Predtým som si pri sprchovaní dávala za dve plné dlane gélu, no vďaka Yves Rocher som objavila niečo iné, niečo nové a tak šetrné k prírode! 🙂 Povedali by ste, že vám bude na jedno sprchovanie stačiť množstvo gélu o veľkosti lieskového orieška? Ja veru nie, no vďaka poskytnutej možnosti tu na MK, zapojiť sa do testovania mojej milovanej prírodnej kozmetiky, vás teraz pozývam, aby ste sa o tom spoločne so mnou presvedčili.

Yves Rocher prichádza s novinkou: koncentrovaný eko sprchový gél.
Obdržala som veľmi pekné balenie, ktoré obsahovalo 3 spomínané koncentrované eko sprchové gély (100 ml) + veľký sprchový gél (400 ml) a sprchový olej.

Najprv som vyskúšala ako budú dané vône lahodiť môjmu nosu. Veľmi rýchlo sa prikmotril aj môj muž so starším synčekom a tak sme ovoniavali celá rodina.

Na výber je z troch vôní: mango a koriander, oliva a petit grain a vanilka

Nám všetkým na prvý ňuch ulahodilo najviac energické svieže mango s korianderom a tak som tento gél testovala ako prvý.

"Zloženie sprchovacieho eko-gélu je koncentrované tak, že vám na celý kúpeľ bude stačiť množstvo gélu o veľkosti lieskového orieška. To získate jedným stlačením vďaka praktickému uzáveru s membránou."

Podľa tohto tvrdenia by 100 ml balenie malo vystačiť na 40 umytí, z čoho vyplýva, že jedno 100 ml balenie koncentrovaného gélu = jedno balenie 400 ml klasického sprchového gélu. 

Je tomu ale naozaj tak? 

Konzistencia samotného gélu je hustá a gélová (rozhodne hustejšia oproti klasickému sprchovému gélu) a keď si tú malinkú dávku rozotriete v rukách, je to akoby ste sa natierali krémom, ktorý začne pri kontakte s vodou pekne peniť. Bola som naozaj prekvapená, že sa vytvorilo naozaj pomerne veľké množstvo peny, čo mi skutočne umožnilo sa so spomínaným malým množstvom gélu umyť úplne celá.

Fakt, že 100 ml množstvo naozaj nahradí 400 ml ma teší najmä preto, lebo na výrobu recyklovateľného flakónu s objemom 100 ml sa spotrebuje o 50% menej plastov než na výrobu 400 ml flakónu a zároveň sa redukuje množstvo produkcie skleníkových plynov o 50%. No nie je to skvelé?! 🙂

Predstavím vám teda všetky dostupné vône a moje dojmy:

VANILKA

Je to sladká dáma, ktorá vie čo chce. Je jemná a opojná, tak jednoduchá a tak úžasná. Keď sa zvečerí a vánok ochladne, po teplej vanilkovej sprche dostanete chuť sa maznať. 

MANGO A KORIANDER

Zo všetkých troch sa mi táto vôňa páči najviac, najmä teraz vo vyšších teplotách. Je veľmi svieža, ovocná a šťavnatá, dodáva energiu. Letná bomba!

OLIVA A PETIT GRAIN

Predošlé dve vône by som zaradila skôr k dámskym, no táto je taká unisex, určite sa zapáči ako dámam tak i pánom. Je svieža, veľmi jemná a príjemná. Nazvala by som ju vôňa rannej čistoty.

Páči sa mi, že všetky tieto vône sú naozaj jemné, nie sú prehnane silné no i napriek tomu držia na pokožke a rozvoňajú kúpeľňu. Sprchové gély zanechajú pokožku hebkú, no keďže mám na stehnách a nohách pokožku suchšiu, používala som po sprchovaní ešte telové maslo, čo však krásne vyriešil ďalší produkt, ktorý som dostala navyše v balíčku: kokosový sprchový olej taktiež od Yves Rocher. Má olejovú konzistenciu, ktorá pri kontakte s vodou tak isto ako eko koncentrované gély vytvára bohatú penu, avšak po jeho použití zostala moja pokožka pekne preolejovaná a hydratovaná, takže som ušetrila čas a nemusela sa po sprchovaní krémovať. Vôňu milujem a už má v kúpelni čestné miesto. 🙂

Nuž a ako som tak ukladala nové sprchové gély v kúpelni na poličku uvedomila som si, že je to tam skoro samý Yves Rocher! 😀 Musela som to preto všetko pozbierať a cvaknúť, lebo to je proste super pohľad na toľkú skvelú a kvalitnú kozmetiku. 🙂

Som veľmi vďačná za Yves Rocher, pretože ich produkty ma sprevádzajú už niekoľko rokov vďaka ich heslu, s ktorým sa stotožńujem a to "ACT BEAUTIFUL" - je dôležité jednať nielen v prospech ženskej krásy, ale i v prospech zdravia našej planéty. O čom svedčí aj fakt, že za každý jeden koncentrovaný eko sprchový gél, ktorý som po dobu posledných týždňov testovala, bude vysadený jeden strom.

Milé čitateľky, kľudne odložte tie 250, 400 a viac ml balenia sprchových gélov, ktoré aj tak miniete v podstate za chvíľu. Môžete mi veriť, že týchto malých nováčikov od Yves Rocher si zamilujete a budete vďačné nie len samy sebe, že ušetríte ale bude vám vďačná aj naša planéta! 🙂

Báseň venovaná mojej úžasnej babke, ktorá dnes oslavuje 77 rokov.

Podaj mi ruku babička,

prevediem ťa cestou lásky

a ty vyrozprávaš mi príbehy,

ktoré ukrývajú tvoje vrásky.

Pamätáš, keď som bola ešte dieťa?

Také to malé neposedné, ktorému oči stále svietia.

Keď sme sa spolu smiali hodiny,

u teba boli vždy tie najlepšie prázdniny.

V tých mojich očiach detských si bola najväčšia frajerka,

keď sme v lete preliezli plot do škôlky,

lebo tam bola najlepšia šmýkalka.

Mali sme svoje hry,

vždy tie najlepšie tancovačky pri rádiu v kuchyni

a dlhé večerné zaspávanie
- pri príbehoch mojej srandovnej babiny.

Stále ma pri srdci hreje každá malička spomienka,

či už palaciniek plné taniere,

alebo čerstvé rožky v košíku cestou z pekárne
- dala si mi toľko lásky do vienka.

Ty si môj príklad.

Ty si môj vzor.

Ty si tá žena, ktorá vždy vstáva skôr.

Si anjel bez krídel,

s pokorou kráčaš,

a aj keď to občas zabolí,

ty sa nikdy nevzdávaš.

Si matka,
ktorá dá pre svoje deti aj posledné,

Si matka,

ktorá prežila chvíle a straty bolestné.

Si manželka
- stále v rozkvete ako sad ovocných stromov.

Si manželka,

chápavá a trpezlivá
- tá, čo vytvára domov.

Dokázala si, že byť ženou za sporákom nie je len povinnosť,

dokázala si, aká dôležitá je pravda a oddanosť.

Ty si jedinečná a úžasná, ktorá kúska zloby v sebe nemá,

si stelesnený príklad slova naozajstná „ŽENA“.

Ľúbim ťa veľmi aj keď som ďaleko,

si v mojom srdci uložená hlboko.

Dala si svojej rodine všetko, čo si len mohla dať,

a ja ti za to ďakujem
- vždy budem pri tebe stáť.

Navždy ma bude životom sprevádzať tvoja neha.

Rozhodla som sa napísať tento článok, pretože mi písalo veľa mamičiek ohľadom môjho pôrodu a tak ma napadlo, že dám všetky svoje poznatky a skúsenosti spolu s pôrodným príbehom do jedného celku.

Na začiatok by som chcela napísať ako som sa vlastne dostala k myšlienke rodiť doma, aká bola moja cesta tehotenstvom a môj osobný názor.

SOM TEHOTNÁ

Prvý tehotenský test som si robila v strede januára. Vyšiel negatívny, čo ma trochu sklamalo ale hovorila som si "nechali sme to na vyššie sily, tak náš anjelik príde keď bude ten správny čas". Nechala som test ležať na umývadle, vlastne som ho tam zabudla. Večer, keď som si umývala zuby zablúdila som naň pohľadom a skoro mi zabehlo. Vedľa prvej sýto červenej čiarky sa objavila ešte jedna slabšia. Rýchlo som utekala po ďalší test a po niekolkých desiatkach sekúnd sa na ňom objavili jasné DVE čiarky. Myslela som, že od šťastia vyletím na mesiac. Nevedela som sa dočkať kedy to oznámim manželovi.

Presne o mesiac mal narodeniny, tak som obidva testy nalepila na výkres, dokreslila obrázky, napísala veľký nápis "Szia apa" (Ahoj ocko) a vložila do obálky, ktorú som mu akože len tak podstrčila na druhý deň po večeri. "To je tvoj predčasný narodeninový darček," prehodila som do vetra. Najprv nechápal, no za pár sekúnd mu všetko docvaklo a od radosti ma silno objal. Obaja sme boli neskutočne šťastní.

RODIŤ V NEMOCNICI? A TO MUSÍM?

V prvom trimestri som sa vrhla na internetové pátranie. Totižto jediné poznatky, čo som o pôrode mala boli tie zo školy zahŕňajúc hrôzostrašný videozáznam pripomínajúci obtiažny chirurgický zákrok a nie "ZROD NOVÉHO ŽIVOTA". Priznám sa, že mojim jediným a zároveň najväčším strašiakom bola nemocnica. Biele plášte, gumené rukavice, ostré svetlá, prístroje a všeliaké neidentifikovateľné železné nástroje. Husia koža, studený pot, nechutenstvo a hlavne strach - to som cítila pri slove "nemocnica".

Myslela som si však, že rôzne fóra, pôrodné príbehy a skúsenosti iných mamičiek mi moje hrôzostrašné predstavy o pôrode kompletne vyvrátia. Nestalo sa tak. Bude klystír, nástrih, nebudeš sa môcť svojvoľne pohybovať ani piť, pôrod ti urýchlia, bude to hrooooooozne bolieť, napichajú ti oxytocín, dieťa ti hneď vezmú, šitie hroooooozne bolí, a ak sa zasekne, a ak bude cisársky, a keď nebudeš mať mlieko, a keď sa nebude vedieť prisať, a sex bude hrozný, a...a...

Prvé čo mi napadlo: "Bože, veď ja neporodím." Veď akoby som aj mohla...ja, čo mi zubár dáva anestézu aj pri tom najmenšom vŕtaní.

DÁSA TO AJ INAK...

Pán internet našťastie nebol nositeľom iba zlých informácií. Po pár dňoch v totálnej depke som si povedala, že sa to musí dať aj inak. Narazila som na zahraničné videá domácich pôrodov a vtedy mi svitla nádej. Vtedy som prvýkrát videla aký môže byť pôrod silný a nádherný, plný emócií, lásky a pokoja. Bola som presvedčená, že takto má príchod nového života na tento svet vyzerať a veľmi som dúfala, že sa to podarí aj mne.

DEŇ D, keď som objavila úžasnú stránku vnimavetehotenstvo.sk, kde bolo snáď VŠETKO o domácom pôrode. Bolo tam taktiež zverejnených prvých 10 pôrodných príbehov slovenských žien a to bolo pre mňa ako čisté Božie osvietenie. Dása to! 

MOJ MANŽEL

Častokrát sa stretávam s tým, že partneri z myšlienky domáceho pôrodu nie sú moc nadšení, majú obavy, cítia príliš veľkú zodpovednosť a riziko. Môj muž ma podporoval od samého začiatku za čo som mu neskutočne vďačná. Keď som mu povedala, že by som chcela rodiť doma chvíľu na mňa prekvapene hľadel, potom ma stisol a zašepkal: "Nemyslel som si, že budeš mať v sebe takú silu. Milujem ťa."

Vedela som, že bude počas pôrodu hrať veľmi dôležitú úlohu. On je totižto ten typ, čo nepanikári, je vždy rozvážny a nemá hlavu v oblakoch. Je neoblomný, cieľavedomý a hlavne má otvorené SRDCE a DUŠU. Do nášho vzťahu prinášal kľud a harmóniu, preto som si bola istá, že on bude tou pevnou skalou na rozbúrenom mori plnom vĺn, ktoré pre mňa pôrod predstavoval. 

TEHOTENSTVO

Prvý trimester bol takmer bezproblémový, sem tam ma chytila mierna nevoľnosť ale žiadne presedené hodiny s hlavou v toalete sa našťastie nekonali. Pamätám si, že som sa nevedela dojesť pomarančov a mandariniek, taktiež som stále musela mať paradajky pomiešané s klasickým eidamom a posypané bazalkou. Šialené tehotenské chute typu kyslé uhorky s nutelou ale našťastie nehrozili. Iba sme častokrát uprostred noci museli ísť do rýchleho občerstvenia pre kúsok šampionovej pizze. 😀 Manžel to zvládal vcelku statočne - s chladnou hlavou a prázdnou peňaženkou.

Odzačiatku som bola sto percentne presvedčená, že to bude dievčatko. Pokukovala som po ružových vecičkách a už som videla malú dlhovlasú princeznú. Muž ma našťastie držal pri zemi a vždy mi pripomínal aj možnosť, že sa v tom rastúcom brušku môže skrývať aj chlapček. Ku gynekológovi som prvýkrát išla v 15. týždni. Vďaka Bohu som si vybrala naozaj skvelého lekára, ktorý bol veľmi milý a ústretový. Vysvetlil mi všetky možné riziká, no neodhováral ma od domáceho pôrodu, správal sa veľmi priateľsky a nakoľko som bola podľa jeho tvrdenia prvou pacientkou, ktorá chcela rodiť doma bol zaujatý a vždy sa pýtal ako sa mi darí hľadať asistentku a pod. 

V 21. týždni sa na sone ukázali dve malé guľky a bolo to jasné: čakali sme chlapčeka. Bola som prekvapená ako rýchlo ma túžba po dievčatku opustila a ako neskutočne som sa tešila na malého princa. V sekunde keď som pocítila prvý letmý pohyb ma pohltila silná všetko presahujúca materinská láska. V momente, keď prvý krát vystrčil svoju maličkú nožičku som plakala ako malé dieťa a nevedela som to zastaviť. Neopísateľné chvíle a pocity, ktoré pozná každá matka. Tehotenstvo bolo naozaj krásne, užívala som si ho plnými dúškami. Z 49 kg som sa v 9. mesiaci vyšplhala na 64kg a aj keď som sa už gúľala ako taký hroch užívala som si aj tie posledné najnáročnejšie dni. 

CESTA K MOJEJ PA A PRÍPRAVA NA POROD

Keď chcete rodiť doma na Slovensku asi najnáročnejšie je zohnať PA (pôrodnú asistentku). V tomto odseku musím veľmi poďakovať už spomínanej stránke vnimavetehotenstvo.sk, Ženským kruhom aj mamičkám z Modrého koníka. Vďaka nim sa mi podarilo nakontaktovať sa na asi jednu z mála pôrodných asistentiek na Slovensku, ktoré chodia k domácim pôrodom.

Nebudem v tomto článku opisovať kto je PA, kto je dula či babica alebo ako vybaviť papiere a podobné informácie. Tie, čo to zaujíma nájdu všetky informácie na spomínanej stránke, prípadne mi kľudne napíšte 🙂

So spomínanou PA sme si spoločne s manželom dohodli stretnutie, na ktoré sme bohužiaľ museli cestovať niekoľko stoviek kilometrov, keďže bola medzi nami veľká vzdialenosť. Ani to nás však neodradilo a absolvovali sme 3 takéto poradne. PA mi ukázala rôzne cviky, podelila sa s nami o svoje skúsenosti, vysvetlila nám celý priebeh pôrodu ako aj úlohu budúceho otecka a doporučila mi cvičiť s Aniballom.

S manželom sme sa pripravovali, že je dosť možné, že to k nám včas nestihne, keďže cesta trvala asi 3 hodiny ak nie viac. Dlhá cesta však nakoniec vôbec nebola problém – v 9. mesiaci sa ukázalo, že príroda vie najlepšie čo robí. Ako som spomínala mala som totižto praktizovať masáž hrádze a cvičenie s Anibalom. Ku koncu tehotenstva som však zostala "tam dole" strašne citlivá a uzavretá, a jednoducho to nešlo. Akokoľvek som sa snažila, moje telo cudzie predmety odmietalo, dokonca aj vlastného muža – tak veľmi chránilo moje bábätko. PA mala však obavy, že mám infekciu, tak ma poslala ku gynekologovi, no ten všetko zamietol.

Nuž a potom ako som PA opisovala, aké veľmi bolestivé je len pokúšanie sa o cvičenie s Aniballom mi po týždni (2 týždne pred termínom pôrodu) napísala, že má pocit, že môj pôrod bude príliš komplikovaný a že asi nie som vhodná kandidátka na to rodiť "inak".

V tom momente som zostala úplne mimo. Nemohla som tomu ani veriť. Všetko sebavedomie a odhodlanie sa zrútilo a v hlave mi zostalo: "a teraz čo?"

Našťastie mám však úžasného muža, ktorý okamžite zobral telefón a kontaktoval jednu našu známu (po zvyšok článku ju budem volať MA), ktorá sa chcela stať dulou a už bola pri niekolkých pôrodoch. Chcela som ju aj pri tom svojom, no kedže má detičky, nebolo to isté. Vďaka nej sme sa však dostali k NAŠEJ Pa (po zvyšok článku ju budem volať BE), ktorá bola už cez telefón úžasná. Hneď povedala, že rada k môjmu pôrodu príde a to bol veru veľký kameň zo srdca. Mala som týždeň pred termínom a bola som pripravená ako nikdy.

NARODENIE MOJHO SYNA

Aneb Zopár riadkov o tom, ako sa na ceste tehotenstvom až k samotnému pôrodu stala jedna obyčajná 17 ročná žena neobyčajnou... ako sa stala MATKOU.

 Tento príbeh by som chcela venovať všetkým ženám, aby otvorili svoju dušu a nechali sa unášať na vlnách spontánnosti a neskutočnej krásy prirodzeného pôrodu.

Termín pôrodu som mala 6.10.2014, no 1.10.2014 som na MK zanechala takýto odkaz:

a na moje prekvapenie ma môj drobček vypočul. V noci z 1.10. na 2.10. som sa zobudila o 1:00 a po chvíli som v podbrušku pocítila akoby náraz, na čo zo mńa niečo vytieklo. Moja prvá myšlienka bola, že si ešte poležím a trochu si oddýchnem, no bola som dosť mokrá, takže som zobudila manžela so slovami: "už je to tu láska."

Okamžite vyskočil z postele, no nie v panike ale pokojne s úsmevom. Pomohol mi z postele a išli sme spolu do kúpelne, lebo mi bolo treba cikať. Na striedačku som púšťala moč a plodovú vodu, bola som prekvapená, že ešte stále tečie, keďže som si myslela, že voda len praskne, bum, a potom už nič. S manželom sme na seba hľadeli a ja som s rozžiarenými očami prehlásila: "je to tu, za pár hodín uvidíme náš poklad".

Keďže som necítila žiadne kontrakcie rozhodla som sa, že si ešte poležím kým mám čas. Na ceste do izby som však pochopila, že to asi nebude také jednoduché nakoľko mi stále odtekala voda. Manžel v spálni porozkladal savé podložky, no bolo to dosť nekomfortné, keďže boli veľmi rýchlo premočené. Asi o 1:30 som začala pociťovať jemné bolesti ako pri menzese, tak som mu nakázala, aby zavolal BE aj MA, že už sa to začína.

Ja som ešte rýchlo zavolala mojej maminke, ktorá mi povedala v tej chvíli to potrebné, ako to len matky dokážu. V čase asi od 2:00 som už bola v spálni pri posteli na štyroch a predýchavala som. Dosť ma prekvapilo ako rýchlo sa to rozbehlo, myslela som si, že to pôjde pomaličky postupne, no kontrakcie boli už od začiatku naozaj intenzívne.

Cvičila som si nejaké dýchacie techniky, no v danej chvíli všetko úplne zmyzlo, moja myseľ sa vypla a zostala som len JA a MOJE DIEŤA. Pozícia na štyroch mi celkom vyhovovala, nadychovala som sa nosom a vydychovala som spolu s hlasným ručaním (asi ako medvedica). Bolo to naozaj hlasné, no pre mňa v tej chvíli úplne prirodzené. Predstavovala som si veľké nekonečné rozbúrené more, seba na malej loďke a v strede malý ostrov, na ktorom čaká môj synček. Každá kontrakcia predstavovala vlnu, ktorú je síce náročné ustáť, no som za ňu vďačná, pretože ma posúva vpred k môjmu vytúženému dieťatku.

Táto vizualizácia mi veľmi pomohla prejsť cez tú najťažšiu resp. najnepríjemnejšiu časť pôrodu. Nepamätám si bolesť, pamätám si len to more, len vlny a len môj cieľ. Trvalo to 4 hodiny, potrebovala som byť nerušene ponorená do svojho vnútra preto mi ani manželove dotyky neboli príjemné. Netuším koľko bolo hodín, keď prišla BA spolu s MA. Prišli potichučky, s úsmevom – vtedy som prvýkrát uvidela Be. Len ma pozdravili a sadli si do kúta. Videli, že sa sústredím, tak prehodili len pár slov s manželom a potom v tichosti sledovali ako sa bude pôrod vyvíjať.

Zrazu som pocítila silný tlak na konečník. V mysli som si hovorila, že treba dopriať dieťatku čas aby hladko prešlo pôrodnými cestami, tak som sa tomu tlaku vzpierala, sadla som si na fitloptu a krúžila bokmi. BE navrhla skontrolovať ozvy srdiečka, všetko išlo tak ako malo. Tlak bol stále silnejší a mňa premohol veľký pocit hanby, pretože som mala ozaj pocit, že sa dototo...

Všetci sa však len pousmiali a uistili ma, že je to úplne normálne a že to dieťatku len pomôže. Presunula som sa do polohy kedy môj muž sedel na kraji postele a ja som čupela medzi jeho kolenami s hlavou zaborenou v jeho náručí. Dýchala som jeho vôňu a dokonale som sa uvoľnila. Nechala som telo robiť to, čo chcelo. Tlačilo v podstate samo, ja som sa len podvolila. Ach, to bol neskutočný pocit úľavy, keď som už konečne mohla tlačiť!

Na začiatku sa telo naozaj trochu vyčistilo, aby malo dieťatko ľahší priechod, no MA ma šikovne utrela a potom to už bola jedna báseň! Striedala som polohy v čupe raz tvárou k mužovi, raz chrbtom – to mi vyhovovalo najviac. Medzi kontrakciami som mala vždy 10 sekundové pauzy, vtedy som chytro vyskočila na nohy, napila sa alebo šupla hroznový cukor a pokračovala v tlačení. Takto to išlo asi ďalšie 3,5 hodiny.

Môj manžel bol obrovskou oporou. Držal ma, bozkával ma, dodával mi silu a povzbudzoval ma. Hovoril mi aká som silná a krásna – cítila som sa naozaj ako Bohyňa, mala som pocit, že dokážem všetko. Mal v očiach toľko nehy a dôvery vo mňa. Pevne ma stískal pri každom zatlačení, cítila som jeho energiu, chválil ma a šepkal mi ako veľmi nás miluje. Nášho syna som neporodila sama, porodili sme ho SPOLU.

Po dlhých hodinách tlačenia prišiel prvý magický okamih – dotkla som sa malého kúsku hlavičky môjho syna. Ten pocit sa nedá opísať, bola som vyčerpaná, no tá chvíľa ma nabila znova na 100%. Cítila som jeho spoluprácu, cítila som, že nás už tiež chce vidieť a že tak isto ako ja dáva do toho celé svoje telo i dušu. Keď sa už hlavička tlačila von, MA mi opisovala, že malý viditeľne hlavičkou krúti do strán – tak veľmi sa snažil mi pomôcť. BE mi začala masírovať hrádzu olejom a po chvíli navrhla aby som si vyskúšala ľahnúť na posteľ na chrbát.

Manžel ma podopieral zozadu spolu s vankúšmi, držal mi nohy. Na dve kontrakcie bola hlavička vonku. Jediné čo som zacítila bolo jemné štipnutie. Pomyslela som si: "už len chvíľu a budem ťa držať, miláčik."

BE mi povedala, aby som sa sústredila na ďalšiu kontrakciu, pretože by bolo potrebné, aby čo najrýchlejšie vyšlo telíčko. Zhromaždila som teda všetky svoje sily a keď som pocítila prichádzajúci tlak, tlačila som ako som len vedela. Malý sa však zasekol, tak sa ho BE pokúšala trochu pootočiť, no nedalo sa, tak pohotovo nakázala MA, aby mi zdvihla pravú nohu došikma a mne, aby som zatlačila ešte viac. Tlačila som, kričala som a zrazu... bol vonku.

Bol na svete. Náš TEODOR.

BE ho podala do pripravených rúk môjho manžela a pre istotu mu odsala vodu z nosa aj úst. V okamihu sma započuli jeho tichý hlások, trošku zamrnčal a hneď bol pokojný. Manžel mi ho okamžite položil na brucho. Bol prekrásny, teplučký, jemný, voňavučký, ružový.

Nepamätám si vôbec, čo sa dialo okolo, moja myseľ zažila niečo ako orgazmus – bola som príjemne úplne uvoľnená, zrazu som nič nepočula, nemala som žiadne myšlienky, len prenádherný upokojujúci pocit slasti. Držala som svojho syna, stále sme boli spojený pupočníkom a cítila som VŠETKO.

Na jeden okamih som bola všade, videla všetko a vedela všetko. Akoby sa otvorila nová brána. V tej chvíli sa nezrodil len jeden nový život – zrodilo sa moje nové ja, nová žena – v tej chvíli som sa stala MATKOU.

Manžel ma potom posunul do stredu posteľe, pod hlavu mi dal vankúše a priložil mi Teodora, aby sa prisal. Chvíľku si pocuckal a potom zaspal. Keď pupočník dotepal hrdý ocko ho slávnostne prestrihol.

Ako som tam tak ležala s Teodorom v náručí manžel sa na mňa zadíval a na ten pohľad nikdy nezabudnem. Hľadel na mňa ako na samé Božstvo, ako na chrám, ako na svätú sochu. Hľadel na mňa s oddanosťou, s láskou, s nehou a s pokorou. Hľadel na mňa s uznaním, s úctou, s vďakou aj s prekvapením. Očami mi hovoril "ďakujem" aj "prepáč", hovoril mi "milujem ťa".

V jednom pársekundovom pohľade mi dal toľko pocitov a slov, koľko by sa nedalo vyjadriť ani v tom najdlhšom prejave či liste. Sú len dvaja muži, ktorí sa na Vás dokážu takto pozrieť – ten pravý a ten pravý junior...... a potom možno ešte junior dva a tri a... Viem to, lebo ten pravý sa na mňa tak pozrel raz a ten jeden magický pohľad mi úplne stačil a ten pravý junior sa na mňa tak pozerá každý deň a musím priznať, že asi mi nikdy stačiť nebude. 

Teodor sa narodil 2.10.2014 o 8:45 s mierami 3600g a 51cm.Po 30 minútach prišli opäť kontrakcie, na rade bola placenta. Vyšla takmer celá s dosť veľkým množstvom krvi, takže keď ma chceli odprevadiť do sprchy na pár sekúnd som stratila vedomie. MA mi hneď podávala pohár vody a BE už napúšťala lavór s vodou, že ma očistia na posteli.

Krvácanie našťastie ustúpilo a po akýchkoľvek poraneniach nebolo ani stopy, snáď len malý škrabanček. Môj manžel sa zatiaľ maznal s Teodorom, nevedel sa naňho vynadívať. Kým ma utierali začal zvoniť telefón. MA mi ho podala z chodby a v telefóne sa ozval môj otec: "No čo, tak ako to ide?" Hrdo som vyriekla: "O trištvrte na deväť sa ti narodil vnuk!"

Otec od šťastia začal vykrikovať a v pozadí som počula moju mamu plakať. Cítila som sa úžasne, bola som hrdá na Teodora a na seba, že sme to zvládli a mala som to chuť vykričať do celého sveta, pretože mi nikto okrem manžela a BE neveril, že to naozaj zvládnem. Počas pôrodu som však pocítila aké má žena skutočne poslanie a akú má obrovskú silu. Keď som už bola čistá v posteli spolu s Teodorom aj manželom BE aj MA nás nechali osamote.

Užívali sme si náš poklad plnými dúškami a užívame si ho neustále až do teraz a ešte po celý život. Teodor je úžasná čistá bytosť plná lásky a svetla, ktorá nás učí každým dňom. Vďaka nemu som lepší človek, vďaka nemu som sa stala silnou a sebavedomou ženou, vďaka nemu vidím svet úplne inak. Dáva mi tú najčistejšiu bezpodmienečnú lásku, akú len dieťa dokáže dať.Po nejakom čase sa BE aj MA prišli s nami rozlúčiť, BE ma pobozkala na čelo a bolo úžasné ako som v človeku, ktorého som videla prvýkrát v živote pocítila niečo tak krásne blízke a materinské.

Môj pôrod bol krásny, magický, bol SILNÝ. Dal mi SYNA a dal mi aj POZNANIE. Som vďačná, že mi bolo dopriate zažiť niečo tak nadpozemské a želám všetkým ženám, aby mohli zažiť to isté, ba i lepšie – niečo ich vlastné. Ich vlastný pôrod, ich príbeh, ich dieťa, ich ZRODENIE. Či už doma, či už v pôrodnici, či už sama alebo s hocikým. Hlavné je počúvať svoje pocity, počúvať svoje telo a hlavne svoje DIEŤATKO – ono Vám napovie.

ZÁVER

Ak ste sa dostali až sem, tak Vám ďakujem za prečítanie môjho príbehu a dúfam, že vo Vás zanechal príjemné pocity. Po pôrode sme spolu strávili prvé dni v trojici, užívali sme si jeden druhého. Keďže som bola Rh negativna, manžel mi musel pichnúť Rhegu. Na 4tý deň sme museli isť kvôli rodnému listu k pediatričke, Teodor bol v 100% poriadku, tak isto aj ja, čo potvrdil taktiež gynekolog.

Na záver by som chcela ešte spomenúť pár kníh a videí, ktoré ma sprevádzali tehotenstvom. Knihy naozaj odporúčam Lucia Groverová – Aby porod nebolel a Alexandra Kešeľová – Zrodenie alebo aj my sme (sa) rodili doma. Ďalej videá Jak na Porod bez bolesti? https://www.youtube.com/watch?v=g9GX7PtWbes a Slastný porod Leily Lee https://www.youtube.com/watch?v=fPpXTLACLvo Ak by sa našla mamička alebo budúca mamička, ktorá by sa ma chcela ešte niečo opýtať, alebo sa len tak porozprávať, poradiť, podporiť, tak budem veľmi rada.

Prajem Vám krásny deň, krásne tehotenstvo, krásny pôrod a krásne materstvo.

Napísala hrdá MATKA.