Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    sasienka1
    20. jún 2018    Čítané 7527x

    Konečne som v tom! Ale ako dlho?

    Keď som otehotnela, tak tehotenský test, ktorý som si kúpila, bol negatívny ešte týždeň po vynechaní menštruácie. Faktom je, že som sa vôbec nezaujímala o jeho kvalitu a vzala som prvý, ktorý mi prišiel pod ruku pri pokladni v supermarkete. O týždeň, keď menštruácia stále neprichádzala, som si test zopakovala, no tentoraz s drahším testom, kupovaným v lekárni. Ten už bol pozitívny.

    Problém s lacnými tehotenskými testami je ich nízka spoľahlivosť. Niektoré síce sľubujú zachytenie tehotenstva už 3-5 dní po oplodnení, ale majú nízku spoľahlivosť a veľa falošne negatívnych výsledkov. Takže s robením testu radšej počkajte do očakávanej menštruácie.

    Všetky tehotenské testy fungujú na báze zachytenia HCG hormónu v moči, ktorý je najkoncentrovanejší ráno. Preto všetci výrobcovia odporúčajú test robiť ráno po zobudení. Potom existujú ešte aj testy na zistenie hladiny HCG v krvi, ktoré sú presnejšie a vykonávajú sa v ambulancii lekára. Ten odoberie krv a pošle na test do laboratória.

    Koloval tu inak pred časom taký vtip, či dve čiarky na teste znamenajú dvojičky. Tak u mňa v podstate áno 🙂

    S tými čiarkami, duchmi a nejasnosťami je to pri tehotenských testoch dosť otrava. Nie raz tu vídam obrázky, na ktorých je ťažké určiť, či tam nejaká druhá čiarka vôbec je. Riešením sú podľa mňa testy digitálne, ktoré sú síce drahšie, no oveľa presnejšie, pretože ukážu výsledok na displeji. 

    Okrem pozitívneho (+) alebo negatívneho (-) výsledku tehotenský test Clearblue dokáže určiť aj týždeň tehotenstva od počatia. Jeho výsledky sú na 97 % presné ako pri ultrazvukovom určení veku plodu. Okrem toho je mimoriadne spoľahlivý. Jeden deň pred očakávanou menštruáciou určí prípadné tehotenstvo s presnosťou na 99 % a dva dni pred očakávanou menštruáciou na 97 %. Takže sa vám nestane, že by ste si neboli isté.

    sasienka1
    18. máj 2018    Čítané 9499x

    Najkrajšie chvíle

    Hneď na začiatok vám napíšem, že toto je reklamný článok, a vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne. Na konci vás čaká súťaž, tak čítajte! 🙂

    Neviem presne kedy sa to udeje, ale raz to príde. Pozriete sa na dieťa a zbadáte, že už to vôbec nie je bábätko. U mňa to bolo len nedávno, vo chvíli, keď Ninka pomerne hlasno v detskom kútiku zahlásila: "Do kelu!"

    Povedala som si, okej, tak možno to nebolo až tak počuť, budem sa tváriť, že som to prepočula a možno na to zabudne. Nanešťastie mám aj druhé dieťa, ktorému sa páči všetko opakovať: "Do kelu, do kelu, do keluuuuu." Začala si spievať Eliška.

    A tak ich pozorujem a občas nechápem kedy to stihli. Zrazu začali rozprávať, zrazu nemajú plienky a je to všetko nejaké rýchle. Veci už nekupujem v bábätkovskom ale v detskom oddelení. Minule som tak pozerala na tie maličké vecičky a normálne som sa pristihla, že by som ešte také dve niekedy prijala (lebo ja nerobím deti po jednom, netrochárim). Nie preto, že by som sa nudila alebo čo, ale preto, aby som mohla nakupovať handry a doplnky.

    Nebudeme sa tváriť, že s nimi nie je veľa práce, lebo by to nebola pravda. Ani sa nebudem tváriť, že na konci dňa nie som totálne unavená a ohučaná, lebo som. Nestíham veľa vecí, ktoré by som chcela. Jednou z nich je aj viesť im denník ich pokrokov, prvých krokov a úspechov. Píšem si preto blog, lebo verím, že keď si ho o pár rokov pozriem, tak si rozpomeniem, čo všetko sme spolu zažili. Ďalšou možnosťou sú už vyrobené knižky, ktoré vám so zaznamenávaním pokrokov pomôžu, ak nemáte talent na písanie. Jednu takú peknú má aj Union zdravotná poisťovňa.

    Mnohé z vás si asi píšu denníčky, lepia fotky a občas prezerajú odtlačky mini nožičiek a prvý pramienok vláskov. Ak také niečo nemáte, stojí to za to, ja som to nestihla a dosť to ľutujem. Ak je vašou poisťovňou Union zdravotná poisťovňa, máte to o to ľahšie, že o knižku Naše dieťatko si môžete požiadať a dostanete ju zadarmo.

    sasienka1
    31. jan 2018    Čítané 2646x

    Nové konce

    Tak ako som začínala s "ambasádorovaním" článkom Nové začiatky, chcela by som ho skončiť článkom s podobným názvom. Tento článok je teda bilancovaním všetkého, čo mi pozícia ambasádorky dala (aj vzala, aby sme boli objektívne).

    A začnime rovno tými negatívami. Nikdy som si nemyslela, že mi to vezme toľko času. Vlastne mám pocit, že za posledný rok a pol som strávila gro času písaním, fotením, vymýšľaním súťaží, odpovedaním na otázky a rozdávaním srdiečok. Okrem toho, aj vymýšľaním vlastného obsahu, aby sa vám to až tak úplne nezunovalo a nezjedli ma za tú reklamu 😉 Vzalo mi to aj veľa pohody a pokoja. Lebo povedzme si úprimne, byť stále usmiata a neposlať niektoré z vás do teplých krajov, to dá zabrať aj mne.

    No a to je z negatív všetko. Myslela som si, že toho bude viac popravde, ale nie. Táto skúsenosť sa mi veľmi páčila, lebo:

    Naučila som sa ovládať nejaké grafické programy a kúpila si lepší foťák

    Naučila som sa mnoho o produktoch a značka, ktorú som zastupovala, ma presvedčila, že aj na Slovensku sa dajú vyrábať kvalitné veci s pridanou hodnotou.

    Spoznala som kolektív Modrého Koníka a našla v ňom perfektných ľudí.

    sasienka1
    4. jan 2018    Čítané 6695x

    Piešťany s malými deťmi? Áno!

    Tento článok som sa rozhodla napísať pre tie z vás, ktoré sa chystajú s deťmi do Piešťan. Verím, že vám uľahčím pobyt niekoľkými tipmi, kam, ako a prečo s malými deťmi. Sama som mala výborného radcu, a to @flipflop, ktorej aj týmto srdečne ďakujem. Na mamy dvojičiek je skrátka vždy spoľah 🙂

    Ubytovanie

    Či už ste fanúšikmi päťhviezdičkových hotelov, alebo rodinných penziónov, v Piešťanoch si isto vyberiete. Veľa samozrejme závisí od rodinného rozpočtu, ale pre mňa boli pri výbere miesta hlavné kritériá úplne iné. Nie vo všetkých hoteloch sa totiž s malými deťmi cítite dobre. Ja osobne som radšej, ak mám apartmán a teda aj obývačku, pretože keď deti spia, môžem si v pohode užívať voľný večer. Ďalším kritériom je dostupnosť detského vybavenia. Nie som ten typ, ktorý z domu odchádza na kamióne, aby som mohla vziať detské postieľky, stoličky, schodíky k umývadlu a všetky tie totálne potrebné haraburdy, ktoré nám doma zaberajú miesto.

    No ale nájdite hotel, kde majú k dispozícii dve detské postieľky, dve stoličky, dva schodíky k umývadlu, všetko dvakrát. Tipujem, že tak jeden z 99 hotelov. Ak aj majú všetko dvakrát, tak sú tam určite aj iné rodiny s dieťaťom a ako naschvál vám nebudú môcť vyhovieť. Potom nájdite hotel, kde majú detský kútik, na naháňajúce sa deti sa nepozerajú ako na vrahov a celkovo, kde sa s deťmi cítite vítaní. Napokon si to rozmyslíte a radšej zostanete sedieť doma 😀

    Viete, čo? Našla som. Penzión Astra, so strašne milými majiteľmi, cenovo úplne v pohode a vybavený pre deti.

    Vidno, že majitelia penziónu majú deti a chápu rodičov. Moje deti sa najmä v riaditeľskej kancelárii cítili ako doma. 

    sasienka1
    13. nov 2017    Čítané 3645x

    Všetko, čo ste chceli vedieť o detskom plávaní

    Rozmýšľali ste, že budete chodiť s bábätkom na  plávanie? Pozeráte si ponuku kurzov a stále váhate? Potom je tento článok pre vás a pre všetky mamy, ktoré zvažujú dieťa zoznámiť s vodou aj takýmto spôsobom.

    Priznám sa, ja som tiež veľmi chcela chodiť s babami plávať, no nájsť niekoho, kto by ma sprevádzal s druhým dieťaťom bolo nad moje úsilie. Táto téma ma však vždy zaujímala, pretože ja vodu milujem a chcem aby sa v nej cítili dobre aj moje deti. Neviem si predstaviť, že by som k moru chodila bez nich, alebo že by si so mnou nešli zaplávať. 

    Pozrime sa teda najprv na výhody plávania pre bábätká:

    Plávať sa dá s deťmi od troch mesiacov, najlepšie od pol roka. Je veľmi málo aktivít, ktoré s takýmito malými deťmi môžete robiť. Kurzy pre bábätká sa dajú nájsť už od pol roka, niekde od troch mesiacov. Skôr ako po šestonedelí sa plávať samozrejme vôbec neodporúča, jednak kvôli infekciám a ani mama ešte nemusí byť po pôrode celkom fit. 

    Plávanie má vplyv na fyzické zdravie detí:

    • posilňuje svalstvo
    • pôsobí proti bolestiam bruška 
    • zlepšuje imunitu a trávenie
    • zlepšuje spánok 
    • podporuje správne dýchanie a zvyšuje kapacitu pľúc
    sasienka1
    5. nov 2017    Čítané 2088x

    Tipy na darčeky pre deti od roka a pol do troch rokov

    V prvom rade, tento článok, nie je reklamný. Nenájdete v ňom odkaz na eshopy a hračky si musíte vybrať z toho množstva samy. Rozhodla som sa ho napísať, lebo sama som mala problém zistiť, čo by moje deti naozaj využili, čo ich baví a s čím by sa aj reálne hrali. 

    Prišla som na jednu vec. Deti vo veku od roka a pol až do troch výrazne kopírujú správanie rodičov. Takže čokoľvek robíte vy, bude chcieť robiť aj vaše dieťa. Preto aj nastal možno čas zamyslieť sa ako trávime čas my a čo by sme chceli aby naše deti od nás prevzali. Je dobré si určiť pravidlá a dohodnúť sa aj s partnerom, aké hračky podporujete a aké deťom nedávať. Ak máte jednotný názor na to, že dieťaťu tablet nemá čo robiť v rukách, treba si ho obhájiť aj pred širšou rodinou a trvať na svojom. Je výborné, ak starým rodičom ponúknete zoznam, na ktorom sú hračky aj s približnými cenami a dohodnete sa, čo kto kúpi. To by však vzťahy museli byť v rodinách ideálne. U nás sú, takže s tým problém nie je a všetci sa opýtajú, čo by baby potrebovali alebo čo ich baví momentálne. Takisto nie je hanbou ak poviete, že dieťa potrebuje skôr oblečenie alebo kvalitné zimné topánky. Nie všetci si môžu dovoliť vyhodiť 100e za kuchynku a tento zoznam preto ponúka hračky drahšie, lacnejšie aj úplne lacné, lebo deťom je to aj tak jedno. To iba my si potrebujeme dokázať, že na to máme. Deti vo veku dva roky, sa budú hrať pokojne aj s plastovou flaškou.

    Detský smartfón alebo tablet

    Nemusíme sa tváriť, že telefóny neexistujú, najmä keď nás s nimi deti odmalička vidia. U nás napríklad môžu deti brať telefón len vtedy, keď telefonujeme s rodinou, alebo keď im chcem ukázať fotku, inak k telefónu ani tabletu nemajú prístup. Na počítači smú pozerať Spievankovo, no nesmú ho v žiadnom prípade chytať a keď toto pravidlo porušia, počítač vypínam. Potrebujem aby vedeli, že notebook je pracovný nástroj a nie hračka. Na vianoce dostanú telefóny hračkárske a náučné, z množstva si určite vyberiete, čo vás zaujme.

    A keďže som spomínala, že deti baví robiť to, čo pravidelne vidia, z ostatných hračiek si viete urobiť celkom slušný obraz toho, ako to u nás vyzerá 😀

    Kuchynka

    Mlieka ešte na trhu nie sú, ale už povyhrávali ceny za inovácie 🙂
    Gratulujem a teším sa, že môžem byť súčasťou tímu, ktorý nespí na vavrínoch a stále vymýšľa niečo nové. ❤
    #riofresh

    Eliska sa asi chystala na rande s jokerom...

    Inak na tento výrobok sa teším. Rozhodla som sa totiž, že konzumáciu kravského mlieka výrazne obmedzím. Nezdá sa mi celkom fér, akým spôsobom sa mlieko získava a ako sa pri tom zachádza so zvieratami. O to viac sa teším, že sú aj alternatívy ku kravskému mlieku. Problém je, že napríklad do kávy si zatiaľ neviem predstaviť niečo iné, ale verím, že sa tam dopracujem 🙂
    Tak, a teraz súťaž! Prvé tri z vás, ktoré tieto výrobky nájdu a odfotia v obchode, alebo seba ako pijú novinky od #riofresh, získajú celé balenie jednej podľa vlastného výberu 🙂
    Takže nezabudnite, fotky označiť #hlada_sa_novinka Pátraniu zdar 😉

    #detox #riofresh

    Náročná noc a deň zatiaľ tiež nevyzerá easy. Tak držím palce detoxujúce baby! 😉

    sasienka1
    31. aug 2017    Čítané 8944x

    K lekárovi rýchlo a jednoducho

    Išla som minule s maminou k lekárke. A to vám poviem, že bolo čisté peklo. Nerozumiem celkom tomu, ako v 21. storočí môže niekto mať ešte v ambulancii kachličky z roku 1970 a staré socialistické stoličky. Na ktorých sedí samozrejme 30 ľudí každého veku a nervozita v čakárni sa dá krájať. Pani, ktorá mala asi 70 rokov a vyzerala vážne chorá, mi povedala, že prišla ráno na šiestu, aby si stihla zobrať časenku.

    Lekárka bola odporná, ako keby jej moja mama svojou prítomnosťou ubližovala. Nevysvetlila jej ani diagnózu, ani postup liečby. Žiaľ, v podmienkach slovenského zdravotníctva nie ojedinelý prípad. A ja naozaj nemám rada ľudí, ktorí nemajú radi svoju prácu. Priam som na nich alergická. Áno, občas sme všetci unavení, hlavne lekári, ktorí sú viac ako 24 hodín hore a nestihli sa ani najesť. Ale to nikoho z pacientov zaujímať nemusí. A nezaujíma to ani mňa. Ak prídem k lekárovi, potrebujem, aby mal na mňa vyhradený dostatok času. Potrebujem, aby ma vyšetril, ale hlavne z hľadiska pacientky, aby mi vysvetlil zrozumiteľne, čo mi je a ako budeme ďalej postupovať. Pretože ja tiež nerozumiem všetkým oblastiam medicíny. Priznám sa, v takej neurológii som stratená niekedy viac ako bežný pacient. Kožné lekárstvo mi tiež nikdy nešlo, všetky vyrážky su pre mňa rovnaké, červené a svrbia. Nerozoznala by som asi ani kiahne od štípancov od komára. Interné? Na EKG by som možno (ale fakt iba možno) rozoznala infarkt, len keby bol vyslovene učebnicový. A to je v medicíne málokedy.

    Čakanie v preplnenej čakárni s dvoma neposednými malými deťmi obvykle nie je veľmi príjemný program na doobedie. Najmä, ak má vaše dieťa práve za sebou niečo nepríjemné (alebo pred sebou ako Eli u očnej s rozkvapkanými očami). 

    Tak som si povedala, že mi týchto nepríjemných skúseností asi už stačilo. Začala som si hľadať lekárov podľa recenzií (či už na portáloch alebo tu na mk) a hlavne lekárov, ku ktorým sa dá objednať mailom alebo online. Prvou takou väčšou skúškou bol výber pediatra pre moje dievčatá. Každá to poznáte, obeháte pediatrov, väčšinou vás odmietnu a s nikým sa nedá dohodnúť si stretnutie, aby ste vedeli, či máte nejaké spoločné názory, či je ten človek príjemný a či budete vychádzať. Našu pani doktorku som našla na portáli topdoktor.sk. Pozrela som si hodnotenie lekárov a vzdialenosť od nás a dohodla stretnutie mailom.

    Bola veľmi príjemná a aj keď má veľa pacientov, našťastie moje baby vzala do svojej starostlivosti. Určite tomu pomohol aj fakt, že sme sa predtým videli a porozprávali. Výber lekára je podľa mňa jednou z najdôležitejších vecí a som doň ochotná investovať veľa času a aj vzdialenosť. Síce mám zdravotné stredisko hneď pri dome, no radšej pôjdem o pár kilometrov ďalej, ako byť v nesprávnych rukách.

    Odvtedy všetkých doktorov riešim už len online. Väčšinou aj tak večer, keď už baby spia. Sadnem, objednám termín a musím povedať, že som sa ešte nikdy nesklamala. Či detský ortopéd alebo detský alergológ, všetci boli milí a príjemní, vzali ma presne na čas a nikdy som nečakala dlhšie ako 10 minút. Navyše mi vždy presne všetko vysvetlili a aj s úsmevom. Takto si nejako predstavujem služby lekára v 21. storočí. Dokonca mi vždy príde mail aj smska deň pred termínom. To aby som na to nezabudla, ako obvykle 😀

    sasienka1
    30. aug 2017    Čítané 942x

    Bibiana

    Mám tu na dva dni dvanásťročnú puberťáčku. Fakt neviem aké aktivity vymyslieť aby to bavilo ju aj raptory a aby som neskrachovala a neošedivela. Dostala som však skvelý tip od kamarátky a vybrala som sa s deťmi do Bibiany.

    Pre tie, ktoré nie ste z Bratislavy, Bibiana je múzeum pre deti. No nie je to múzeum v pravom slova zmysle, starodávne exponáty by ste tu hľadali ťažko. Každý rok sa tu koná aj Bienále Ilustrácií, čo je prehliadka všetkých krásnych obrázkov v detských knižkách. Nezriedka sú to fakt umelecké diela a oplatí sa vidieť. Tento rok už v septembri, tak nepremeškajte. Táto akcia je však skôr pre väčšie deti a dospelých. O Bibiane som predtým nevedela, ako dieťa som tam bola raz alebo dvakrát, no od tých čias sa veľa zmenilo. 

    Momentálne v Bibiane prebiehajú dve výstavy. Vstupné na obe spolu je pre deti do 15 rokov 0,5e a pre dospelých 1e. Obe výstavy sú však také krásne, že o tom píšem tento článok. Na oboch vidno, že ich autori sa úprimne o deti zaujímajú a že si dali záležať na tom, aby si všetky vekové kategórie prišli na svoje. Výstavy sú vhodné najmä pre deti od troch rokov, i keď ani moje deti sa tam vôbec nenudili, len to ešte nevedeli tak pochopiť.

    Prvá výstava sa volá emócie a sprevádza nás svetom cítenia. Úvodná miestnosť je venovaná mozgu a pochopeniu, čo sú vlastne emócie, prečo ich máme a ako vznikajú. Pomáha deťom pochopiť fungovanie mozgu, odkiaľ sú riadené jednotlivé orgány a ako pocity ovplyvňujú naše myslenie a správanie. Tento úvod ocenia najmä staršie deti, ktoré už nejakú tú biológiu majú za sebou. Mladšie deti si môžu poskladať mozog v podobe puzzle, namiešať si na počítadle rôzne emócie, pochopiť čo je pocit, motivácia a správanie. 

    Ďalšie izby sú potom venované jednotlivým pocitom ako je smútok, radosť, hnev a strach. V každej sú aktivity zamerané na pochopenie toho, prečo a ako sa cítime. 

    V "smutnej izbe" si môžu deti lepiť motýliky na veľké plátno podľa toho ako emócie prežívajú. Zistia, že smútkom reagujeme na stratu. A to stratu dôležitej osoby, veci, ilúzie... 

    sasienka1
    27. júl 2017    Čítané 1768x

    Bugaboo donkey recenzia

    Túto recenziu som sa rozhodla napísať, pretože sa ma mnohé pýtate na kočík a ak práve čakáte dvojičky, alebo dve deti blízko po sebe, možno sa rozhodujete aký kúpiť. Najmä pri dvojičkách je správny výber veľmi dôležitý, lebo až pri kočíkovaní zistíte, aký je náš svet bariérový. Dvere, úzke uličky, schody, dlažobné kocky, výťahy...

    Inak ja som mala úplne starý kočík, povedala som si, že nebudem do kočíka investovať také šialené prachy. Kúpila som z druhej ruky za pár korún kočík, ktorý vážil 35 kíl, nevmestil sa do výťahu, ani do kufra auta, deti som musela vláčiť v taškách postupne a zložený kočík s nimi. Jazva po cisárskom dostala riadne zabrať. (takto vyzeral...)

    A tak sa začalo hľadanie toho správneho. Na bugaboo donkey ma zaujalo, že sa dá prerobiť na jednokočík, že je ľahký a spratný a vojde do výťahu. Deti v ňom môžu sedieť v smere aj oproti smeru jazdy a aj oproti sebe, jeho variabilita je najvyššia zo všetkých dvojičkovských kočíkov. Po vyskúšaní na predajni bolo rozhodnuté. 

    Okrem týchto jeho výhod má aj ďalšie. Všetko z neho veľmi ľahko operiete, vrátane sedákov, striech, rýchlo to schne a na druhý deň máte kočík ako nový. Ak sa vám zunuje jedna farba, tak striešky si môžete meniť aj každý deň, sama mám asi trojo, vrátane letných so sieťkami na vetranie a moskytiérou. Okrem toho má široký výber príslušenstva, ako deky, podložky do kočíka, držiaky na pohár alebo telefón.

                    (letné striešky)

    Uvezie všetko a ešte viac, prejde každý terén a pritom je veľmi ľahký a zložený za minútu. Možnosť prerobiť ho na verziu Mono oceníte najmä ak potrebujete ísť len s jedným dieťaťom, napríklad lekárovi. Vtedy sa dá zúžiť a na bok použiť košík na nákupy, čím získate ďalší priestor.

    sasienka1
    24. júl 2017    Čítané 3001x

    Naša chorvátska dovolenka - Zaton

    Tak  som to prežila. A aj obe deti a celá rodina. Bolo nás 9 a ďalšia rodina so siedmymi členmi. Inak mať doma 5 chalanov vo veku od 3 do 18 rokov, to je taký záhul, že kam sa ja hrabem s dvojičkami? Ale o tom inokedy...

    Tento článok píšem len tak, možno to z vás niektorú inšpiruje, ak by ste sa rozhodovali pre dovolenku v blízkosti.

    Po dlhom zvažovaní sme si vybrali Zaton Holiday Resort:

    https://www.zaton.hr/en/gclid=Cj0KEQjwtdbLBRCLuOLC2PGWzo8BEiQAm8pA5dxPpNLPF-w1kxYLIgyzttpnnunYpC6-h4j6Ak5pJoYaApIT8P8HAQ

    Rezort to nie je hotelový, ale ponúka viac typov ubytovania - apartmány, mobilné domy aj kempovanie. Na kemp ani mobilné domy som sa tento rok ešte necítila a pravdupovediac, dovolenku si predstavujem aj v pokoji na teraske pri dobrých raňajkách a s istým komfortom. Ale musím povedať, že po prieskume v kempe, je výborne vybavený, všetko je nové a veľmi čisté, majú práčky, sušičky, veľa wc aj sprchy, takže so staršími deťmi to môže byť celkom milé dobrodružstvo. Apartmány boli dobre vybavené, čisté, no malé. Mala som naozaj problém natrepať do spálne dve detské postieľky. Ale keďže sme tam chodili len spávať a baby nakoniec v nich aj tak nespali, až tak to nevadilo. Každý apartmán má veľkú terasu a čo je najlepšie, pred každým sa nachádza detské ihrisko, takže môžete len z terasy dohliadať na deti pri pití kávy. Toto je na nezaplatenie najmä pri menších deťoch. Vďaka takémuto usporiadaniu som stihla pripraviť na terase večeru kým deti sa hrali na dvore.

    Pláž je piesková, ako jedna z mála v Chorvátsku. Bola naozaj preplnená, no na vedľajšej pláži s kamienkami nebol nikto, takže voľba bola pre mňa jasná.

    sasienka1
    14. jún 2017    Čítané 725x

    Byrokratické peklo

    Tak som stratila peňaženku. Kreditky, občiansky, vodičský, techničák, kartičky poistenca, peniaze, všetko fuč. Každý, kto to zažil, vám povie: „Kašlať na peniaze, ale aspoň doklady keby sa našli!“ A prečo? Pretože všetci sa bojíme toho vybavovania.

    Naskytla sa mi ideálna príležitosť vyskúšať nové klientské centrum, ktoré sa hrdo na stene chváli nápisom: „Ako sme z desiatich adries urobili jednu. Pohodlne na jednom mieste.“ Na jednom mieste? Áno. Pohodlne? Sotva.

    Prichádzam o deviatej. Pre tých, ktorí neviete, tak priestor sa nachádza v budove, kde kedysi sídlila Ikea. Áno, celá tá vnútorná plocha je zaplnená ľuďmi, ktorí čakajú na nejaké doklady. Modlím sa, aby to nebolo na nahlásenie straty dokladov. Nachádzam pani na informáciách: „Prosím vás, nahlásenie straty dokladov by som kde vybavila?“ Ťuk ťuk do stroja a vydá mi dva lístky. „To už sa nenahlasuje, to si podáte rovno žiadosť tuto.“ „Ehm, ďakujem.“ To bolo rýchle, pomyslela som si a pozrela na tabuľu s číslami nad pracoviskom, ktoré prijíma nové žiadosti. Na obrazovke svietilo číslo 3110. Pozerám na svoj lístok, znova na tabuľu, na lístok, ktorý má číslo 3232. Nadšenie opadlo. Sedím a čakám.

    3115, prestáva ma to baviť. Otváram notebook, že budem zatiaľ pracovať, wifi žiadna.

    3120, idem von, navštívim Freshmarket, dám si kávu a raňajky, pracujem.

    3156, vraciam sa a ešte stále 70 ľudí predo mnou. Snažím sa vypátrať, či by som zatiaľ nevybavila aspoň kartičky poistenca, keďže pred poisťovňou nikto nečaká. Podarilo sa, pani veľmi milá, mi odpustila, že nemám potvrdenie o strate OP.

    sasienka1
    8. jún 2017    Čítané 6370x

    Aj pár minút je niekedy spása

    Z denníka otrasnej matky, ktorý obsahuje aj reklamu a ešte pôsobí aj mierne antikoncepčne (aspoň na mňa):

    Pondelky sú smrť. V pondelok chodia smetiari a to znamená budíček už o pol siedmej namiesto o pol deviatej. To je koniec sveta pre každú matku, ktorá chodí spávať o jednej v noci.

    „Mama.......Mama!........Mamaaaaaa!“ Dobre, dobre, tak už asi musím vstať. Prídem do izby a naskytne sa mi zaujímavý pohľad. Eliška prehodila všetky svoje veci Ninke do postieľky. Ninka stojí holá v posteli a ciká na Eliškin vankúš. Verím tomu, že keby som vstala na prvé mama, nemusela by som prezliekať posteľ. „Zapamätať a nabudúce vstať skôr ako si moje dieťa dá dole plienku,“ hovorím si v duchu, a rozmýšľam, či pocikanie sa na Eliškin vankúš bol akt pomsty za branie hračiek, alebo je v tom to dieťa nevinne. Moje deti totiž nikdy v ničom nie sú nevinne.

    Zaliala som si čaj. Snažím sa obmedziť kávu a na víno je ešte skoro. Medzitým, keďže moje deti raňajkujú zásadne praženicu s paradajkami, miešam vajcia. Výhoda toho, že človek vstáva o pol siedmej je tá, že sa nikam nemusí ponáhľať. Výhoda toho, že raňajkujú samé, je teplý čaj a čas na mejkap.

    A to aj vďaka tejto varnej kanvici z gorenje Baby kolekcie. V ňom inak robím takmer všetko, od ohrevu vody, až po vyváranie fľašiek. Teplota sa dá presne nastaviť, takže je vždy všetko pripravené pre hladné deti a ani váš čaj nikdy nevychladne. Má 5 funkcií na ohrev mlieka, parné sterilizovanie, prípravu čaju, varenie v pare a ohrievanie jedál. Sám sa vypne po dosiahnutí varu a obsahuje nádobky, vďaka ktorým rýchlejšie pripravím jedlo alebo ohrejem fľašky.

    Niekedy okolo deviatej sa už v byte nedá vydržať. Deti stoja pred dverami s topánkami v ruke a kričia: „Babaaa, babaaaa!“ Babaaaa znamená v dvojičkovskom jazyku žaba. Neviem, ktorému susedovi napadlo dať na chodbu keramickú žabu, ale moje dve princezné vždy, keď prídu na chodbu, majú potrebu pobozkať ju. Zatiaľ sa chvalabohu nepremenila, inak neviem, kde by som princa ubytovala. Potom prechádzka, stretnutia s kamarátmi alebo inými otrasnými matkami, a okolo 12tej každý deň dúfam, že sú unavené na smrť. A ony nie sú. Oni len mňammňammňam a hlavne rýchlo.

    sasienka1
    15. máj 2017    Čítané 3280x

    Ako sa stať ambasádorkou?

    Tento článok je aj prudko reklamný, takže tie, ktorým to vadí - nečítať. 😉

    Dlho som uvažovala, či sa prihlásiť do výberu na miesto ambasádorky pre RioFresh. Napriek tomu, že sa to zdá, nie je to úplne ľahká práca. Niektoré týždne vôbec nemám nápady ani inšpiráciu, vymýšľať stále nové súťaže tiež nie je med lízať. Napriek tomu som vďaka ambasádorovaniu spoznala veľa z vás, úžasných mám, rozdala veľa radosti  v podobe výhier a tak trochu posunula aj samu seba v oblasti PR a marketingu. Uvažujete aj vy, že sa na takýto post prihlásite? Ak áno, tieto veci by ste mali zvážiť vopred:

    1. Firme, ktorú chcete zastupovať, musíte bezpodmienečne veriť. Musíte byť presvedčení o tom, že to čo robia, robia najlepšie ako vedia. Oklamať nikoho neoklamete a bez nadšenia a presvedčenia sa žiadne promo robiť nedá. Firma McCarter vyrába poctivé veci, v super kvalite a okrem toho podporuje slovenských pestovateľov. Takže sympatické? Áno.
    2. Dostatok času. S tým bojujeme všetky dennodenne. Nejde len o čas strávený na modrom koníku, ale aj o čas, ktorý strávite vymýšľaním, fotením, prípravou postov, odpovedaním na otázky, vyhodnocovaním súťaží. Ideálny čas je tak dve-tri hodinky denne. Máte to? Neváhajte.
    3. Štýl písania a gramatika. Bez základov gramatiky vás nikto čítať nebude. Váš štýl musí byť jedinečný, aby si vás firma mala prečo vybrať. Nemusíte mať veľa "lajkov" na blogu, ale musíte tvoriť aj vlastný obsah. Nikto nechce z dvadsiatich vašich postov čítať 18 reklamných. Gramatické chyby nemajú mať u vás miesto. Už to nie je len váš blog, na to nezabúdajte. Takisto vaše názory a životný štýl by sa mal zhodovať so zásadami firmy, ktorú reprezentujete.
    4. Miera súkromia. Tú máme nastavenú každá inak. Mne nevadí, že o mne viete všetko a ani pridávať fotky mojich dievčat. Niektoré iné ambasádorky však fotografie detí nepridávajú a súkromie nezverejňujú, každá sme iná. Ako ste na tom vy?
    5. Kreativita. Dobre, priznávam, v tejto oblasti mám troška problém. A vlastne asi každá z nás. Odfotiť tisícikrát produkt z každého uhla tak, aby to stále malo nejaký zmysel, je ťažké! Pridávať recepty, súťaže, recenzie a fotografie pravideľne, je tiež sakra ťažké.

    Stále som vás neodradila? Tak sa určite prihláste do najbližších konkurzov 🙂

    PS: Uvítam doplnenie od mojich najlepších kolegýň v komentároch. Na čo som ešte zabudla? 

    @1mirka1@tinka.binka@barbs24@katarinka26@kapokapo@tessina87,@zumik27@minimidimaxi@vivian27@jajkakk@tinka_14@minuskad@xarra246@lilivka,@apacheee@zuzmenda@katkamario@imartie@kami1984@mgfox@5draci@mickazebra,@dominika_c@zenulkaaa@foxylady13@elmelpel@zoizoi@pipetulaa@dankaa78@acernas,@astarte123@ivakalinova@babatko88@gradan@lili007@nugat@janyshka@mummy88,@mirka907

    sasienka1
    3. mar 2017    Čítané 14690x

    Máte malé deti? Seďte doma!

    Aj tak by sa dal nazvať prístup väčšiny stravovacích zariadení v Bratislave.  V hlavnom meste, v roku 2017 stále väčšina podnikateľov v gastrobiznise nepochopila, že aj rodiny sú kúpna sila. Matky na materskej tiež. V prevažnej väčšine podnikov nevedia zadovážiť ani prebaľovací pult (Ikea - do 20€), o detskom kútiku ani nepočuli. A to sa reštaurácie hocikedy oháňajú slovami ako rodinné alebo priateľské k deťom. Áno, pokiaľ vaše dieťa má 6 rokov a je to v podstate malý dospelý. Deti do troch rokov sú vítané málokde. Detská stolička, iba jedna na celý podnik, tiež nie je žiadnou výnimkou (Ikea – do 15€). Tak pre informáciu milí prevádzkovatelia podnikov, ľudia majú občas aj dvojičky. Dokonca, niekedy chodí do reštaurácie jesť aj viac rodín naraz...

    Tento blog však nie je hejt na podniky. Našťastie, prvé lastovičky v tejto oblasti existujú, tak si o nich povedzme:  

    MERCADO

    Podnik v Auparku, ktorý je celkovo výborne vybavený pre matky s deťmi, vrátane miestnosti na prebaľovanie, dojčenie, ohrievanie detského jedla. Architektom gratulujem za tento počin, je to najúčinnejší spôsob ako nalákať rodiny do nákupného centra. V Mercade je detský kútik a časť vyhradená pre rodiny s deťmi, deti im naozaj nevadia. Detských stoličiek je dosť, hračiek tiež, hygiena kútika ujde. Mínusom tohto podniku je jedlo, ktoré sa snaží byť akousi zdravou alternatívou k obyčajným reštauráciám, avšak bohužiaľ na úkor chutnosti jedla. Vyberiem si, ale zážitok to nie je.

    BAROZA

    Reštaurácia na konci Petržalky, ktorá má veľký detský kútik, ktorý je oddelený od ostatnej časti dverami. Kútik je nadštandardne vybavený, čistý, pre všetky vekové kategórie. Opäť však chýba prebaľovací pult. Varia výborne, no z čašníkov sme mali pocit, že na malé deti nie sú zvyknutí a necítili sme sa veľmi vítaní. Predstava, že deti budú zavreté v kútiku bez rodičov a ticho sa hrať, nie je reálna. Avšak aj tak to je v porovnaní s inými bratislavskými reštauráciami vysoký nadštandard.

    sasienka1
    11. feb 2017    Čítané 533x

    Ako matka nový mejkap testovala

    Všetky viete, ako sa testovanie nového mejkapu Dermablend 3D od Vichy začalo. Keď vás ráno o ôsmej po žúre (s ďalšími otrasnými matkami, ktoré nebudem menovať, ale týmto ich pozdravujem), zobudí kuriér s balíčkom, máte chuť vraždiť. A áno, bola som žúrovať v nedeľu večer, lebo som na materskej a nemusím vstávať. Pila som nejaké drinky z vaničky s kačičkou, tak si viete predstaviť ako som ráno vyzerala 😉

    Toto je dôvod, prečo som ten mejkap fakt potrebovala:

    Plusy mejkapu:

    • Konzistencia hutná, krytie vynikajúce.
    • Výdrž 12 hodín bez problémov (to sa mi ešte so žiadnym nestalo).
    • Krásne balenie a praktické vytláčanie.
    • Stačí ho veľmi málo.

    Mínusy: 

    • Nie je vhodný na mastnú pleť, napriek tomu, čo sa píše na krabičke. Na zmiešanú a normálnu skôr, keby som mala mastnú pleť, tak by som sa o hodinu leskla ako psovi veďvietečo.
    • Na tvári ho veľmi vidno (vzhľad tapety), je to tým, že má také silné krytie.
    sasienka1
    23. dec 2016    Čítané 3012x

    Detox

    Milé moje detoxové spolubojovníčky, tento článok som sa rozhodla napísať, ako rekapituláciu a návod pre tie, ktoré chcete s nami a s #riofresh pravidelne detoxovať.

    Detox síce nie je úplne správny výraz, skôr by som to nazvala pôstom. Jeho podstatou je prečistiť tráviaci trakt a zbaviť ho nestrávenej potravy a cukru. Často sa stravujeme nesprávne, vo fastfoodoch, jeme jedlá z nízkym obsahom vlákniny a v našom jedálničku chýba surová zelenina a ovocie. Lebo povedzme si úprimne, komu by sa chcelo ju pravidelne šúpať, však?

    Cieľom detoxu je preto aj dostať do tela vlákninu a dostatok vody a tekutín, ktoré pomôžu udržať hydratáciu organizmu. Tiež dôležité minerály a vitamíny obsiahnuté v zelenine a ovocí. Cieľom detoxu v žiadnom prípade nie je hladovať.

    Na detox sme vyhradili deň dvakrát do mesiaca a to vždy pri splne a pri nove.

    Veľa z vás sa ma pýta, či detoxovať s nami môžu aj tehotné a dojčiace ženy. Odpoveď je áno, ale s istými obmedzeniami. Tehotné a dojčiace ženy nesmú byť nikdy hladné, preto je pre ne vhodné okrem zeleninových a ovocných štiav, čajov a vody zaradiť do jedálnička aj surovú zeleninu a ovocie a nesolené nepražené orechy, prípadne sušené ovocie. 

    Ako teda na to? 

    Pre bystré oči je najlepšia karotka!
    Nájdite 5 rozdielov 😉
    Prvá správna vyhrá tašku, ostatné srdiečka.
    #riofresh #sutaz

    Ježiško, Mikuláš, Santa, Dedo Mráz - ktokoľvek si a kdekoľvek si, vyslyš priania matiek tieto Vianoce 😉

    sasienka1
    1. dec 2016    Čítané 1112x

    Rovnováha

    Šoférujem, je streda večer a v rádiu mi na plné pecky hrá americký popový vypalovák, ktorý mi pripomína leto a ja si bliakam a užívam chvíle bez krásneho, no neúnavne opakujúceho sa: "mamamamamamamaaaaa". 

    Mierim na balet, je to premiéra, veľmi sa na to teším. Lásku k hudbe a divadlu mi odmalička vštepovala moja starká, ktorej by sa môj výber hudby do auta príliš nepozdával. Ja však mám rada popkultúru rovnako ako tú ozajstnú. Nerobím rozdiel medzi výstavou francúzskych maliarov a vymytím si mozgu americkými filmami. Áno priznávam, videla som všetky diely Twilightu, Harryho Pottera, High School Musical aj ostatné trápne školské komédie. Páči sa mi to. 

    A tak je to u mňa so všetkým. Mám kabelku za 200 aj 20 eur, veci zo sekáča, drahé hodinky a staré auto. Ale na to staré auto som si zarobila sama a je to pre mňa veľká vec. Ja, ktorá som sa vždy bála šoférovania, som sa odhodlala, našetrila (čo je pri mojom tempe míňania peňazí viac ako podivuhodné) a kúpila si moju desaťročnú Sofinku. Som infantilná, chcem motorku a auto volám menom. Medzitým už Sofinka má pár škrabancov, ktoré som jej spôsobila parkovaním :( Parkovanie mi nikdy nešlo a obávam sa, že tak skoro si ani nové auto nekúpim, lebo to by mi potom bolo fakt ľúto.

    Mám rada operu aj nákupy, knihy aj filmy, prírodu aj mestá. 

    Som matka, dcéra, doktorka, kamoška, žena, sestra.

    Nemusím byť nutne len jedno. Podstata dospeláckeho života je totiž v tom, že sa nemusíme na nič hrať. Nemusíme sa tváriť, že nám chutí sushi a ustrice, keď máme radi pizzu a čokoládu. Nemusíme si dokazovať, že sme dobré matky za cenu zabúdania ostatných svojich osobností. Iba človek, ktorý je spokojný sám so sebou dokáže vychovať vyrovnanú osobnosť aj zo svojho dieťaťa.

    sasienka1
    17. nov 2016    Čítané 2589x

    Aj vy môžete pomôcť zachrániť našu planétu – 5 tipov ako na to

    Naša planéta nám nestíha. Každý rok spotrebujeme viac z jej prírodných zdrojov, ako si dokáže obnoviť a čoraz väčšiu časť roka žijeme na ekologický dlh. Jedným problémom je to, že naša spotreba energie vyčerpáva prírodné zdroje, ktorých obnovenie trvá niekedy až milióny rokov, no ďalším vážnym problémom ostáva, že naša činnosť naštartovala nebezpečné klimatické zmeny, vrátane skleníkového efektu.

    Prispieť k obnove a udržateľnosti našej planéty však môžeme všetci.

    Ponúkam vám 5 tipov, ako sa to dá:

    1. Mäso

    Živočíšna výroba patrí k najväčším záťažiam planéty. Výroba jedného kilogramu hovädzieho mäsa napríklad spotrebuje až 16-tisíc litrov vody a rozsiahle plochy na pastviny, pre ktoré často vyrubujú lesy. Vegánstvo síce môže pôsobiť ako móda, ale je veľmi ekologické. Človek môže výrazne znížiť svoju záťaž planéty, iba tým, že mäso čiastočne obmedzí. Ak by sa k takémuto kroku odhodlali ľudia po celom svete, mohli by výrazne spomaliť otepľovanie planéty. Myslite na to, keď si najbližšie budete dávať rezne 😉

    2. Nákupy

    http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/zdravotni...

    Alternativne sposoby liecby vobec nie su biznis. ani trochu...

    Vitajte v polnej nemocnici u Sasienky 😂 jedno by sa este zmestilo...

    Obe moje dievčatá mali celú noc teplotu :(
    Myslíte, že im môžem dať paralen? Neublíži im to? Nemám skúsiť radšej jantárový náhrdelník?

    Práve som dokončila skvelú rybaciu pomazánku, už sa teším ako si baby zajtra pochutia.
    Ryby obsahujú jediný vitamín, ktorý nenájdeme v žiadnej zelenine, viete ktorý? Napriek tomu je veľmi dôležitý, pre kosti a imunitu.
    Za správnu odpoveď poletia ❤

    sasienka1
    7. nov 2016    Čítané 589x

    O ľuďoch, ktorí vychovávajú naše deti

    V pondelok mávam k dievčatám opatrovateľku. Prišla som k nej náhodou, ale nevymenila by som ju za nič na svete. Je zaujímavé, že existujú ľudia, ktorí sa radi starajú o deti a ešte k tomu o cudzie. Naša Ivetka je najmilší človek na svete, druhú takú by som márne hľadala. Dievčatá miluje, vôbec jej neprekáža, že sú dve a ani, že sú pomerne živé (voľný preklad: z divých vajec). 

    Má 55, dcéru s vnúčaťom v Amerike a prácu si nevie nájsť. Dlho nepracovala a teraz pred dôchodkom ju už ani nikto nezamestná. Privyrába si upratovaním a teraz aj strážením detí a oboje robí tak, ako to robia naše mamy. Nechápem ako to zvláda, lebo vždy keď prídem domov, dievčatá sú spokojné a doma mám upratané, čo sú dve veci, ktoré sa podľa mňa totálne vylučujú. Ja nie som schopná upratať, kým sú hore, keď spia som rada, že si vypijem kávu. Ivetka zvláda upratať, nakŕmiť, vyvesiť prádlo a pritom ich ešte aj zabávať. Celkovo mám pri nej pocit neschopnosti a lenivosti. Je skromná, váži si každú korunu a každú prácu, ktorá sa jej naskytne.

    Generácia našich mám ešte väčšinou pracuje a preto tak ako nás vychovávali naše staré mamy, naše deti túto možnosť nemajú. Moja starká bola ten najlepší človek na svete. Odmalička nás brala do divadla, vďaka nej som videla všetky múzeá, prišla som na chuť opere a baletu a naučila sa pomáhať ľuďom. Moji rodičia vždy tvrdo pracovali a bola to starká, ktorá na nás mala čas. Starká bola tá, ktorá nás počúvala, ktorá s nami liezla po preliezkach a precvičovala nám Zoru Czoborovú 🙂 Niekedy si rodičia na ihrisku aj na čelo ťukali, no my sme ju milovali. O to viac mi je ľúto, že toto isté nemôže spraviť pre moje dievčatá.

    Opatrovateľku pre deti som vždy považovala za niečo neskutočne snobské, niečo pre bohatých a niečo, čo si ja nikdy nebudem môcť dovoliť. Potom som si to zrátala a zistila som, že tých 20-40 eur týždenne je cena za moje nervy, psychickú pohodu, stíhanie práce. A neľutujem ani cent. Pondelky vďaka nej milujem. Vstanem, oblečiem deti, pripravím raňajky a obed, potom väčšinou idem do práce, alebo pracovať do kaviarne. V pondelok vždy stíham najviac, pripravím si plán na celý týždeň, zhrniem si všetky povinnosti a spravujem kalendár. Bez stresu, bez kričiacich detí, vypínam mama mód a zapínam ten bezdetný. Pondelok je pre mňa čas na oddych po víkende.

    Opatrovateľky detí majú cenu zlata. Tá moja je už súčasťou našej rodiny.

    sasienka1
    1. nov 2016    Čítané 8210x

    Život s ulceróznou kolitídou

    Babuľky, dnes (v rámci toho, že hnačkujem už dva dni a vraciam zároveň) by som chcela uverejniť jeden starší blog, ktorý som kedysi dávno napísala o tom, s čím občas musím bojovať a vlastne, som ním len chcela povedať:

    • Že by sme mali verejne rozprávať aj o prdoch, grgoch a hnačkách
    • Že medzi nami žijú ľudia, ktorí majú fakt problém dobehnúť na záchod ;)
    • Že nikdy neviete, čo sa skrýva za kilami navyše
    • Že psychická pohoda je mimoriadne dôležitá
    • Že všetci máme svoje zlé skúsenosti s lekármi

    Najprv dostanete hnačku. Takú normálnu, bežnú, pri ktorej beháte na záchod aj desaťkrát denne. Tá neprechádza a zrazu sa vám v stolici objaví krv. To si už poviete, že je aj na návštevu lekára. Vyberiete sa obvodnej pani doktorke a tá vás po mnohých nepríjemných otázkach, typu „mali ste v poslednom čase análny sex?“ odošle k internistovi, chirurgovi a gastroenterologóvi. 

    V pätnástich síce len hmlisto tušíte, čo to análny sex vlastne je, no tejto otázke sa nevyhnete ešte asi trikrát. Všetci vám preventívne strčia do zadku prst, aby sa presvedčili či tam tá krv naozaj je. Absolvujete to toľkokrát, že vám to už príde normálne. Postupne sa prepracujete na kolonoskopiu a prajete si aby to bol váš posledný nepríjemný styk s medicínou. Vždy ste mali citlivé trávenie, no teraz vám je zle stále. Všetko čo zjete, vás preženie. Niekedy strávite na záchode aj hodinu s nutkaním, no všetko čo z vás vyjde, je trocha krvi a hlienov. Niekedy z vás tej krvi ide veľa. Podľa obdobia a toho, čo ste práve zjedli. To sa po čase naučíte rozpoznávať.

    Keď vám konečne oznámia výsledky kolonoskopie a histológie, zistíte, že máte ulceróznu kolitídu. Síce o tom nič neviete, no všetko čo prečítate od tohto momentu, vám na nálade a optimizme nepridá. A to sa váš kolotoč liekov a vyšetrení ešte len začal. Skúšajú na vás lieky. Od najslabších po najsilnejšie, od čapíkov, klystírov až po tabletky. Mnoho závisí od toho, ako vám to lekár vysvetlí. Nakoniec sa dopracujete až k prednisonu. Tomu zázračnému lieku, po ktorom vám všetky problémy okamžite prestanú. Priberiete desať kíl, pokazia sa vám zuby a máte ťažkú depku, no už nehnačkujete, nekrvácate a pomaly sa odvážia vám ho vysadiť a prejsť na udržiavaciu liečbu. To je vaša prvá remisia. Vtedy ešte neviete, že na jeseň sa vám stav zhorší. Ako každú jeseň, napokon. Ale to ešte vtedy neviete, viete iba, že prednison už nikdy nechcete vidieť.

    A tak sa začnete učiť, čo jesť, aby vám nebolo zle. Naučíte sa, že fastfoody sú zlé. Že mlieko vám tiež nepasuje. Vylúčite všetky potraviny, po ktorých utekáte na záchod. To znamená väčšinu obľúbených, ako: pukance, kávu, oriešky a strukoviny. Prípadne to občas risknete. Kávy sa neviete celkom vzdať a tak keď sa vyberiete s kamoškou na kávu, aj tak tam sedí pol hodinu sama, lebo vy musíte... Nepoučiteľná, aj tak by sa to dalo nazvať. A keď musíte, tak musíte. Často máte pocit, že vám kŕče roztrhnú brucho, ak sa hneď nedostanete na záchod. Takže máte zmapované všetky záchody, všade kam idete. Desíte sa myšlienky, že sa dostanete niekam, kde nebudú toalety. Desia vás dlhé cesty autobusom. A aj osemhodinové operácie, pri ktorých máte stáť. Nakoniec sa rozhodnete, že predsa len chirurgiu robiť nebudete, je predsa toľko iných odborov...