Tak a som tu opäť! Po pravidelnom písaní som sa na pár týždňov odmlčala. Prestala som písať a zakuklila som sa doma do svojich vlastných myšlienkovych pochodov, ktoré som radšej nikde nezdielala. Mala som fakt zvláštne obdobie...vlastne ho ešte stále mám a mám pocit, že ešte pár dní potrvá kým to celé prejde.
Tak o čo vlastne šlo, respektíve stále ide... No proste ma ovládol strach. Panický strach z pôrodu. Viem, niekto si práve ťukol po čele a povedal si „netrapoš, je to všetko prirodzené a naturálne a normálne atď atď.“
Ja viem! Viem veľmi dobre, že je to všetko vlastne normálne, no na druhej strane mám aj tak proste strach. Predstava toho ako z mojej „okrasy“ vyjde pol metrová bytosť vážiaca tri a pol kila je síce na jednej strane kúzelná, no povedzme si, aj celkom hrôzostrašná. Viem, že sa tu nájde kopec mamičiek, ktoré sa nevedia dočkať momentu natrhnutia svojej vagíny, no ja bohužiaľ, do tejto skupiny nepatrím a samotná predstava mi zdvíha tlak a tep.
Nechápte ma zle. Veľmi sa teším na svoju dcérku, o tom potom... Nechcem, aby ste si mysleli, že sa neviem radovať z materstva a z tehotenstva. Popravde som si toto obdobie veľmi užila, no s ubúdajúcimi dňami na mojom modro-koníkovskom počítadle začínam stresovať. Je to iné, keď mi tam svietilo krásnych 100 dní do pôrodu a je to iné, keď mi ich tam svieti magických 10. V hlave sa mi hmýri kopec myšlienok a scenárov o tom ako to ustojím a či to vôbec ustojím. Popritom si uvedomujem ako vlastne (ne)zvládam bolesť a ako ma porezanie na papieri vie vyviesť z miery na pol dňa. Že som citlivka? Áno som! Som citlivka, ktorá aj vo svojich takmer 30 rokoch plače u zubára (je to skôr psychologická záležitosť) a to je práve dôvod, ktorý ma proste dostal takmer na pokraj zúfalstva.
Ale čo s tým? Nuž, podelím sa s vami o pár tipov, ktoré mi pomáhaju tento môj emočný bordel ustáliť.
Ako to (vraj) zvládnuť
Čo rozhodne nerobiť
Toto sú také rýchlo-rady, ktorých sa snažím držať. Niektoré mi idú ľahšie, iné ťažšie, veď to poznáte... Snažím sa myslieť najmä na to, že som príliš ďaleko, aby som to teraz „vzdala“. Opakujem si, že keď to zvládli ostatné, musím to akosi zvládnuť aj ja. Myslím na to, že do toho ideme ako tím – Ja, môj muž, ktorý bude pri mne a naša malá v brušku. Hovorím si, že musím byť silná, lebo nemám inú možnosť. Proste to tak je! Každá minúta má len 60 sekúnd a na konci tohto všetkého budeme konečne rodina. Viem, znie to pateticky, ale je to tak. Ženie ma to vpred, i keď niekedy si to musím viac pripomínať, aby som rozdýchala tú paniku.
Takže ak je tu nejaká mamička, ktorá má stres a strach, vedz, že v tom nie si sama... som v tom s tebou minimálne ja!
Blondínka z Benátok
Pekny clanok, hlavne klud, ako povedala moja kamoska, nepoznam zenu co neporodila, nejak uz to babo von vyjde ci vyberu. Ak mozem este doplnit, nacitajte porodne fazy a dychanie v nich, ucia to aj na kurzoch, ako predychavat kontrakcie, ako dychat pri tlaceni. Toto je podla mna alfa a omega kazdeho porodu bez paniky;) vsetko dobre
@vmatuscinova veru, zaklad je dobre predychat a neostat v soku a krci, aj ked sa to lahko pise ale je to tak
dakujem baby, urcite si to prestudujem 🙂
😀 Aniball ma pobavil. potom sa doktorke pochval, ked ta vdaka nemu nebudu sit ci vytlacis dieta na dve zatlacenia 🙂 by som bola zvedava co povie. ja som moc nacvicit nestihla, ale aj tak nedam na epino dopustit...
Snívalo je super, mala som. Nestihla som veľa nacvičiť ale natrhol má iba trochu, a to išla mega hlavička 😋 Teraz čakám druhé a strach z pôrodu skoro úplne prekrýva obáva z toho čo bude po pôrode, ako zvládnem dve malé deti naraz, z toho jedno neposedné v období vzdoru a k tomu ďalšie dieta-manzel...v porovnaní s tým je pôrod pár hodín bolesti,ktoré skončia prijemne- pár kg dolu za pár minút a to napätie v bruchu tiež 😊 ale prvýkrát som sa bála jak sviňa, hlavne bolesti a roztrhnutia šušky...držme si palce
Snívalo = Aniball
Ja som sa tiez bala ale ver mi ked uz budes gula a budes mat 4tyzdne kazdy vecer zahu jak das niekolko hodin ,nebudes vediet spavat a nedajboze budes tyzden prenasat tak uz budes na porod cakat ako na vykupenie.. nebudem ti do detailu opisovat moj porod ale poviem ti len tolko ze som sa bala asi ako ty..a po tyzdni prenasania som mala mat nastup do nemocnice na vyvolavanie.. v tu noc ako som mala ist do nemocnice mi zacali kontrakcie.. celu noc som nespala chodila po dome a hovorila si este pohodicka .. kontrakcie rano po 5min isli sme do nemocnice a tam sa po mne vozili sestricky tak mi aj utichli zo stresu.. prijem chodte sa naobedovat a pridite na monitor pichneme vam na vyvolanie injekciu.. prisli supy kontrakcie ale vraj kym mi neodteka voda nemam to riesit.. obed monitor.. malemu padali ozvy na porodju salu na monitor -nie nebudete este rodit za hodinu nato som mala v chrbate hadicku so spinalom -to som sa bala asi najviac popri tom som ani nevedela kedy mi ju pichli a akutna sekcia (kvoli obedu nemohli dat do celkovej) po sekcie som citila , kolabovala som tam a bala sa o maleho.. nakoniec vsetko dobre dopadlo a malicky zdravy.. a vies co som povedala ked som hp uvidela? Isla by som do toho zas a tvrdim to do dnes.. kazda bolest raz pominie a to som pila caje masirovala hradzu a zrala lanove semiacka a pozri naco mi to bolo😂 jednoducho islo to dnu pojde to aj von a tes sa stat sa mamou je to najkrajsie co ma v zivote stretlo.. a ked budes mat nastrihnutu hradzu sa tes lepsie ako mat rozparane brucho🤣🤦🏻♀️ dufam ze si z toho mojho porodu vezmes to dobre ze naozaj da sa prezit ten porod aj ked je akokolvek stresujuci a bolestivy.. podla mna najhorsie bolo to cakanie v poslednom trimestri ..drzim prsty a skus to neriesit este kym to neklope na dvere
Všetko je v hlave!ja som sa veľmi tešila na môj porod,chcela som si ho doslova užiť,veď koľkokrát za život máš takú možnosť?raz možno dvakrát....mala som jasnú predstavu čo chcem a ako chcem,a bolo mi to aj umožnené....a bolesť?ked som si pomyslela,že o chvíľku všetko skončí,tak som sa každej kontrakcií tešila 😁
Ja som sa na pôrod doslova tešila a to okrem iných príprav, hlavne vďaka epinu a dopadol úplne úžasne na jediné zatlačenie bez šitia, najlepší pôrod vraj aký kedy mali, pomáha aj to pozitívne myslenie, držím palce! 😉
Ja som sa porodu nebala. Nikdy predtym som ho nezazila, tak ako som sa toho mohla bat? Chcela som vsetko uplne prirodzene, ziadny epidural, porod do vody. Nakoniec som prenasala 6 dni, chodila som o palicke, lebo maly mi sedel na nejakom nerve a nemohla som pohnut nohou, od bolesti som plakala kracala som nasiroko, maly mal hlavicku narazenu uplne na mojej lonovej kosti, dala sa normalne nahmatat a ked sa moj dr vratil zo sluzobky, upenlivo som ho prosila o cisarsky rez. Na druhy den sa tento konal, maly mal 3860 g a dr povedal, ze pri prirodzenom porode by mi z vaginy neostalo nic. Pred porodom som mala 42 kg a 82 cm okolo bokov. Takze pri druhom by som sa tesila na cisaracik, ktory bol uzasny. Tot slova od zeny, co chcela vsetko co najprirodzenejsie.
Som za epiduralkuuu mam za sebou dva porody prvy s, druhy bez (lebo ju v danej nemocnici zacali davat az pol roka po mojom porode) s epiduralkou som vedela v klude predychat kontrakcie, porodila som od zaciatku za 11h z toho 4h som mala epiduralku bolelo to asi 15minut na konci potom tlacenie na jeden krat...
Druhy trval 17h bolelo to 4hodiny... po epiduralke ziadne NU bez nej ma 3 mesiace bolela hlava... ak rodit tak s epiduralkou naco bolest ked sa daju 4 hodiny skratit na 15 minut ;)(aspon teda v mojom pripade) aj som sa rychlejsie dokopy dala ani sitie som necitila 🙂
Aj ja som mala rovnaké pocity ako ty a tiež sa považujem za citlivku. Porezem si prst, dobre že neodpadnem pri tom, hneď si musím ľahnúť. Menštruačné bolesti znasam veeeelmi zle (teda znášala som, po pôrode keby nekrvacam, ani o menzese neviem heh). Ale teda pri pôrode som čakala oveľa väčší masaker. Myslela som, že tam budem vrieskať, odpadávat od bolesti, že budem strácať vedomie a budú má na sále prefackavat. A ono som si v sprche v pohode predychavala kontrakcie, potom na sále po stojacky a keď mi dovolili, dvakrát som zatlačila (vôbec som pri tom bolest necítila) a bolo po všetkom. Dosť ma aj zašívali, ale nebolelo ma to. Prvý deň ma bolel zadok, a potom už pohoda. Akože, ak raz budem opäť tehu, pôrodu sa báť nebudem. Skôr toho potom, hlavne kojenia. Ja vravím, že radšej by som si šla malú ešte trikrát odrodit, ako riešiť problémy s dojčením 🤨
Nebooooj... Pôrod a vsekto okolo neho, to je všetko iba v hlave. Keď k tomu pristúpis tak ze každou kontrakciou, každou minútou, či bolesťou, si bližšie k bábätku, tým to ľahšie pôjde.. 😉Nie je to nič hrozné, užívaj si to od začiatku do konca a nebudú ani komplikácie.. Pozitívne myslenie je základ. Teš sa z pôrodu a všetko zvladnes👍🏼👍🏼👍🏼❤️❤️
Dakujem vam zienky za podporu. Snad to dam 🙂
aj ja ta chcem povzbudit, pretoze ta plne chapem. Ja som sa tak vlei bala porodu, ze som sa k otehotneniu odhodlavala 33 rokov. Naozaj som si nevedela predstavit, ze porod zvladnem, nedokazala som sa ani velmi pripravovat, lebo predstava porodu vo mne vyvolavala paniku. Nakoniec som prvy porod mala vyvolavany a musim povedat, ze vdaka epi ho hodnotim ako uplne bezbolestny - toto som nikdy neverila, ako moze byt porod bezbolestny, ale teda ja na epi nedam dopustit. takze pocas kontrakcii som mohla okna umyvat, tak v pohode som bola. Samotne tlacenie uz sice bezbolestne nebolo, ale zase 20 min bolesti sa naozaj prezit da😉 a uprimne, nastrih bol pre mna vykupenim, lebo zrazu islo aj tlacenie lahko. Moj prvy pocit, ked sa dcerka narodila, bolo, ze "ja som to fakt zvladla!!!" - neskutocne som bola na seba hrda 🙂 dokonca som hned manzelovi hovorila, ze mozme mat aj druhe, taka v pohode (a s vyplavenymi hormonami stastia) som bola 🙂 a veru 8m po porode som otehotnela, porodu som sa uz bala menej, vedela som ze ho zvladnem, ale stale som mala respekt z bolesti, ze co ak to bude mat iny priebeh. V druhom tehu som mohla cvicit s anibalom - a teda najlepsia vec, co som mohla spravit, nakolko syna s neuveritelnymi mierami 4690g a 56cm som priviedla na svet bez nastrihu (a dokonca aj bez epi nakolko som bolesti mala len 45min a nasledne som mohla ist tlacit). Takze 2 porody, a jeden lepsi ako druhy 🙂 uprimne ich take prajem kazdej zene❤️
super napisane... ja o tom velmi nehovorim... teda doma muzovi obcas ale cim som blizsie k dnu D tym ma viac chyta strach co sa bude diat... a nazim sa s tym bojovat a nejak sa upokojovat... tiez si vzdy hovorim, ze ved zvladli to ine snad to zvladnem aj ja... a aniball uz mam doma 😀
Aniball je super, dcera 3510g vytlacena za 3 min bez sitia.
Baby a nekrvacali ste z Aniballu? Ja som pri prvom tehu s tym par sni po sebe cvicila, ale neviem, ci sa mi pri tlaceni robili rake mini ranky ci co, ale zakazdym som mala dolu trocju krvi, tak dr. Povedal, ze mam kaslat na to.
@betka_s ja som raz tlačila príliš nafúknutý a praskla mi cievka či čo a dosť veľa krvi išlo. Tak som dala pauzu chvíľu. Potom občas trošičku krvi išlo. Mne dr. povedal, že to nevadi, že pri pôrode to bude oveľa viac krvi...ak tej krvi nie je veľa a hneď sa zastaví, tak je to ok, len treba opatrne...
Ja som mala prvy porod cisarsky rez. Pri druhom porode mi chceli urobit cisarsky tiez, lebo som sa neotvarala. Nechcela som, nakolko som bola psychicky nastavena na normálny porod. Potom sa to rozbehlo, za 3 hodky otvorenie z1 na 9 cm. Tlacila som podla pokynov lekarky, oni to najlepsie vedia korigovat. Podotykam, ze po cisarskom sa nesmie podat epidural, lebo necitis bolest v rane.
@emasss111 aj mna strasili baby ze ake to je a ze zapali mali a ragady a ze "porod no pockaj dojcenie ako boli" "uvidis budes mat malo mlieka " a podobne a tak som sa zacala zaujimat a dneska kojim uz vyse dvoch mesiacov a najhorsim veciam som sa vyhla prave vdaka tomu ze som sa naucila teoriu.. dneska mam mlieka tolko ze pre tri deti by mi stacilo a klop klop ziadny zapal
@shilla23 aj mne občas niekto naznačil, že dojčenie je riadna veda a zo začiatku aj veľmi bolí...."noooo keď zvládnem pôrod, nejaké dojčenie musí byť malina" to som si myslela hahahaha....u mňa boli zničené a bolestivé bradavky to najmenej... mala som zápaly, horúčky, absces (sám mi vyhnisal a hojilo sa to 2mesiace a mám po ňom nepeknú jazvu), ale aj tak to bolo nič oproti štrajku mojej malej.... takmer som skončila u psychiatra kvôli tomu, že odmietala môj prsník....kojili sme sa v štýle dennodenného boja cca 5 mesiacov, potom som si ešte pár mesiacov mliečko odsavala a už sme len na UM....ja som pohodové dojčenie nezažila ☹️
@simapett popozeraj si laktačnu poradňu tu na MK, sú tam odporúčania čo robiť a čomu sa vyhnúť, ak chces dlhodobo dojčiť 👍 ja som to tu objavila neskoro 😑
Veru aj porid je dolezity ale pre spravny start je dolezity bonding neodkladat dieta na novorodenecke, mat ho stale so sebou, udealne bez perinky nech ti spi na hrudi a vela vela vrla dalsiehi. Ak si niekto mysli ze dieta sa naje za 10 min raz za tri hidiny a bude potom len spat a spat a spat tak je na ibrovskom omyle. Bibuzial myty su nevykynozitelne a vrla matiek skonci s dojcenum levo si to same kazia a otom ani nevedia. Plus zle rady od okolia, od sestier, id pediatrov..... A zaklincuju to v 2-3 mesiacoch ze sa mlieko stratilo
A nekupovat flasky cumliky klobuciky a im. Ale radsej mat v zasibe cievku na dokrm
Veru, cievka je super. Využila som pri oboch deťoch. A tiez vela odsavat a prikladat drobca.
Začni písať komentár...
Spravny pristup ;)