scila
5. nov 2021
371 

Aké stromy sadiť (nielen) na ihriská

Možno patríte k šťastlivcom, ktorí žijú obklopení zeleňou. Mnohí z nás však žijú v oblastiach, ktoré boli v minulosti odlesnené a zelene je tam žalostne málo. 

V predošlom článku som spomenula pár dôvodov, prečo je zeleň pre nás dôležitá. Teraz by som chcela na neho nadviazať pár radami pri výbere rastlín, kedže v práci sa denne stretávam s ľuďmi, ktorí majú stromy radi, chcú nejaký posadiť, len netušia aký. 

Nie je jednoduché vybrať správny strom na správne miesto. Určite je vhodné obrátiť sa na skúseného záhradníka. Pri výbere treba zohladniť napr.  druh pôdy, ale aj priemerné ročné teploty či vlhkosť vzduchu. Ale kedže nie každý, kto sa ako záhradník tvári, ním aj naozaj je, tak tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť napr. aj v záhradníctve.

Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako "prísť" k stromu, je vypestovať ho zo semena. Na fotke je žaluď skoro na jar. Už na ňom vidno ako klíči. Keď takýto žaluď posadíte do kvetináča a budete sa o neho starať, vypestujete si strom, ktorý je vhodný posadiť tam, kde je veľa miesta a žiadne nadzemné elektrické vedenie - vyrastie z neho totiž obrovský strom.

Ak sa Vám nechce tak dlho čakať, môžete si stromček samozrejme kúpiť v lesnej alebo okrasnej škôlke či v záhradníctve. Ak si chcete kúpiť dub, čo vyrástol z takéhoto žaluďa, musíte hľadať strom s názvom Quercus robur.

A tu sa zastavíme pri názvoch. V predajniach bývajú rastliny označené latinskými názvami. Aby ste tomu lepšie chápali, vysvetlíme si to na tom dube - QUERCUS je po slovensky dub, ROBUR je po slovensky letný. Ak posadíte strom s takýmto názvom, narastie statný, dlhoveký strom. Ak by ste kúpili strom, ktorý sa skladá z troch slov napr. Quercus robur 'Fastigiata' - to tretie slovo je upozornením, že už sa nejedná o strom, čo si len tak vyrástol zo žaluďa, ale že je to výsledok šlachtenia. V tomto prípade FASTIGIATA znamená, že sa jedná o dub stĺpovitý t.j. koruna nebude široká  a rozložitá, ale bude mať do šírky len +/- 6m, bude vysoký +/- 15m a bude pôsobiť ako "stĺp".

Ďalším dobrým príkladom je javor mliečny. Na stene tu na MK som v posledných dňoch videla niekoľko krásnych fotiek, na ktorých je práve on a jeho krásne jesenné listy. Keď chcete napr. na ihrisko či sídlisko posadiť rovnaký strom, hľadajte nápis Acer platanoides. Ak však natrafíte na strom s označením Acer platanoides 'Globosum' tak ten posledný názov GLOBOSUM nás upozorňuje, že sa jedná o guľatú, zakrpatenú formu, ktorá je vhodná do malých záhradok či do ulíc pod elektrické vedenie. Taký strom nie je vhodný na miesto, kde chcete velký strom s prirodzenou korunou.

Takže aké stromy sa hodia na ihrisko (na sídlisko, do parku, do veľkej záhrady), kde je veľa miesta a potrebujeme tam velký dlhoveký strom? 

Sú to 

  • Javory - javor mliečny, javor poľný, vo vyšších polohách javor horský, v mestskom prostredí tiež cudzokrajný javor cukrový
  • lipy - lipa malolistá, lipa velkolistá
  • Jaseň štíhly
  • Duby - letný, zimný, v najteplejších oblastiach dub cérový, na miestach s kyslejšou pôdou cudzokrajný dub červený
  • Hrab obyčajný
  • Vo vyšších polohách s vyššou vzdušnou vlhkosťou buk lesný
  • Na menšie plochy sú vhodné napr. okrasné čerešne - majú krásne kvety a na jeseň ohnivo vyfarbené listy. Na detské ihriská vyberáme druhy, ktoré nevytvárajú plody napr. Prunus serrulata 'Kanzan'
  • v mestách platan javorolistý, ľaliovník tulipánokvetý, ambrovník styraxový a pod.
  • v teplých oblastiach mandľa obyčajná
  • vhodné sú aj rôzne borovice (napr. borovica lesná, čierna) kde je ale časom potrebné odstrániť spodné konáre

Z kríkov sú vhodné druhy ako orgován obyčajný, tavoľa kalinolistá, cercidovník japonský, vyššie kultivary wajgélie (napr. 'Candida', 'Eva Rathke') či pajazmínu

Všeobecne pri výsadbe rastlín na detské ihriská treba myslieť na to, že rastliny nesmú byť jedovaté, pichlavé, nesmú obsahovať látky, ktoré dráždia pokožku (napr. škumpa), ale nevhodné sú tiež rastliny s dužinatými plodmi, ktoré by pod stromami hnili a priťahovali bodavý hmyz.

V súčasnosti je na našom trhu tak obrovské množstvo druhov a kultivarov rastlín, že je ťažké to zhrnúť na takej malej ploche. Ale ak potrebujete velký dlhoveký strom, jednoznačne siahnite po našich domácich základných druhoch. Lebo už dnes v niektorých častiach Slovenska rastie viac tují a cédrov, ako líp. A neviem ako vy, ale ja lipový med milujem. A na lipový med treba lipy ...

Dovolim si este pripomenut, ze vysadzat akekolvek dreviny na verejne priestranstva bez suhlasu mesta, obce, pripadne majitela pozemku je zakazane. Pri vysadbe sa treba vzdy poradit z vlasnikom pozemku, zohladnit umiestnenie sieti, pripadne tienenie do obytnych budov, zistit ci sa tam nechysta nejaka vystvba.
Je pekne ak sa vysadzaju stromy, ale nemozme to robit zivelne.

5. nov 2021
scila
autor

@viestta vďaka tej "živelnosti" s akou pred desiatkami rokov ľudia sadili malé stromčeky a starali sa o ne, sú dnes na mnohých sídliskách a ihriskách krásne výsadby. Nehovorím, že všade samozrejme. Určite netreba sadiť dub pod elektrické vedenie, pol metra od cesty či od paneláku.
Ale dnes sa skôr všetko "živelne" ignoruje, na ihriskách si ľudia nevšimnú, že stoja pri vysychajúcich stromov. A osobne poznám niekoľko starostov, ktorý majú zeleň úplne na háku a ak si to dotyčný bude polievať, môže si posadiť čo chce kam chce. Žiaľ zamestnanci mestských a obecných úradov často vyžínačkami zlikvidujú čokoľvek, čo iní posadili,
Samozrejme, treba sadiť s ohľadom na nadzemné a podzemné vedenie, ale ruku na srdce - keby sa dodržiavali všetku odstupy, v mnohých zastavaných územiach by nerástol ani jeden strom napr. Bratislava.

5. nov 2021

@scila iste mas pravdu. Ale ja som radsej za menej stromov na miestach kde maju sancu dozit sa staroby ako ked sa vysadia stromy a o 15 rokov je s nimi problem. Som poucena ako dopadli stromy, ktore sa takto zivelne vysadzali po sidliskach, viem ake problemy take stromy dokazu narobit.
A ja osobne, ked uz ide o sidliskove vysadby by som podporila vysadbu ovocnych stromov. Ovocny strom nevyrastie do gigantickych rozmerov, funkciu zelene splni rovnako, ani opateru nepotrebuje, pretoze sa nepestuje na vynos, tak nech si robi co chce a este sa aj mestske deti naucia, ze jablka sa nevyrabaju v tovarni. Nech si ovocie oberie kto chce, ked ho nikto neoberie aspon bude mat vtacstvo potravu. V Anglicku sa uz dlho vysadzaju ovocne stromy aj kriky na verejne priestranstva a mne sa ta iniciativa paci.

5. nov 2021
scila
autor

@viestta teraz sa skôr stáva, že za 15 rokov, na mieste, kde mohol byť pekný velký strom, tvoriaci dominantu okolia, je malá guľka s priemerom koruny sotva 2-3 m z dôvodu, že vedenie miest a obcí netuší rozdiel medzi Acer platanoides a A.P. Globosum. Mnohé obce ak už niečo posadia, tak sa jedná o rastliny úplne nevhodné na dané miesto. Typickým príkladom je výsadba "guľatých" katálp na vidiek, ktoré nielenže nezapadajú do prostredia svojou mini guľatou korunou, nevytvárajú v podstate žiadny tieň, ale navyše vôbec nekvitnú, takže logicky ani neplodia a podpora biodiverzitu je skoro nulová. Nehovoriac o tom, že tieto stromy patria medzi prvé, čo sa pri silnejšom vetre rozštiepia.

A ovocné stromy na sídliská je síce fajn nápad, ale len v prípade, že je v danom meste nejaká dobrovoľnícka organizácia. To si naozaj myslíš, že stačí zabehnúť do najbližšieho záhradníctva a kúpiť ovocný stromček? 😁 A čo výber podpníka? Kúpiť jabloň na podpníku M9, ktorá potrebuje celý život oporu a závlahu, pretože má plytký koreňový systém? A tých je v dnešných záhradníctvach najviac. A životnosť je tam velmi nízka. Väčšina ľudí netuší, aký obrovský vplyv má podpník na vzrast a životnosť ovocného stromu. A čo povýsadbový a výchovný rez v prvých rokoch, ktorý je nevyhnutný? A čo vzájomné opeľovanie? A kto bude likvidovať hnijúce plody pod stromami. Spoliehať sa na niekoho, že to bude zbierať do pálenky? 🤔 Na ovocné stromy na sídlisku treba niekoho, kto má k tomu vzťah a aspoň základné vedomosti. A teda čo som ja videla "akcie" niektorých obecných zastupiteľstiev, tak to bolo na zaplakanie. Práve preto, že si mnohí myslia, že posadiť strom zvládne každý. A potom to tak vyzerá...

6. nov 2021

@scila o pestovaní ovocia viem celkom dosť, je mi jasné, že stĺpova jablon do parku asi nie, aj to treba vyberať po zrelej úvahe. Ale dajú sa vysadiť staré odrody stepene na plankach a tie už sa postarajú samé o seba. Však poznáme dedinské aleje okolo poľných ciest, kde tieto stromy rastu desatrocia a sú úplne v pohode. Ale prečo by sa nemohla vysadiť ríbezľa miesto vtáčieho zobu pri ihrisku? Prečo by nemohli rast v parkoch bazy, liesky? Prečo nevysadit medzi paneláky orech alebo jedle gaštany? Prečo by nemohli miesto čínskych čerešní v parkoch rast srdcovky? (aj keď čínska čerešňa aspoň poskytne potravu vtákom, na rozdiel od tej katalpy)

6. nov 2021
scila
autor

pozri @viestta , tento článok bol určený pre ľudí, ktorí žijú na mieste, kde by chceli mať viac zelene a nieje tam nikto, kto by to vedel a chcel odborne riešiť. Pretože áno, sú mestá a obce, v ktorých sú nadšenci či už vo vedení obce, alebo medzi obyvateľmi, a tí môžu bez problémov pestovať aj ovocné stromy medzi panelákmi. Ale pre tých som to nepísala.
Uvediem ti príklad z obce Blatná na Ostrove. V starom parku, kde dominujú staré platany, dala starostka posadiť k lavičkám tuje strihané do špirály. Vyzerá to ako päsť na oko. Plus k lavičkám Cotoneaster Juliette (asi si naivne myslela, že z neho vyrastie strom). Mnohé rastliny zdochli, pretože ich kompletne obšlahali vyžínačkami. Napísala som starostke mail, vysvetlila som jej, prečo rastliny zdochli, prečo tam tie tuje nie sú vhodné atď. Výsledok? Zdochnuté rastliny nahradila ďalšími tujami, ktoré hneď pri prvej kosbe ošlahali zamestnanci obecného úradu vyžínačkami. Cca 10 líp, čo chcela v ulicich vyťať jej poslanci nedovolili. Poslanci tiež chceli vysadiť stromy k ceste za dedinou - buky a smreky. Do poľa na Podunajskej nížine 🤦. Odporučila som im čerešne. Tu si ale povedali, že už moje rady nepotrebujú - veď posadiť čerešnu vie každý. Výsledok - obrovská akcia, fotenie, sláva, sadenie stromov vytiahnutých niekde z pivnice v čase, keď už mali byť dávno posadené. Polovica zdochla, lebo do leta nestihli zakoreniť, o polovičke nikto netuší, aký má podpník, ako sa bude správať, či po pár rokoch keď ich prestanú polievať, budú mať dostatočné korene aby prežili. A takýchto miest, kde vo vedení neni nikto kompetentný, je kopa. Za 20 rokov záhradníckej kariéry som už videla vo verejných výsadbách veci, že som myslela, že si robia srandu.
A k ovocným kríkom na ihriskách - od výsadieb kríkov na verejných priestranstvách sa vo všeobecnosti upúšťa, pre zvýšenie prehľadnosti a bezpečnosti atď. Takže kríky sa sadia skôr ako zábrana proti prachu od cesty. A tam nie sú vhodné ani liesky, kedže ich peľ je v kombinácii s exhalátmi agresívnejší ako u liesok v lese, ani ríbezle - kto by ich také zaprášené jedol?

6. nov 2021

@scila nemyslím si, že by to bolo s ovocnými stromami až také náročné. Ešte keď som bývala v meste, mali sme za panelákom starú slivku. Bola celá zarastená šípovým krom, vo vnútri bol dutý, mali sme tam ako decká bunker. A každý rok perfektné slivky. A boli po sídliskách aj jablone. V remízku za mestom som chodila zbieravať mirabelky, aj slivky belice, les si vzal bývalé záhradky, čerešne sa tam chodili zberať doteraz. Sú tam bez opatery min. 50 rokov, akurát ich likvidujú cigáni, ktorí ich "oberajú" aj s kostrovými konármi. A biele moruše som zbieravala v bývalej školskej záhrade. Ovocné stromy sú životaschopnejšie ako by si niekto myslel, najmä na podpníkoch semenáčoch.

4. dec 2021
scila
autor

@zuzanaam Ale zohnať v štandardnom záhradníctve ovocný strom na semenáči je stále ťažšie, kedže šlachtenie sa už dlhú dobu zameriava na čo najmenšie stromy, kedže po takých rastie dopyt, lebo záhrady sú stále menšie a menšie. A lajk nemá ani šajn, aký je obrovský rozdiel keď kúpi jabloň na podpníku M9 a na semenáči. Robila som roky v záhradníctve, mojimi rukami prešlo tisíce ovocných stromov a stretla som množstvo ľudí, čo v živote slovo podpník nepočuli.

4. dec 2021
scila
autor

@zuzanaam a ešte k tomu čo bolo - aj ja som vyrastala v paneláku. A vidím ten rozdiel v tom čo bolo a čo je teraz. Kým vtedy tam žili ľudia, ktorí sa tam prisťahovali z rodinných domov, takže ešte mali vedomosti plus puto k pôde nebolo pretrhnuté, terajší obyvatelia už sú iní. Chýbajú vedomosti, ale aj čas v tejto uponáhlanej dobe. Kým v minulosti ľudia zavárali všetko čo videli, ajčierna baza sa zberala do výkupu, teraz prechádzam v lete popri hnijúcom ovocí, ktoré si ľudia ani nevšimnú, nieto aby ho obrali. Jablone, myrabelky, čerešne. Nezájem..

4. dec 2021

Začni písať komentár...

Odošli