Hydronefróza - ťažké začiatky nášho šťastia

Tento článok som sa rozhodla napísať najmä pre budúce maminky alebo maminky s detičkami s touto chorobou..A zároveň chcem opísať, aké šťastie mám, že mám svojho jediného synčeka zdravého a šťastného , i napriek toľkému utrpeniu, ktorým sme prešli...

Keď som otehotnela, bola som nesmierne šťastná, pretože bábätko sa vyvíjalo veľmi dobre, krásne rástlo a jeho veľkosť predbiehala jeho vek..bol krásny a veľký . Už od 3 mesiaca sme mali vysoký predpoklad veľkého bábätka a tak aj bolo...Takmer do 6mesiaca tehotenstva som neustále vracala a nebývalo mi ale vôbec dobre.

V 5 mesiaci nám zistili v Hlohovci u p.doktora Brešťanského, že čakáme krásneho chlapčeka po zdravotnej stránke bol v absolútnom poriadku.Bol extrémne živé dieťa a dodnes si pamätám, keď mi p.doktor povedal:,,preboha kam lietaš, čo to čakáte akého čerta 🙂,,..

V 7 mesiaci nastal zlom bola som na klasickej poradni, kde keď som zbadala, že doktor príliš dlho pozerá na obrazovku nebolo niečo v poriadku..A jeho nádych a tón v hlase pridal na pravde..,,Silvi niečo má malinký na ladvinke a dosť veľké! Vyzerá to na cysty....,,Vtedy sa Vám zrúti svet a vtedy nastali naše behačky po lekároch!!!

Do narodenia zostávali 2 mesiace a nás spolu s mojim priateľom museli oboznámiť , aké možnosti nás čakajú. Rodiť pripadala len jediná možnosť a to v BA na Kramároch, nakoľko vedľa nemocnice sa nachádza aj detská fakultná nemocnica so super tímom špecialistov a urológov a po pôrode spadala tá možnosť, že malinkého budú liečiť tam!A od 7 mesiaca nás sledovali už tam..

Mali sme dve diagnózy na výber , pretože zakiaľ bol malinký v brušku sa nedalo presne zistiť, čo ladvinku ničí a deformuje..v 8 mesiaci už to bolo dosť kritické a začiatkom 9 mesiaca ma už radšej vzali na sledovanie.

Diagnózy zneli : polycistická oblička alebo hydronefróza..

Ako zdrvená matka, keď Vám povedia takúto diagnózu nemáte ani ponatia, s čím budete bojovať..Bola som strhaná,zničená, unavená, utrápená..

Museli však pri nás stáť asi anjeli strážni v podobe ľudí, pretože na Kramároch sa nás ujali skutočne tí najvyšší odborníci! A najvačším anjelom sa stal pre nás p.primár Polák, ktorý má pod svojim vedením tím super lekárov a odborníkov na urologickom oddelení.

DEŇ D PRIŠIEL!12.2.2014 sa mi narodil chlapec krásny 4170g a 52cm! Pôrod extremne náročný!

Po narodení nás nechali aklimatizovať a vžiť sa s malinkým. Po pár dňoch, keď nám už aj prešla žltačka zistili že deformácia obličky je vážna atak nás urgentne previezli na detskú fakultnú. Na nefrológií nás prezrela ešte raz p.primárka Červeňová tá nám oznámila, že stav ladvinky je vážny a upresnila diagnózu. Mali sme najťažšiu hydronefrozu 4 stupňa..

A aby sme si upresnili, čo to vlastne je hydronefroza:

Obličky sú párový orgán umiestnený v brušnej dutine pozdĺž chrbtice. Ich hlavnou funkciou je tvorba moču, ktorým sa z organizmu odstraňujú odpadové látky, škodlivé látky a lieky. Hydronefróza je ochorenie obličiek, ktoré je definované ako neprirodzené rozšírenie dutého systému obličiek, teda panvičky a kalichov, so zúžením až zničením obličky. Obličková panvička je štruktúra uložená medzi obličkou a močovodom a slúži na zber pritekajúceho moču z drene obličiek. Smerom do drene z obličkovej panvičky vybiehajú obličkové kalichy, z opačného konca vystupuje močovod. Tieto zmeny sú spôsobené vzrastajúcim tlakom tvoreného moču, ktorý vďaka prekážke nemôže ďalej odtekať do vývodných ciest močových. Hydronefrózu delíme na primárnu a sekundárnu. Primárna je hydronefróza vrodená, predstavuje prevažujúci typ hydronefrózy. Často je zistená ešte pred narodením pri ultrazvukovom vyšetrení. Po pôrode sa opakovane vykonáva ešte screening. Sekundárna hydronefróza je získaná, najčastejšou príčinou sú obličkové kamene, ktoré sa uvoľnia do močovodu a spôsobia tu prekážku odtoku moču

A mne to bolo ešte skratka vysvetlené, že sa nám oblička napĺňa močom a je zdeformovaná a rastie okolo a zväčšuje sa...

Myslela som si , že nás čaká len jeden zákrok ..Ale opak bol pravdou čakali nás dva!

Ubytovala som sa po mesiaci pred pôrodom v nemocnici Derera som sa presunula o vchod vedľa na fakultnú detskú kliniku.A trpla som.Na zákrok nás dali ihneď po 2dňoch.

p.primár Polák , mi vysvetlil ,čo malinkého čaká na 1.zákroku- NEFROSTOMIA

Bolo to ,,len akési rýchle odľahčenie ladvinky umelý vývod ladvinky a cez chrbátik hadičkou do vrecka...Ľahko to znie,ale keď si predstavíte ,že malinký pár dňový uzlík musíte dať pod plnú narkózu a hodinu neviete, čo s ním je poviem Vám,píšem to a hrdlo mi zviera. Neprajem to nikomu. Našťastie mi ho vrátili do izby v poriadku. Musela som si zvyknúť dvíhať ho len veľmi opatrne zdravá oblička produkovala moč močovodmi a do plienky..Chorá oblička nám produkovala moč do vrecka hadičkami..Všetko sa sťažilo prebalovanie, žiadne kúpanie opatrné dvíhanie..Dobrou správou bolo, že moč po pár dňoch už vychádzal bez prímesi krvi a čistý. Vedeli sme, že ladvinka je schopná funkčnosti vytvárať moč. Nefrostomiu -vývod,sme mali mať takmer mesiac pokiaľ malinký nedosiahne mesiac svojho života, aby mohol podstúpiť roentgen a konečnú náročnú operáciu - plastiku. Poslali nás domov. Tešila som sa, až si ho privediem domov do svojej postieľky, svojim známym a rodine.No zároveň strach ho chytiť bol neustáli.Umývali sme sa len navlhčenými servítkami, dvíhala som ho len ja prekladala len ja, úspavala, kŕmila..Všetci sa báli, aby sa niečo nestalo..A i tak ono sa po 11dňoch stalo...Večer malinký zaspal a prebudil nás vo večerných hodinách silný plač. Nevedela som, čo sa deje. Ale keď som ho nadvihla, bolo mi všetko jasné postieľka mokrá! a okolo vývodu klapkalo. Všetko bolo jasné a po zmeraní teploty sme zistili, že už sme dostali aj infekciu , mali sme už aj teploty vysoké. Priama cesta na Kramáre. Tam nám zaviedli katéter do cikule ..Nikdy v živote som nevidela svojho syna viac plakať :/ bolo to strašné,plakala som s ním. Mali sme pár dní do 1 mesiaca pod neustálymi antibiotikami a zavedeným katéterom sme čakali na roentgen obličiek. Prišiel deň a už sme dostávali do žiliek tekutinku aby sa videlo či tekutinku je schopná obička vstrebať a či ju aj vyciká.Spravili roentgen..Sláva po hodine zistili že áno pár % funkcia ladvinky tam je ...tekutina ňou prešla. Poslali nás naspať na izbu, čakali sme na konzílium urológov správa prišla ihneď..Operujeme o 2 dni.Všetko išlo rýchlo. Tešila som sa, že ladvinku možno zachránia, ale utrápená a zdrvená strachom som čakala na ten deň. Prišlo to, svojho syna som si sama odviezla na sál.NIKDY !!!! NIČ ŤAŽŠIEHO SOM NEZAŽILA..Všetko mi prešlo cez hlavu , čo sa stane ,koľko to bude trvať , čo sa podarí,ale najviac som sa bála komplikácií..Čakal som na izbe kam ma poslali, jedna vynikajúca p.sestrička mi sľúbila , že keď mi ho dovezú na jis patologických novorodeniat hneď mi bude volať..

Operácia trvala neuveriteľné 4,5hodiny.. jedine , čo sa mi mysľou točilo bolo , či to jeho malinké nevinné srdiečko a telo zvládne...Zazvonil tel. !Sestrička mi oznámila , že je na izbičke.Letela som o zlom krk za ním...Ale prvý pohľad bol bolestivý veľa vývodov z chrbátika z ladvinky...veľa monitorov sledujúcich činnosť srdiečka..Bolo to náročné pre mňa ako maminu to pochopiť, že si ho nemôžem vziať do rúk a len sledovať ako to zvládne...Každý vývod z chrbátika má svoje opodstatnenie...jeden odvádzal krv nadbytočnú aby vyčistil ranu , druhý odvádzal moč (nefrostomia )ktorý ešte ladvinka neodvadzala prirodzenou cestou a ešte jeden bol ten tuším odvadzal nečistoty..Ručičku sme mali uviazanu aj jednu nožičku...aby si nič nevytrhol .

Keď sa prebral bol to ten najkrajší pocit pre mňa hladkala som ho aby vedel , že je moje všetko...po narkóze nepapkal vypil len troška čajiku..Bola som sa porozprávať s p.primárom Polákom (ktorý už dnes na Kramároch bohužiaľ nieje) povedal mi, že zákrok bol náročný a či sa podaril uvidíme až za ďaľšie dni...Ešte sme vyhraté nemali.. Čakali sme či oblička, zvládne funkciu odviesť moč prirodzenou cestou alebo sa bude brániť a pôjde vývodom z chrbátika to sa následujúce hodiny dni riadne sledovalo a musel počet ml. klesať.

Moje dieťaťko hodinou čo hodinou ožívalo už to bol on veselý dravý...veľmi som sa tešila.a tak nás z JIS previezli na oddelenie ..brali sme antibiotika, všetko som riadne dodržiavala, hoci som ho nemohla vziať do narúčia utierala som ho servítkami maznala a sedela hodiny pri jeho postielke...kojenie bolo náročné a ešte horšie o mlieko som postupne prichádzala ,keďže som sa veľmi naplakala pred operáciou i po nej..lebo som sa bála, že sa oblička nerozhýbe...každé asi 3dni sme prichádzali o jeden vývod prvý išiel na krv, ďaľší na nečistoty a ten posledný sa 24hodin stále sledoval...Koľko moču odvádza vývod do vrecka a ako ťažká je plienka ktorú vyciká...

po cca 9-10dni prišiel verdikt:

ÚSPECH OBLIČKA ODVÁDZA MOČ!!!posledný vývod (nefrostomia)ODSTRÁNENÝ! Po dlhej dobe som si svoje bábätko mohla chytiť do rúk bez vývodov hadičiek...a bez pocitu, že by som mu mohla dáko ubližiť!plakala som, plačem i dnes keď to píšem...Pán primár  nám vysvetlil v jednoduchej forme :že hoci nebude oblička ferrari bude svojou funkčnosťou aspoň na úrovni dobrého passata 🙂 odľahlo mi...po 2 týždnoch sme sa dočkali ..IDETE DOMOV STE V PORIADKU...

ĽUDIA TAK RÝCHLO AKO SOM BOLA POBALENÁ..TAKÁ ŠŤASTNÁ SO SVOJIM DIEŤATKOM V NÁRUČI !

Každý mesiac sme chodili na kontrolu k p.primárovi a dá sa povedať že už po prvej kontrole na sono si začali všetci lekári tlieskať !Bola som hrdá na nich, pretože p.primár bol nesmierne prekvapený ako sa oblička krásne dostáva do formy..a do pôvodnej podoby... a vtedy pochopíte , že ste cudziemu človeku navždy vďačný..Ja som bola a dodnes som!A poviem Vám kto pozná príbeh čo sa stalo a udalosť vďaka ktorej p.primár Polák už nelieči,neodcudzujte...prišli  sme na SK totiž o odborníka pre naše ratolesti...

Dnes máme 2roky..a stále chodíme na kontroly ,už menej tak raz za 4mesiace a samozrejme pri bežných vyšších teplotách musí detská lekárka robiť aj rozbor moču , či sa nedeje nejaká iná šarapata okrem bežnej chrípky..ALE JE TO ZDRAVÝ CHLAPEC!

VYSMIATY VÝMYSELNÍK! Musím mať varovný prst vždy nad ním nesmie sa udrieť silnejšie , alebo prechladnúť od chrbátika ale je to dieťatko ako hociktoré iné! Ale pre mňa ako každú maminu výnimočné! Milujem ho!A som šťastná že ho mám!