Možno patríte k šťastlivcom, ktorí žijú obklopení zeleňou. Mnohí z nás však žijú v oblastiach, ktoré boli v minulosti odlesnené a zelene je tam žalostne málo. 

V predošlom článku som spomenula pár dôvodov, prečo je zeleň pre nás dôležitá. Teraz by som chcela na neho nadviazať pár radami pri výbere rastlín, kedže v práci sa denne stretávam s ľuďmi, ktorí majú stromy radi, chcú nejaký posadiť, len netušia aký. 

Nie je jednoduché vybrať správny strom na správne miesto. Určite je vhodné obrátiť sa na skúseného záhradníka. Pri výbere treba zohladniť napr.  druh pôdy, ale aj priemerné ročné teploty či vlhkosť vzduchu. Ale kedže nie každý, kto sa ako záhradník tvári, ním aj naozaj je, tak tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť napr. aj v záhradníctve.

Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako "prísť" k stromu, je vypestovať ho zo semena. Na fotke je žaluď skoro na jar. Už na ňom vidno ako klíči. Keď takýto žaluď posadíte do kvetináča a budete sa o neho starať, vypestujete si strom, ktorý je vhodný posadiť tam, kde je veľa miesta a žiadne nadzemné elektrické vedenie - vyrastie z neho totiž obrovský strom.

Ak sa Vám nechce tak dlho čakať, môžete si stromček samozrejme kúpiť v lesnej alebo okrasnej škôlke či v záhradníctve. Ak si chcete kúpiť dub, čo vyrástol z takéhoto žaluďa, musíte hľadať strom s názvom Quercus robur.

A tu sa zastavíme pri názvoch. V predajniach bývajú rastliny označené latinskými názvami. Aby ste tomu lepšie chápali, vysvetlíme si to na tom dube - QUERCUS je po slovensky dub, ROBUR je po slovensky letný. Ak posadíte strom s takýmto názvom, narastie statný, dlhoveký strom. Ak by ste kúpili strom, ktorý sa skladá z troch slov napr. Quercus robur 'Fastigiata' - to tretie slovo je upozornením, že už sa nejedná o strom, čo si len tak vyrástol zo žaluďa, ale že je to výsledok šlachtenia. V tomto prípade FASTIGIATA znamená, že sa jedná o dub stĺpovitý t.j. koruna nebude široká  a rozložitá, ale bude mať do šírky len +/- 6m, bude vysoký +/- 15m a bude pôsobiť ako "stĺp".

Ďalším dobrým príkladom je javor mliečny. Na stene tu na MK som v posledných dňoch videla niekoľko krásnych fotiek, na ktorých je práve on a jeho krásne jesenné listy. Keď chcete napr. na ihrisko či sídlisko posadiť rovnaký strom, hľadajte nápis Acer platanoides. Ak však natrafíte na strom s označením Acer platanoides 'Globosum' tak ten posledný názov GLOBOSUM nás upozorňuje, že sa jedná o guľatú, zakrpatenú formu, ktorá je vhodná do malých záhradok či do ulíc pod elektrické vedenie. Taký strom nie je vhodný na miesto, kde chcete velký strom s prirodzenou korunou.

Takže aké stromy sa hodia na ihrisko (na sídlisko, do parku, do veľkej záhrady), kde je veľa miesta a potrebujeme tam velký dlhoveký strom? 

Sú to 

• Javory - javor mliečny, javor poľný, vo vyšších polohách javor horský, v mestskom prostredí tiež cudzokrajný javor cukrový
• lipy - lipa malolistá, lipa velkolistá
• Jaseň štíhly
• Duby - letný, zimný, v najteplejších oblastiach dub cérový, na miestach s kyslejšou pôdou cudzokrajný dub červený
• Hrab obyčajný
• Vo vyšších polohách s vyššou vzdušnou vlhkosťou buk lesný
• Na menšie plochy sú vhodné napr. okrasné čerešne - majú krásne kvety a na jeseň ohnivo vyfarbené listy. Na detské ihriská vyberáme druhy, ktoré nevytvárajú plody napr. Prunus serrulata 'Kanzan'
• v mestách platan javorolistý, ľaliovník tulipánokvetý, ambrovník styraxový a pod.
• v teplých oblastiach mandľa obyčajná
• vhodné sú aj rôzne borovice (napr. borovica lesná, čierna) kde je ale časom potrebné odstrániť spodné konáre

Z kríkov sú vhodné druhy ako orgován obyčajný, tavoľa kalinolistá, cercidovník japonský, vyššie kultivary wajgélie (napr. 'Candida', 'Eva Rathke') či pajazmínu

Všeobecne pri výsadbe rastlín na detské ihriská treba myslieť na to, že rastliny nesmú byť jedovaté, pichlavé, nesmú obsahovať látky, ktoré dráždia pokožku (napr. škumpa), ale nevhodné sú tiež rastliny s dužinatými plodmi, ktoré by pod stromami hnili a priťahovali bodavý hmyz.

V súčasnosti je na našom trhu tak obrovské množstvo druhov a kultivarov rastlín, že je ťažké to zhrnúť na takej malej ploche. Ale ak potrebujete velký dlhoveký strom, jednoznačne siahnite po našich domácich základných druhoch. Lebo už dnes v niektorých častiach Slovenska rastie viac tují a cédrov, ako líp. A neviem ako vy, ale ja lipový med milujem. A na lipový med treba lipy ...

Je to už sedem rokov, čo som (zasa) začala tráviť čas na detských ihriskách. A za tie roky som zistila, že sa dajú rozdeliť do rôznych kategórií - nové/ socialistické, udržiavané/neudržiavané, malé/veľké, pre menšie deti/pre väčšie deti atď. 

Ale kedže môj syn odmietal spať cez deň, zistila som, že aj na kategóriu " Ihriská, na ktorých sa dá hrať v teple aj počas dňa "/" Ihriská na ktorých je v teple na umretie a dá sa tam hrať len ráno alebo večer". Rozdiel medzi prvými a druhými bol veľmi prostý - stromy. Kým prvé boli v objatí vysokých stromov, ktoré pred rokmi niekto s láskou posadil a staral sa o ne, pri druhých stromy chýbali úplne, boli vyschnuté, alebo tam boli vysadené stromy s malou korunkou, ktorá nespraví v podstate žiadny tieň a sú určené do maličkých predzáhradok a nie na veľké plochy ako zdroj tieňa.

V blízkosti vysychajúcich stromov, ktoré očividne niekto posadil, ale nikto nepolieval, často stáli rodičia. Rozprávali sa, gestikulovali, smiali sa - bez toho, aby si všimli, že pár krokov od nich zomierajú rastliny. Bez toho, aby k nim vyliali flašu vody, ktorá by sa bez problémov vošla dole pod kočík spolu s vodou pre deti. 

Pretože stromy nestačí len zasadiť. Rovnako dôležité ich je aj polievať. Kým korene rastlín narastú dostatočne hlboko a sú schopné nájsť si vodu aj počas dlhšieho obdobia sucha, trvá to niekoľko rokov. Dovtedy sú odkázané na pomoc nás, ľudí. Sucho totiž stromy a kry buď zabije hneď, alebo ich zabíja postupne, keď nieje deficit vody taký veľký aby vyschli, ale vody je málo a pre rastlinu je to stresujúci faktor - ľahšie potom podľahne chorobám alebo škodcom.

Keď som začala chodiť na detské ihrisko v obci, kde bývajú moji svokrovci, boli tam novovysadené maličké stromy a kríky a na lavičke nalepený papier s prosbou, aby rodičia nosili stromčekom za flašku vody.

Od jednej maminy som sa dozvedela, že rastlinky vysadili rodičia - každé dieťa malo svoj stromček či krík s menom. Akcia to bola síce pekná, žiaľ, pre väčšinu rodičov sa vysadením akcia skončila a tak v čase, keď som tam so synom začala chodiť, už boli mnohé rastliny vyschnuté.

Vždy, keď som na ihrisko išla som rastlinám, ktoré ešte žili, priniesla vodu. A oni rastú 🙂 Za tie roky som nikdy nevidela nikoho iného, že by niektorý stromček či krík polial. Postupne tam s deťmi sadíme ďalšie a vždy, keď sa mi tam dlhšiu dobu nepodarí prísť, nájdem ich zvädnuté, napriek plnému ihrisku ľuďí. Mnohým stromčekom, ktoré sme posadili, niekto olámal vrcholy, poodlamoval paličky, o ktoré boli priviazané, aby nimi vietor nemykal aby lepšie zakorenili. Mnohým zamestnanci Obecného úradu poškodili kmene vyžínačkami pri kosení a keď som im dala okolo ochranu z PET fliaš, aby sa to nestalo znova, tak ešte aj tie niekto pobral. Rozmýšlaľa som, prečo všetci tie rastliny ignorujú. Prečo ich poškodzujú. Prečo si neuvedomujú, že popri ihrisku vedie frekventovaná cesta a oddeliť ju od ihriska pásom s drevín je to najlepšie, čo pre deti môže byť. A odpoveď už mám. Je ňou nevedomosť. 

Túto odpoveď mi dala jedna mama na ihrisku, keď sa pohŕdavo pozrela, ako polievam  a skonštatovala, že ju zaujímajú len rastliny, z ktorých sa dá niečo zjesť, len rastliny, z ktorých niečo má. Táto mama netuší, že rastliny sú oveľa viac, ako popadané orechy či čerešne, ktoré si môžeme odtrhnúť začiatkom leta. Že rastliny nám "niečo" dávajú stále, každý deň. Kvôli tejto mame som sa rozhodla napísať tento článok. Možno si ho prečíta. A tak pre teba, mama, ktorá si myslíš, že stromy nám dávajú len plody, tu je ešte niekoľko dôvodov, kvôli ktorým treba stromy a kry sadiť, polievať a ľúbiť:

1. Vyrábajú nám kyslík a spotrebúvajú oxid uhličitý. FOTOSYNTÉZA.

Áno, tá rovnica, čo sme v škole tak často písali na písomkách. 6C02 + 6H2O - > C6H1206 + 6O2. Budem citovať Wikipédiu:"Fotosyntéza sa pokladá z hľadiska existencie súčasného života za najdôležitejší proces na Zemi". A vďačíme za neho rastlinám! Každý list - či už lipa v lese, orech pri ceste, muškát v kvetináči či púpava v zámkovej dlažbe - každý jeden list denno denne vyrába kyslík a viaže vo svojom tele oxid uhličitý. Bez nich, by sme neboli ani my.

2. Znižujú teplotu - kam si v horúčave radšej sadnete a zaparkujete vy? Ja teda rozhodne pod strom. Pod stromom je totiž príjemne nielen kvoli samotnému tieňu, ktorý vrhá, ale aj vďaka tomu, že listy odparujú vodu. Vzduch tak ochladzujú a vďaka zvyšovaniu relatívnej vlhkosti priaznivo ovplyvňujú dýchateľnosť vzduchu.

3. Zachytávajú prach - stromy a kry vysadené od cesty (aj na ihrisku napr.) zachytia na listoch množstvo prachových častíc z cesty a áut, ktoré potom dážď zmyje na zem, kde vďaka tráve nie sú opakovane rozvýrené. Teda sa nedostávajú do našich dýchacích ciest a nedráždia ich.

4. Znižujú hlučnosť prostredia.

Pás zelene o šírke 20-30 m znižuje hlučnosť prostredia o 10-12 decibelov. Už 3 m široký zelený pás trávnika s drevinami tlmí hluk a vibrácie z cestnej a železničnej dopravy. 

5. Znižuje veternosť - nie nadarmo vznikol názov "vetrolamy".

6. Znižujú množstvo choroboplodných zárodkov v ovzduší. 

Vo vzduchu parkov je až o 80% menej škodlivých mikroorganizmov ako v ovzduší ulíc bez zelene.

7. Zelená farba priaznivo pôsobí na zdravotný stav človeka, na regeneráciu jeho telesných a duševných síl.

8. Rastliny sú krásne, mnohé aj voňavé (kvety - napr. budlea, ihlice - napr. borovica, listy na jeseň pred opadom - Cercidovník japonský) a na ihrisku môžu byť od malička pre deti živou učebnicou. 

Pre mňa sú toto všetko dôvody, prečo rastliny na ihriská sadím a starám sa o ne. Ale pozor, nie každá rastlina je na detské ihrisko vhodná. Viete, ktoré tam patria a ktoré by sa tam sadiť nemali? 

Čo, kedy a ako sadiť (nielen) na detské ihriská napíšem v  ďalšom článku 🌳🌲🙂.

Vždy keď vidím diskusiu tu na "koníku", kde maminy rozoberajú stravu pre svoje deti a čítam tie "boje" medzi tými, čo sa dnes ironicky nazývajú "biomatky" obhajujúce bio stravu a medzi "nebiomatkami", čo ju ju zatracujú, často až s prekvapujúcou nenávisťou, tak som z toho zarazená a nechápem, kde sa berie tá nenávisť.

Musím podotknúť, že aj ja som skôr bio, ale keď stojím v zime v obchode, a mám si vybrať medzi bledočervenými bio - rajčinami, čo k nám docestovali až zo Španielska a medzi krásnymi červenými sladkými cherry paradajkami zo skleníkov Žitného ostrova, tak v košíku skončia tie Slovenské. Preto som raz skepticky pozerala na tie bledočervené úbožiatka, ktoré doniesol môj muž z obchodu. Bolo tam napísané, že SK, ale mojim vycvičeným očiam aj chuťovým bunkám bolo jasné, že niekde nastala chyba. A kde, bolo jasné, keď pár týždňov na to vyšlo na povrch, že v skladoch označovali dovozovú zeleninu ako slovenskú, aby sa lepšie predávala.

Je vysoko pravdepodobné, že nedôvera veľkého množstva nebiomatiek vychádza práve z toho faktu, že si nijako nemôžu overiť či to, čo je označené ako "bio", získalo svoju nálepku právom, alebo podvodom. Aj ja občas skepticky pozerám na biobanány. Niekedy neodolám a kúpim ich, dúfajúc, že také sú. Záleží to samozrejme aj od stavu nášho bankového účtu. Keď sa nedá, tak sa nedá a bio sa musí usmievať na niekoho iného.

No ale prečo vlastne píšem tento článok? Pretože nechápem nenávisť, voči "bio" značke ako takej. A tie nenávistné výkriky: "Bio neexistuje" alebo: "Nič nieje Bio".

Vezmite si napr. takú cibulu - Jedna postriekaná selektívnym herbicídom proti burine, potom insektisídom (jedom) proti mínerke pórovej, potom fungicídom proti plesni cibulovej a priebežne hnojená umelými hnojivami.

A tá druhá - tzv. BIO - posadená do pôdy, ktorá bola dva roky predtým pohnojená maštalným hnojom, burina je odstraňovaná motykou alebo plečkou, proti mínerke pórovej ju prikryjú bielou netkanou textíliou a posadia jej oveľa viac, aby dosiahli požadovaný výnos aj pri napadnutí plesňou cibulovou či niečím iným.

Ktorú by ste si vybrali vy? Vedzte, že v tej prvej nielenže ostali reziduá postrekov a hnojív, ale pôda, ktorá ostane po nej, ich obsahuje tiež. Umelé hnojivá navyše pôdu zasolujú, ničia jej štruktúru a celkovo život v pôde. Časom už v takej pôde nebude rásť zelenina ani ovocie, pretože na zasolených pôdach rastú len halofity - slanomilné rastliny. A k tým zelenina, ovocie a pod. nepatria.

Bio nieje len o samotných výsledkoch, ale o celom procese. O tom, že po nich neostáva mŕtva pôda a včely. Ani znečistené spodné vody. 

Skutočné "Bio" si nezaslúži opovrhnutie a nenávisť. Zaslúži si podporu. Pretože po sebe zanecháva prostredie vhodné pre to, aby tu mohli žiť a mali čo jesť aj piť aj naše deti a deti našich detí.

Tak nezazerajte na nálepky bio v obchode. Radšej sa popýtajte vo svojom okolí - možno tam máte biopestovateľov, ktorí Vám ukážu a dokážu, že existuje aj bio. A riešiť stále dookola, že nič nieje 100% bio, lebo "kyslé dažde" a lebo "znečistené podzemné vody" a čo ja viem čo, je fakt zbytočné. Lebo aj na 80% Bio je stále viac a lepšie pre túto planétu ako 0% Bio. Tak už prestaňte bojovať a opľúvať Bio ako také. Radšej dúfajme, že kontrolóri robia dobre svoju prácu a vyselektujú nám "skutočné Bio" od "falošného". 😉