NAS PRIBEH Z POHOTOVOSTI V ZILINE, resp. „podakovanie“ dr. JÁNOŠOVEJ
Trosku sice oneskorene, nakolko sme mali pohreb v rodine, tak vsetko slo bokom...pisem nasu, zial zlu skusenost, z prvej nasej navstevy dr.s chorym dietatom vobec. Mozete si kazda precitat a spravit vlastny nazor. Nakolko nemam ziadne doklady, vsetko ostalo na prijme v nemocnici, tak viem, ze s nejakou staznostou neuspejem. Nechcem tu utocit na dr. Janosovu, kazdy dr. sa moze pomylit, podcenit situaciu a stanovit zlu diagnozu, hoci by sa to diat nemalo, a hlavne nie u deti.... pamatam sa, ako som branila svoje dieta, chcela vysetrenia, ale zial natrafila som na dr., ktora bola najmudrejsia, a nedosiahla som vobec nic, iba to, ze nam dala ATB a poslala domov... Nelinka totiz mala 3 dni v kuse horucky a vobec sa mi to nepacilo, ale pekne po poriadku....
V stredu 1.2. mala Nelinka narodeniny-5 rockov, stihli sme oslavit, zial v noci na stvrtok dostala horucku. Brala som to v pohode, vsetci naokolo boli chori, mali chripku, horucky 3-4 dni, cize zrazali sme klasicky teplotu, davali vela pit+ veci na podporu imunity, a cakali kedy to prejde. Presiel stvrtok aj piatok, nakolko Nely vobec nekaslala ani nemala soplik, nic ju nebolelo, nechala som dieta pekne v posteli, ze vsak to zvladneme....potom prisiel zial vikend. V sobotu sme sa tiez trapili s vysokymi teplotami, ale vravim si, vsak to je este ten 3.den, v pohode...zajtra to klesne. Ked som videla, ze v nedelu rano, to bol 4. den Nely ma vysoke teploty, tak uz sa mi to prestalo pacit. Zbehla som k susede, detskej dr. na dochodku, nech mi ju pride pozriet, a pre istotu popocuva. Suseda dr. pocuvala, pocuvala a ked pocuvala dlhsie, tak uz som vedela, ze to nebude celkom v poriadku. Uplne ma sokovala, ked mi povedala vetu „ta lava strana plucok, uplne dole dycha trochu inac, ale nebojte sa, chodte radsej k dr, nech spravi crp a rontgen pre istotu, da vam lieky a pojdete domov/. Tak sme sa vychystali na pohotovost do ZA, posadili obe deti do auta, a isli....Este tam bolo malo ludi, vravim si super....Ked sme vosli do ordinacie, tak zial p.Janosova vobec nemala pristup detskej dr. ako by som si predstavovala...Nely spomina dodnes, ako jej skoro tu palicku zlomila v hrdle, ked jej to hrdielko pozerala.... Popocuvala dieta a uzavrela to ako zapal priedusiek, dala nan ATB a chcela nas poslat domov. Vtedy som zacala svoje dieta branit, oponovala som ze 4.den horucok nie je v poriadku, ze sa mi to nepaci vobec, ze prosim nech spravi aspon crp, ktore si mimochodom clovek predsa zaplati...nechcela. Spomenula som jej dokonca susedu dr., ktora Nelinku v nedelu pocuvala, a pocula ze tie plucka inac dychaju, zial...podla tato dr. Janosova bola najmudrejsia, ona sa nemylila, povedala ze „ nic na pluckach nepocuje, je to typicky zapal priedusiek...“ Skusila som este poslednu vec, to som uz bola uplne vystresovala, ja som proste domov odist nechcela....bez normalneho vysetrenia, povedala som jej „ze ju pekne prosim, moj otec mal pred mesiacom skryty zapal pluc, v podstate kaslal minimalne, isiel na rontgen a bum....rontgen to ukazal....tak mi povedala ze „preco som taka vystresovala, to je cisty zapal priedusiek, mam sa upokojit, ona tam nic nepocuje – oponovala som zasa, ze ale p.doktorka suseda pocuje...fakt som to vzdat nechcela. zial 0 bodov..... na ten otcov zapal pluc mi povedala „ze moc citam a pocuvam ludi“...tak sme sa takto natahovali, zial dr. Janosova bola najmudrejsia, ved mohla namiesto tych reci urobit CRP, a videla by, ze sa nieco deje....
Odchadzali sme teda sklamani domov, vravim si rano pojdem k nasmu obvodnemu dr.
Prisli sme domov, zrazili teplotu, dali lieky a vyzeralo to lepsie.
Este si ju prisla suseda dr. popocuvat...a pytala sa, ze kolko bolo crp a co rontgen...vyvalila na mna oci, ked pocula, ako to v nemocnici prebiehalo a ziadne dokladne vysetrenie nebolo. Nelinka v noci uz teplotu nemala....ani rano...ano doobeda, ani naobed...Zacala som si mysliet, ze ozaj ja som tu ta blba, ktora stresuje....trochu som sa upokojila, otvorila som si vino, ze konecne je dobre....Nakolko som mala plan kontroly pisany utorok-stredu vravim si, ze naco budem vlacit dieta, ktore konecne po 4 dnoch nema horucky k dr., pojdem az na druhy den...
Doobeda sa uz Nelinka hrala, lepila si obrazky, dala som ju naobed spat. A ked sa za 2 hod cca zobudila zasa horucka 39,3...v panike som zbehla ku susede dr., aby mi ju popocuvala....ZIAL teraz uz naozaj na tych pluckach pocula....leteli sme do nemocnice na pohotovost, nakolko bolo poobedie, tam druha mudra dr. sa pyta, ze preco sme tam?? Trvalo tiez dlho, kym sme sa natahovali, a to crp nakoniec urobila...tiez mi povedala, ze su to priedusky, a ze „ved co chcem, ze mam dobre ATB predpisane“....to zopakovala niekolko x...Ja som jej potom povedala, ze ja bez toho CRP domov nejdem....
Ked CRP vyslo 167!!! tak skoro odpadla, a rovno nas poslala lezat do nemocnice. Na prijme bolo CRP uz 243!! To som sa nastatie dozvedela az ten dalsi den, najhorsia bola noc, ja som sa nenormalne bala, bolo to strasne...Nelinke zistili pneumokoka, atypicky zapal pluc, dali lieky, ktore nastastie hned zabrali. A za 24hod uz bolo dobre, len sme museli byt tyzden v nemocnici, kym to vysoke CRP kleslo.
Nechapem, ako moze niekto robit dr. a takto podcenit situaciu. Co by sa dr. Janosovej bolo byvalo stalo, keby v nedelu CRP bola spravila? Ved nemohlo byt v nedelu predsa v norme / hranica je 8/ a na druhy den vyse 200!!! Ked som videla, ze s Nelinkou uz je lepsie, presla som zo stadia strachu do stadia zurivosti, ako je vobec toto mozne. Ved to CRP si doplacame my...neplati to ona zo svojho, ci??
Moj zaver z toho je, ze nabuduce / dufam, ze uz nikdy nebude, ale clovek nevie/....ked nejaky dr. odmietne vysetrenie mojho dietata, dam mu to na mieste podpisat...normalne na papier, nech mi podpise, ze vysetrenie nespravi. Aby som pripadne mala doklad o to /ako teraz nemam/, a mohla situaciu dalej riesit. Ked sme sa vratili domov, a v spravach som zachytila pripad o tej pani, ktora zomrela v cakarni u dr. a tiez mala zapal pluc a zle stanovenu diagnozu, tak mi zostalo uplne zle. Zial taketo veci sa deju, a kazdy sme len ticho....preto som toto napisala, nemozeme byt ako ovce, musime sa ozvat, aby sa situacia raz...mozno....zlepsila