Niektoré tradície by sa nemali meniť

citát z článku pani etnologičky Kataríny Nádaskej na tému pôvodných zvykov Veľkej noci.
“ Kedysi sa šibalo a polievalo len medzi mládežou. Slobodní mládenci šibali len slobodné dievčatá, pôvodne vŕbovým prútikom. Vŕba má niekoľko sto druhov a je jeden z prvých stromov, ktoré zakvitnú. Princíp bol, aby slobodný mládenec zobral miazgou naliaty prútik a dotkol sa tela ženy. Jemne sa dotkol nôh, aby boli zdravé a dobre behali, čo ženy potrebovali, napríklad okolo gazdovstva. Dotkol sa boku či zadku, čo bola symbolika, aby žena porodila veľa zdravých detí, a dotkol sa rúk, aby dobre pracovali. To bol princíp, prečo sa šibalo.
Keď si dievčina medzi šibačmi našla takého, ktorý sa jej páčil, dala mu písanku, veršík. Tak mu dala najavo, že ho má rada. Takéto vajíčko dostal len on, jediný. Ak ju aj on mal rád, potom jej o pár týždňov pri stavaní májov postavil personalizovaný, osobný máj. Len pre ňu. A už bola, ako sa hovorí, ruka v rukáve. Lebo v minulosti tie spôsoby zoznámenia alebo randenia na dedinách boli úplne iné ako dnes. Až neskôr sa nechali šibať aj vydaté a staršie ženy. Verilo sa, že mladosť muža cez ten mladý prútik sa prenesie do tela ženy. Každá chcela byť mladá, opeknieť byť pružná.
Najmä na východe sa používa voda. Často tam bolo chladnejšie, a vŕby na Veľkú noc ešte nepučali. Tak sa používala voda, mala byť takzvaná živá, pramenitá, z potoka, mala žene navrátiť zdravie a krásu.
To, že sa začali pliesť korbáče, je výsledkom toho, že do toho vkĺzla taká ľudová relígia. Na Veľkú noc sa slávi umučenie a potom zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pri umučení Krista rímski vojaci podľa legendy používali korbáče. Ľudová predstava sa teda stvárnila do korbáčov. Cieľom ale nikdy nebolo to, aby ženy niekto zbil. Vždy bola symbolika zdravia a krásy. V 30-tych rokoch 20. storočia sa to postupne začalo meniť. V mestách sa napríklad začali používať voňavky, mužom to prišlo elegantnejšie. Postupne do toho vkĺzlo to, že nechodili šibať len slobodní, ale aj deti s otcami po rodine a príbuzných. Posunula sa kategória šibačov, a dostali sa do toho čokoládky, cukrovinky sladkosti. No a ďalší fakt, peniaze. Tak sa menia celé tradície.”