O ľuďoch, ktorí vychovávajú naše deti

V pondelok mávam k dievčatám opatrovateľku. Prišla som k nej náhodou, ale nevymenila by som ju za nič na svete. Je zaujímavé, že existujú ľudia, ktorí sa radi starajú o deti a ešte k tomu o cudzie. Naša Ivetka je najmilší človek na svete, druhú takú by som márne hľadala. Dievčatá miluje, vôbec jej neprekáža, že sú dve a ani, že sú pomerne živé (voľný preklad: z divých vajec). 

Má 55, dcéru s vnúčaťom v Amerike a prácu si nevie nájsť. Dlho nepracovala a teraz pred dôchodkom ju už ani nikto nezamestná. Privyrába si upratovaním a teraz aj strážením detí a oboje robí tak, ako to robia naše mamy. Nechápem ako to zvláda, lebo vždy keď prídem domov, dievčatá sú spokojné a doma mám upratané, čo sú dve veci, ktoré sa podľa mňa totálne vylučujú. Ja nie som schopná upratať, kým sú hore, keď spia som rada, že si vypijem kávu. Ivetka zvláda upratať, nakŕmiť, vyvesiť prádlo a pritom ich ešte aj zabávať. Celkovo mám pri nej pocit neschopnosti a lenivosti. Je skromná, váži si každú korunu a každú prácu, ktorá sa jej naskytne.

Generácia našich mám ešte väčšinou pracuje a preto tak ako nás vychovávali naše staré mamy, naše deti túto možnosť nemajú. Moja starká bola ten najlepší človek na svete. Odmalička nás brala do divadla, vďaka nej som videla všetky múzeá, prišla som na chuť opere a baletu a naučila sa pomáhať ľuďom. Moji rodičia vždy tvrdo pracovali a bola to starká, ktorá na nás mala čas. Starká bola tá, ktorá nás počúvala, ktorá s nami liezla po preliezkach a precvičovala nám Zoru Czoborovú 🙂 Niekedy si rodičia na ihrisku aj na čelo ťukali, no my sme ju milovali. O to viac mi je ľúto, že toto isté nemôže spraviť pre moje dievčatá.

Opatrovateľku pre deti som vždy považovala za niečo neskutočne snobské, niečo pre bohatých a niečo, čo si ja nikdy nebudem môcť dovoliť. Potom som si to zrátala a zistila som, že tých 20-40 eur týždenne je cena za moje nervy, psychickú pohodu, stíhanie práce. A neľutujem ani cent. Pondelky vďaka nej milujem. Vstanem, oblečiem deti, pripravím raňajky a obed, potom väčšinou idem do práce, alebo pracovať do kaviarne. V pondelok vždy stíham najviac, pripravím si plán na celý týždeň, zhrniem si všetky povinnosti a spravujem kalendár. Bez stresu, bez kričiacich detí, vypínam mama mód a zapínam ten bezdetný. Pondelok je pre mňa čas na oddych po víkende.

Opatrovateľky detí majú cenu zlata. Tá moja je už súčasťou našej rodiny.