Byť mamou je veľmi ťažká vec....
Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec?... vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače?... vieš, že by si nemala šoférovať?
Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: vieš, že ho obliekaš príliš teplo?... vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré?... vieš, že...?
Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku...
Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým.
Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu... lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala....