, kolegovia. Keby tí vedeli, aké búrky sa vo mne občas strhávali a koľkokrát som im mala chuť dať facku, no nakoniec som len nahodila svoj nečitateľný úsmev a predýchala som svoju naštvanosť. (pracovala som v hotelierstve a navyše v talianskom kolektíve, kto to pozná pochopí)

Samozrejme aj ja som len človek a tak ako každý, aj ja som občas potrebovala vypustiť všetku tú paru. Nie, nevybíjala som si to na mojom makarónovi. (makarón je môj taliansky manžel). On je síce zlatý človek, no v mojej práci sa vyzná asi ako ja v tej jeho, čiže ak som nechcela viesť monológ, radšej som ho vždy obišla elegantným krokom smerom ku chladničke, vytiahla si fľašu vína a dopriala si štedrý pohár tohto lieku. (odporúčam tie lacné pohare z Ikei, tie sú FAKT obrovské) Medzitým som ešte zavolala svojej najlepšej kamoške a navzájom sme si posťažovali až kým sa nám neuľavilo.

Možno si poviete, šťastný to chlap, že nemusí znášať moje nálady, no mýlite sa. S makarónom máme pekný vzťah, hádame sa "len" raz do mesiaca a to presne 2 až 3 dni pred mojími dňami. V tomto krátkom období ma dokáže vytočiť úplne všetkým a ja sa neviem vtedy ani trochu krotiť. Zrazu sa vo mne zobudí zúrivý drak, ktorý zvyčajne vytiahne nejakú úplnu blbosť, len aby sme sa mohli pohádať. Najhoršie na tom všetkom je, že si uvedomujem, že je to fakt blbosť a na ramene sa mi zjaví taký ten malý rozkošný anjelik, ktorý mi hovorí "prestaň Simona, nechaj ho, dobre vieš, že ťa to bude o chvíľu mrzieť." Lenže ja toho anjelika doslova zmetiem zo seba a idem ďalej ako píla. Šťastie od Boha, že ma má môj muž tak dobre prečítanú. Zvyčajne len pozrie do kalendára a povie si "je to tu zas!" Následne sa len usmieva nad mojimi rečami a krúti hlavou, lebo celá táto záležitosť skončí rovnako ako každý mesiac. Po čase prídem, pritúlim sa a poviem "sorry, vieš, že to nie som ja, to tie hormóny..."

Odkedy som tehotná je však situácia trochu komplikovanejšia. V prvom rade terapia pohárom vína je načas vylúčená a navyše sa na mňa nalepili úplne nové nálady. Poznáte to... ste nahnevaná, priam zúrivá, uplakaná, veselá, bez nálady, smutná a často aj mámvpažistická a to všetko v priebehu asi 10 minút. Neuveriteľné! Najhoršie na tom je, že to neviem nijak ovplyvniť a ani vysvetliť a tak si pripadám občas ako psycho. Úprimne ma štve, keď som takáto k mojím najbližším.

V marci som bola na týždeň u rodičov, na Slovensku. Strašne som sa k ním tešila, no celý čas som bola buď bez nálady, alebo nervózna. Fakt ma to mrzelo hovorila som si "Simona, uvedom sa!" no nevedela som to zmeniť a tak jediné čo som dokázala je povedať im, že ma to mrzí, že sa tak správam a že za to môžu tie tehotenské hormóny. Zrazu som sa zmenila z draka na milé šteniatko so slzami v očiach. Moji rodičia majú už svoj vek, takže ma štvalo, že som taká hrozná, no pevne verím, že ma pochopili. Dôležité je povedať "prepáč" a hlavne vysvetliť, čo je vo veci, nech si ľudia vôkol nás nemyslia, že je za tým niečo osobné. Viem, že sa tie slová občas derú z úst ako z chlpatej deky, no je dôležité, aby sme ich aj napriek tomu vyslovili.

Včera som mala pre zmenu deň smútku. Celý deň som bola bezdôvodne nešťastná a aby toho nebolo málo, dokola som si púšťala všetky možné slaďáky a balady od Whitney Houston až po Paľa Haberu. Doslova som sa utápala v tejto emočnej zmeske. Makarón mi volal asi 3x z práce a dokola sa pýtal čo mi je, no nemala som pre neho vysvetlenie. Situácia sa zmenila, až keď povedal, že zavolá svojej mame, aby mi prišla robiť spoločnosť, nech som veselšia. Svokrina spoločnosť bola v tom momente asi to posledné, čo som potrebovala a tak som vstala, skultúrnila sa a šla sa realizovať presádzanim kvetov na balkón. Prekvapivo mi to pomohlo. Zo smutného stavu som prešla na stav neutrálny. Pekná zmena.

Čo z toho vyplýva? Tieto naše emočné stavy sú normálne, je to súčasť tehotenstva, no snažme sa ich mať aspoň trochu pod kontrolou. (ak je to vôbec možné) Nie každý je oboznámený s týmito "strihmi" preto je dôležité, aby sme ich proste ľuďom okolo nás vysvetlili. Ak prestrelíme hranice, povedzme prepáč, vysvetlíme, že ide drakov, ktorí sa volaju Estrogén, Progesterón, Relaxín a občas aj Adrenalín... my sme v tom vlastne nevinne. A ak je už veľmi zle, proste sa rozhýbme. Ja som chytila do ruky lopatku a kýblik, vám možno zlepší náladu niečo iné, no každopádne to aspoň skúste.

Blondínka v Benátkach