Pre moju sestru❤

Anna Bučevič: Kniha o múdrosti výchovy výchovy

Kým my, rodičia, sa pokúšame učiť deti ako žiť, oni nás učia, čo je život. Najsilnejšia výchovná metóda je vlastný príklad. Práca na sebe je prvý krok pri výchove detí."

10 dôležitých rád od detí pre rodičov z Aninej knihy Safari ducha:

1. Moje ruky sú malé; prosím vás, neočakávajte odo mňa dokonalosť, keď si robím posteľ, kreslím, hádžem loptu... Moje nohy sú krátke; prosím vás, spomaľte, aby som s vami mohlo držať krok.

2. Moje oči sa nedívajú tak ako vaše; nechajte ma, prosím vás, aby som trochu objavovalo. Nemusíte ma držať nakrátko.

3. Práca tu bude stále a ja budem malé už len veľmi krátko; vezmite si čas, aby ste ma trpezlivo a s láskou poučili o svete, ktorý ma obklopuje.

4. Som citlivé; prosím vás, berte ohľad na moje potreby. Nekritizujte ma celý deň, ani vy by ste si neželali, aby vás dennodenne kritizovali. Správajte sa ku mne tak, ako chcete, aby sa k vám správali ostatní.

5. Ja som jedinečný dar. Prosím vás, oceňujte ma tak, ako si to zaslúžim. Nechajte ma, aby som bolo zodpovedné za to, čo robím. Veďte ma s láskou a trpezlivosťou.

6. Aby som mohlo rásť a vyvíjať sa, potrebujem vašu podporu. Dávajte pozor na to, ako so mnou zaobchádzate. Karhajte moje chyby a nie mňa.

7. Nechajte ma, aby som o sebe rozhodovalo. Dovoľte mi urobiť chyby, aby som sa mohlo z nich poučiť. Tak budem jedného dňa pripravené robiť rozhodnutia, ktoré bude odo mňa život požadovať.

8. Prosím vás, nerobte veci namiesto mňa. Potom mám pocit, že som nenaplnilo vaše očakávania. Viem, že je to ťažké, ale neporovnávajte ma s mojim bratom alebo s mojou sestrou.

9. Nebojte sa odísť bezo mňa na víkend. Občas aj deti potrebujú slobodný víkend, tak ako si aj rodičia potrebujú oddýchnuť od svojich detí. Okrem toho, rado vidím, že sa ľúbite a že je vaše manželstvo jedinečné.

10. Prosím vás, ľúbte ma aj vtedy, keď sklamem vaše očakávania.

Krásny deň dievčatá 🙂

Pre malého fešáka Peťka 🙂

Míííímo pre slečnu 🙂

🙂 🙂 🙂

Keď Boh tvoril ženu, bol už šiesty deň jeho práce a robil aj nadčasy. Prišiel k nemu anjel a opýtal sa ho: „Ako to, že ti trvá tak dlho stvoriť ju?“ A Pán odpovie: „Videl si môj projekt, ako stvoriť ženu? Musí byť úplne umývateľná, ale nemôže byť z plastu. Musí mať 200 ohýbateľných kusov a byť schopná fungovať aj na diéte z toho, čo zostalo. Mať schopnosť vynosiť aj štyri deti naraz. Mať bozk, ktorým môže liečiť od poškrabaného kolena až po rozbité srdce a dokáže to len s dvomi rukami...“ Anjel sa začudoval: „Len dve ruky...? Nemožné! A to je len základný model? To je príliš veľa roboty na jeden deň... počkaj do zajtra, potom ju dokončíš.“ „Nie,“ odpovie Pán, „už mi chýba len málo, aby som dokončil toto stvorenie, do ktorého vkladám celé svoje srdce... Bude sa starať sama o seba, keď bude chorá a bude môcť pracovať 18 hodín denne.“ Anjel sa priblížil a dotkol ženy. „Ale urobil si ju takú krehkú...“ „Je krehká, ale je zároveň aj silná. Nevieš si predstaviť, koľko je schopná zniesť a vydržať.“ „Bude schopná myslieť? opýta sa anjel. Boh odpovie: „Nielen že bude vedieť myslieť, ale aj rozmýšľať a jednať.“ Anjel sa dotkol líca ženy... „Pane, zdá sa mi, že tento model niečo stráca...“ „Povedal som ti, že som sa snažil dať do nej veľa vecí... nie je to žiadna strata... to je slza.“ „A na čo slúži, na čo je dobrá?“ nechápe anjel. A Boh odpovie: „Slzy sú jej spôsob vyjadriť svoju radosť, svoj trest, svoju nevinnu, svoju lásku, svoju samotu, svoje trápenie, svoju hrdosť.“ Anjel ostal zaskočený. „Si génius, Pane, myslel si na všetko. Žena je naozaj nádherná.“
To je! Ženy majú energiu, nad ktorou muži žasnú. Postavia sa zoči voči ťažkostiam, udržia ťažkú váhu... ale majú v sebe šťastie, lásku a radosť. Usmievajú sa vtedy, keď by chceli kričať. Spievajú vtedy, kedy by chceli plakať. Plačú, keď sú šťastné a smejú sa, keď sú nervózne. Bojujú za to, v čo veria. Uniknú nespravodlivosti. Neprijmú „nie“ ako odpoveď na to, v čo veria, že má riešenie. Ochudobňujú sa, aby udržali na nohách rodinu. Milujú bezpodmienečne. Plačú, keď ich deti dosiahnú úspech a tešia sa zo šťastia svojich priateľov. Sú šťastné, keď počujú rozhovory o krstinách či svadbe. Ich srdce puká pri strate milovanej osoby. Bez pochyby sú silné, keď si myslia, že už nevládzu. Vedia, že bozk a objatie môžu pomôcť vyliečiť srdce.
Bez jedinej pochybnosti je to tak, ale... v žene je jeden nedostatok: že zabúda na to, aká veľká je JEJ HODNOTA.

"Najlepší výhľad vždy príde po tom najťažšom výstupe..."

🙂 🙂 🙂

Ako by som to u nás doma videla 🙂 🙂 🙂

Ideálny muž 🙂 🙂 🙂

Zmyslom života je medziiným naučiť sa akceptovať, že život je tajomstvo. Tvoja cesta životom je aj o tom, aby si sa naučil zbaviť sa všetkých obáv, že neprebieha tak, ako by si chcel. Život sa nikdy nebude vyvíjať tak, ako čakáš. Keď to pochopíš, môžeš sa uvoľniť a začať si užívať toto celé dobrodružstvo. Len sa pozri späť, ako sa vyvíjal tvoj život doteraz. Bolo to tak, ako si si naplánoval? (Robin Sharma)

Nádherné slová písané zo srdca, ktoré som práve našla a plne sa s nimi stotožňujem 🙂 🙂 🙂

Nefrflite! Žite.
Sú dni, o ktorých sa nehovorí. Alebo sú to dná? Dva dni som mlčala a potom som sa zrútila večer mame. Aj také asi treba.
Minulý štvrtok som sa vybrala vlakom z Popradu do Bratislavy odniesť 60 kníh na Kramáre. Na knihu O Bezvláske sa veľmi tešili. A ako by som ja mohla ísť na dovolenku, keď tie deti ani nedostanú knihu, na ktorú sa tešia?
Aj ako mama dvoch detí som sa tam, medzi Bezvlásky, naučila chodiť a teším sa na nich. A snáď odtiaľ odchádzam aspoň o trochu lepšia. Lepšia mama, lepší človek, lepší Dobrý anjel. Ale ten prílev toho lepšieho príde až po chvíli. Veľmi boľavej chvíli.
Prešla som z izby do izby, pretože mnoho detí a mladých nedokáže prísť do herne. Zhovárali sme sa. Bolel ma zrak, sluch aj duša. S obdivom som sledovala moju priateľku Magdu, ktorá je pre tú mládež na onkológii neraz všetkým. Strašne som ju chcela na tých izbách vystískať, keď sme žartovali a pritom sa nám chcelo plakať. Rovnako tak aj s priateľom, ktorého som stretla na jednej izbe aj s malým synčekom.
Vyšla som z nemocnice. Za sebou ťahala prázdny kufor, ktorý mal ešte pred chvíľou cez dvadsať kíl. Kráčala som. Zastavil ma až nezvyčajný pestrofarebný dom. Odfotila som si ho a kráčala ďalej ešte veľmi dlho... ktoviekam... tuším k Centralu... len ten dom si pamätám.
Domov som prišla v noci a schúlila sa k deťom. Dva dni som skoro nič nepovedala, dve noci nespala. Niekedy sa toho dosť nakopí, no.
A potom príde tá druhá fáza. Už je tu. Vstávam s "ďakujem" na perách. Doma je smiech a stres. Ďakujem. Som zdravá. Ďakujem. Je mier. Ďakujem. Z balkóna vidno do záhrady. Ďakujem. Na stole máme raňajky. Ďakujem. Deti idú do školy, ja do práce. Ďakujem. Som ten najšťastnejší človek. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem. Krehké a silné šťastie zároveň.
Mnohí ľudia ani netušia, čo majú! Nefrflite. Žite.

Čokoládkové cupcake 🙂

Svadobné cupcake 🙂

Keď sa sny stanú skutočnosťou.. 🙂

Rozkvitla mi záhradka 🙂 🙂 🙂

Ruže 🙂

Moji hasiči :0)