Rovnováha

Šoférujem, je streda večer a v rádiu mi na plné pecky hrá americký popový vypalovák, ktorý mi pripomína leto a ja si bliakam a užívam chvíle bez krásneho, no neúnavne opakujúceho sa: "mamamamamamamaaaaa". 

Mierim na balet, je to premiéra, veľmi sa na to teším. Lásku k hudbe a divadlu mi odmalička vštepovala moja starká, ktorej by sa môj výber hudby do auta príliš nepozdával. Ja však mám rada popkultúru rovnako ako tú ozajstnú. Nerobím rozdiel medzi výstavou francúzskych maliarov a vymytím si mozgu americkými filmami. Áno priznávam, videla som všetky diely Twilightu, Harryho Pottera, High School Musical aj ostatné trápne školské komédie. Páči sa mi to. 

A tak je to u mňa so všetkým. Mám kabelku za 200 aj 20 eur, veci zo sekáča, drahé hodinky a staré auto. Ale na to staré auto som si zarobila sama a je to pre mňa veľká vec. Ja, ktorá som sa vždy bála šoférovania, som sa odhodlala, našetrila (čo je pri mojom tempe míňania peňazí viac ako podivuhodné) a kúpila si moju desaťročnú Sofinku. Som infantilná, chcem motorku a auto volám menom. Medzitým už Sofinka má pár škrabancov, ktoré som jej spôsobila parkovaním :( Parkovanie mi nikdy nešlo a obávam sa, že tak skoro si ani nové auto nekúpim, lebo to by mi potom bolo fakt ľúto.

Mám rada operu aj nákupy, knihy aj filmy, prírodu aj mestá. 

Som matka, dcéra, doktorka, kamoška, žena, sestra.

Nemusím byť nutne len jedno. Podstata dospeláckeho života je totiž v tom, že sa nemusíme na nič hrať. Nemusíme sa tváriť, že nám chutí sushi a ustrice, keď máme radi pizzu a čokoládu. Nemusíme si dokazovať, že sme dobré matky za cenu zabúdania ostatných svojich osobností. Iba človek, ktorý je spokojný sám so sebou dokáže vychovať vyrovnanú osobnosť aj zo svojho dieťaťa.