Keď som otehotnela, tak tehotenský test, ktorý som si kúpila, bol negatívny ešte týždeň po vynechaní menštruácie. Faktom je, že som sa vôbec nezaujímala o jeho kvalitu a vzala som prvý, ktorý mi prišiel pod ruku pri pokladni v supermarkete. O týždeň, keď menštruácia stále neprichádzala, som si test zopakovala, no tentoraz s drahším testom, kupovaným v lekárni. Ten už bol pozitívny.

Problém s lacnými tehotenskými testami je ich nízka spoľahlivosť. Niektoré síce sľubujú zachytenie tehotenstva už 3-5 dní po oplodnení, ale majú nízku spoľahlivosť a veľa falošne negatívnych výsledkov. Takže s robením testu radšej počkajte do očakávanej menštruácie.

Všetky tehotenské testy fungujú na báze zachytenia HCG hormónu v moči, ktorý je najkoncentrovanejší ráno. Preto všetci výrobcovia odporúčajú test robiť ráno po zobudení. Potom existujú ešte aj testy na zistenie hladiny HCG v krvi, ktoré sú presnejšie a vykonávajú sa v ambulancii lekára. Ten odoberie krv a pošle na test do laboratória.

Koloval tu inak pred časom taký vtip, či dve čiarky na teste znamenajú dvojičky. Tak u mňa v podstate áno 🙂

S tými čiarkami, duchmi a nejasnosťami je to pri tehotenských testoch dosť otrava. Nie raz tu vídam obrázky, na ktorých je ťažké určiť, či tam nejaká druhá čiarka vôbec je. Riešením sú podľa mňa testy digitálne, ktoré sú síce drahšie, no oveľa presnejšie, pretože ukážu výsledok na displeji. 

Okrem pozitívneho (+) alebo negatívneho (-) výsledku tehotenský test Clearblue dokáže určiť aj týždeň tehotenstva od počatia. Jeho výsledky sú na 97 % presné ako pri ultrazvukovom určení veku plodu. Okrem toho je mimoriadne spoľahlivý. Jeden deň pred očakávanou menštruáciou určí prípadné tehotenstvo s presnosťou na 99 % a dva dni pred očakávanou menštruáciou na 97 %. Takže sa vám nestane, že by ste si neboli isté.

                                (takto vyzerajú všetky výsledky, ktoré test ponúka)

                                                        Zdroj: Clearblue

Dôležité je to najmä pri ženách, ktoré sa o vytúžené dieťa snažia dlhší čas a pri čakaní na to, kým sa dieťatko objaví na ultrazvuku, ich zožiera netrpezlivosť.  Takto presne vedia nielen, že sú tehotné, ale aj v ktorom týždni. Aj keď v tomto prípadne by bol najlepší test, ktorý by nám rovno dal foto bábätka, nie? 

Pre ženy, ktoré sa o tehotenstvo pokúšajú a sledujú si ovuláciu, ponúkajú aj digitálne ovulačné testy, ktoré je možné rozložiť si na viac cyklov.

Nie, nebojte sa, nie som tehotná, aj keď by sa to podľa obrázka mohlo zdať. Vlastne, nájsť tehotnú na skúšku tohto testu od Clearblue bol celkom problém. Našťastie sa našla skvelá dobrovoľníčka, ktorej prajem, aby tehotenstvo skončilo zdravým krásnym bábätkom.

Čo si myslíte o digitálnom tehotenskom teste? Vyskúšali by ste ho? 

-------------

Tento článok vyšiel s podporou Clearblue

Hneď na začiatok vám napíšem, že toto je reklamný článok, a vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne. Na konci vás čaká súťaž, tak čítajte! 🙂

Neviem presne kedy sa to udeje, ale raz to príde. Pozriete sa na dieťa a zbadáte, že už to vôbec nie je bábätko. U mňa to bolo len nedávno, vo chvíli, keď Ninka pomerne hlasno v detskom kútiku zahlásila: "Do kelu!"

Povedala som si, okej, tak možno to nebolo až tak počuť, budem sa tváriť, že som to prepočula a možno na to zabudne. Nanešťastie mám aj druhé dieťa, ktorému sa páči všetko opakovať: "Do kelu, do kelu, do keluuuuu." Začala si spievať Eliška.

A tak ich pozorujem a občas nechápem kedy to stihli. Zrazu začali rozprávať, zrazu nemajú plienky a je to všetko nejaké rýchle. Veci už nekupujem v bábätkovskom ale v detskom oddelení. Minule som tak pozerala na tie maličké vecičky a normálne som sa pristihla, že by som ešte také dve niekedy prijala (lebo ja nerobím deti po jednom, netrochárim). Nie preto, že by som sa nudila alebo čo, ale preto, aby som mohla nakupovať handry a doplnky.

Nebudeme sa tváriť, že s nimi nie je veľa práce, lebo by to nebola pravda. Ani sa nebudem tváriť, že na konci dňa nie som totálne unavená a ohučaná, lebo som. Nestíham veľa vecí, ktoré by som chcela. Jednou z nich je aj viesť im denník ich pokrokov, prvých krokov a úspechov. Píšem si preto blog, lebo verím, že keď si ho o pár rokov pozriem, tak si rozpomeniem, čo všetko sme spolu zažili. Ďalšou možnosťou sú už vyrobené knižky, ktoré vám so zaznamenávaním pokrokov pomôžu, ak nemáte talent na písanie. Jednu takú peknú má aj Union zdravotná poisťovňa.

Mnohé z vás si asi píšu denníčky, lepia fotky a občas prezerajú odtlačky mini nožičiek a prvý pramienok vláskov. Ak také niečo nemáte, stojí to za to, ja som to nestihla a dosť to ľutujem. Ak je vašou poisťovňou Union zdravotná poisťovňa, máte to o to ľahšie, že o knižku Naše dieťatko si môžete požiadať a dostanete ju zadarmo.

Ja som ju tiež dostala a skúsila som si tam nejaké veci vypísať. Napríklad, pri spomienke na prvé okamihy narodenia som uviedla: "Boli ste modré a krvavé, vyzerali ste byť v šoku viac ako ja." Inak mojich detí obľúbená zábava je pozerať si foto z cisárskeho rezu, ako ich vyberali z bruška. Sú tým fascinované a musím im aj jazvu ukazovať. 

Takto si môžem aspoň niektoré spomienky zachovať, už aj teraz po dvoch rokoch som mala pocit, že si niektoré veci vybavujem ťažšie. Inak, ktoré z vás majú ešte problém s tým, že si nestíhajú dať vyvolať fotky? Mám asi milión fotiek v elektronickej forme, no nikdy sa nedostanem k ich vyvolaniu a založeniu do albumu. Toto bola pre mňa motivácia konečne to zmeniť.

Prvé dovolenky, prvé kúpania, prvé kroky, slová, hlášky. To všetko je hodné zapamätania, nakoniec nikdy neviete, kedy vás Alzheimer navštívi. Ja mám totiž niekedy pocit, že už ani neviem aký je deň, čo som hľadala v tej kuchyni a aký máme plán na zajtra. Takto aspoň viem, že si ju občas môžeme spolu listovať.

Ak Union zdravotnú poisťovňu nemáte, tak skúste šťastie a možno vám takú pošleme. Stačí ak do komentára dáte foto vášho dieťatka pri nejakom významom okamihu. Môže to byť prvé čistenie zúbkov, prvé strihanie, prvé Vianoce, kroky, slová, príkrmy. Okrem toho 3 z vás získajú aj zľavu na nákup v hodnote 30 eur v eshope mimulo.sk.

Tento článok vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne

Knižky a zľavy do súťaže venovala Union zdravotná poisťovňa

Tak ako som začínala s "ambasádorovaním" článkom Nové začiatky, chcela by som ho skončiť článkom s podobným názvom. Tento článok je teda bilancovaním všetkého, čo mi pozícia ambasádorky dala (aj vzala, aby sme boli objektívne).

A začnime rovno tými negatívami. Nikdy som si nemyslela, že mi to vezme toľko času. Vlastne mám pocit, že za posledný rok a pol som strávila gro času písaním, fotením, vymýšľaním súťaží, odpovedaním na otázky a rozdávaním srdiečok. Okrem toho, aj vymýšľaním vlastného obsahu, aby sa vám to až tak úplne nezunovalo a nezjedli ma za tú reklamu 😉 Vzalo mi to aj veľa pohody a pokoja. Lebo povedzme si úprimne, byť stále usmiata a neposlať niektoré z vás do teplých krajov, to dá zabrať aj mne.

No a to je z negatív všetko. Myslela som si, že toho bude viac popravde, ale nie. Táto skúsenosť sa mi veľmi páčila, lebo:

Naučila som sa ovládať nejaké grafické programy a kúpila si lepší foťák

Naučila som sa mnoho o produktoch a značka, ktorú som zastupovala, ma presvedčila, že aj na Slovensku sa dajú vyrábať kvalitné veci s pridanou hodnotou.

Spoznala som kolektív Modrého Koníka a našla v ňom perfektných ľudí.

A najmä - spoznala som vás. Všetky, ktoré ste povyhrávali súťaže a boli úprimne vďačné. Všetky, ktoré ste sa zapojili, komentovali, lajkovali a posielali mi povzbudzujúce srdiečka. Všetky, ktoré ste sa stali mojimi virtuálnymi aj reálnymi kamoškami.

Zo srdca vám ďakujem za každú jednu fotku do súťaže, každú odpoveď v hádankách, každé pekné slovo. Bez vás všetkých by to vôbec nemalo zmysel. Užila som si s vami veľa smiechu, občas aj dojímavé momenty. ĎAKUJEM!

PS: naďalej sem samozrejme budem chodiť vás otravovať fotkami svojich detí. Keby ste chceli odo mňa aj dačo čítať, tak tu môžete 🙂 

Tento článok som sa rozhodla napísať pre tie z vás, ktoré sa chystajú s deťmi do Piešťan. Verím, že vám uľahčím pobyt niekoľkými tipmi, kam, ako a prečo s malými deťmi. Sama som mala výborného radcu, a to @flipflop, ktorej aj týmto srdečne ďakujem. Na mamy dvojičiek je skrátka vždy spoľah 🙂

Ubytovanie

Či už ste fanúšikmi päťhviezdičkových hotelov, alebo rodinných penziónov, v Piešťanoch si isto vyberiete. Veľa samozrejme závisí od rodinného rozpočtu, ale pre mňa boli pri výbere miesta hlavné kritériá úplne iné. Nie vo všetkých hoteloch sa totiž s malými deťmi cítite dobre. Ja osobne som radšej, ak mám apartmán a teda aj obývačku, pretože keď deti spia, môžem si v pohode užívať voľný večer. Ďalším kritériom je dostupnosť detského vybavenia. Nie som ten typ, ktorý z domu odchádza na kamióne, aby som mohla vziať detské postieľky, stoličky, schodíky k umývadlu a všetky tie totálne potrebné haraburdy, ktoré nám doma zaberajú miesto.

No ale nájdite hotel, kde majú k dispozícii dve detské postieľky, dve stoličky, dva schodíky k umývadlu, všetko dvakrát. Tipujem, že tak jeden z 99 hotelov. Ak aj majú všetko dvakrát, tak sú tam určite aj iné rodiny s dieťaťom a ako naschvál vám nebudú môcť vyhovieť. Potom nájdite hotel, kde majú detský kútik, na naháňajúce sa deti sa nepozerajú ako na vrahov a celkovo, kde sa s deťmi cítite vítaní. Napokon si to rozmyslíte a radšej zostanete sedieť doma 😀

Viete, čo? Našla som. Penzión Astra, so strašne milými majiteľmi, cenovo úplne v pohode a vybavený pre deti.

Vidno, že majitelia penziónu majú deti a chápu rodičov. Moje deti sa najmä v riaditeľskej kancelárii cítili ako doma. 

Podobných penziónov sú tam mraky a určite si vyberiete.

Do Piešťan sme sa s deťmi vybrali z niekoľkých dôvodov. Ja nelyžujem a hory mi nie sú úplne blízke, navyše v Tatrách je top sezóna a pre nelyžiarov je tam krajšie v lete. Z Bratislavy to mám na skok a tú hodinu v aute prežijem aj s pindajúcimi deťmi. Posledný dôvod bol odpočinok od vianočného smogu a zhonu. Musím povedať, že som sa trocha obávala, či v zime vymyslím dostatok aktivít pre deti v meste. A zbytočne. 

Aktivity

Okrem kúpania, saunovania a iných relaxačných aktivít, sa toho dá s deťmi v Piešťanoch a okolí stále dosť veľa. 

Ak máte staršie deti, určite nevynechajte návštevu Legovne, kam určite raz deti vezmem, ideálne je to od 3 do 10 rokov. Počas nášho pobytu mali zatvorené, tak sme nemohli vyskúšať.  Vstup stojí na hodinu 2.50 so sprievodom, ale ponúkajú aj vstup so strážením. Deti sa tu nielen zabavia, ale aj naučia nové veci, precvičia jemnú motoriku a kreatívne myslenie. Ak ste v Piešťanoch dlhšie, za zváženie stojí aj celý učebný program. 

Foto z http://www.cmlanguages.sk/sk/menu/legovna a tu aj nájdete viac o herni.

Ďalšou herňou v meste je FairyTale World, priamo na pešej zóne. Na tak malé mesto je to až nadštandardná ponuka. V tejto herni sme strávili pekné popoludnie, jej plusom (a mínusom pre peňaženku) je, že sa tu dá nakupovať detské oblečenie. 

Kávu majú dobrú, hračiek asi milión a deti sa tu fakt nenudia. Vstupné je 2e na dieťa, ale ak nakúpite, potom sa deti hrajú zdarma.

Z ostatných aktivít sme navštívili ihriská v parku, vianočné trhy a kúpeľný ostrov. Návštevu kúpeľov a ostrova nesmiete vynechať, je tam naozaj krásne aj v zime. Navyšej aj takmer prázdno. Pre malé deti sú atrakciou ryby v jazierkach, pávy a pre moje deti najmä mačka. Mínusom v zime je počasie, my sme dosť zmokli.

No a keď vás to už vonku s deťmi omrzí, zájdite na kávu do hotela Thermia Palace, kde síce vôbec nie sú vybavení a ani zvyknutí na deti, ale majú tam oddelený salónik, kde nikoho rušiť nebudete. V tomto hoteli naozaj cítiť históriu a aj keď podobne škrobené miesta s nemeckými dôchodcami nemám príliš rada, tu naozaj cítite, že na vás dýcha história. Na nasledujúcom obrázku môžete vidieť, že moje deti si užijú rovnako park ako starodávnu kaviareň 😀

Ale teda aby som bola úplne úprimná, chceli sme tu aj jesť, ale na biele obrusy, krištáľové poháre a 3 nožíky na všetky chody, si ešte s nimi netrúfam. Predsa len, sú v presile. Tak o rok už, dúfam, zvládnu aj stolovanie. 

Stravovanie

Bola som aj milo, aj nemilo prekvapená službami v oblasti gastronómie. Moje nároky sú nasledovné: čisto, priateľské k deťom a dobré jedlo. Príjemní čašníci sú plusom, ale nie nevyhnutnosťou. 

Na odporúčanie od vás, sme zašli do reštaurácie Zuckmann vila, kde síce nemajú detský kútik, ale aspoň krabicu s hračkami. Baby si vystačili aj s tým, ale celkovo som z toho nemala príjemný pocit, čašníčka bola vyvedená z konceptu a priestoru tam tiež nebolo nejako veľa. Detskú stoličku majú len jednu, prebaľovací pult žiaden a radšej si dopredu rezervujte miesto. Na druhej strane, jedlo bolo naozaj výborné, asi najlepšie z celého pobytu. 

Druhým podnikom, kam sa dá ísť s deťmi, je Mestská Záhrada. Nachádza sa blízko pešej zóny a deti tam majú kuchynku a kôš s hračkami, veľa priestoru. Preto som bola prekvapená, že sme tam boli samy. Pochopila som to, keď nám priniesli pokazené mäso a po reklamácii sme sa nedočkali ani ospravedlnenia. Tento podnik by bol skvelý v lete na kofolu alebo pivo, ale jesť by som sem už nešla.

Tretím podnikom, ktorý sme vyskúšali bola reštaurácia Well Done v Auparku. Pršalo a potrebovali sme aj nakúpiť silvestrovské zásoby. Veľkým plusom tejto reštaurácie je indoorové ihrisko priamo pred ňou, takže od stola vidíte na deti. 

Majú iba jednu detskú stoličku a býva tam naozaj plno. S jedlom som bola spokojná, rizoto, pizza aj kurací steak boli výborné. Polievka bola studená a obsluha mierne nevšímavá. V zásade ale, ak potrebujete jesť, vonku prší a deti by chceli behať, nie je to zlá voľba. 

Okrem toho, narozdiel od Bratislavy, v Piešťanoch majú stánky s jedlom a pitím ešte aj po Vianociach, takže sme zašli aj na punč a prešli sme sa po meste. Bol Silvester, tak aj program na pódiu deti zaujal a občas ani nedýchali. Piešťany v zime sú veľmi pekné:

                (táto foto je požičaná zo stránky www.pnky.sk, ja som si zabudla foťák)

Čo ma veľmi mrzelo, bolo, že reštaurácia Furman bola zatvorená. Aj keď sme teda boli iba pred bránou sklamané, vyzeralo to tam veľmi pekne. Majú oboru s danielmi, svah na sánkovanie aj detské ihrisko. Vybavenosť a jedlo žiaľ zhodnotiť neviem, ale určite sa tam vrátim.

Wellness

Ako by to bolo, keby sme sa aspoň nenamočili do vody a nezašli do sauny. Pôvodne sme sa chystali aj plávať, no nakoniec sme si vystačili s vírivkou a saunou v penzióne. Dievčatá saunu na moje prekvapenie zvládli super a myslím, že budeme chodiť častejšie. Ak by ste si s deťmi chceli ísť zaplávať, môžete napríklad v hoteli Park. 

Celkovo ma Piešťany milo prekvapili, tým, čo všetko sa tam dá s deťmi podniknúť mimo hlavnej sezóny. Dúfam, že som vás inšpirovala na malý výlet 🙂

Rozmýšľali ste, že budete chodiť s bábätkom na  plávanie? Pozeráte si ponuku kurzov a stále váhate? Potom je tento článok pre vás a pre všetky mamy, ktoré zvažujú dieťa zoznámiť s vodou aj takýmto spôsobom.

Priznám sa, ja som tiež veľmi chcela chodiť s babami plávať, no nájsť niekoho, kto by ma sprevádzal s druhým dieťaťom bolo nad moje úsilie. Táto téma ma však vždy zaujímala, pretože ja vodu milujem a chcem aby sa v nej cítili dobre aj moje deti. Neviem si predstaviť, že by som k moru chodila bez nich, alebo že by si so mnou nešli zaplávať. 

Pozrime sa teda najprv na výhody plávania pre bábätká:

Plávať sa dá s deťmi od troch mesiacov, najlepšie od pol roka. Je veľmi málo aktivít, ktoré s takýmito malými deťmi môžete robiť. Kurzy pre bábätká sa dajú nájsť už od pol roka, niekde od troch mesiacov. Skôr ako po šestonedelí sa plávať samozrejme vôbec neodporúča, jednak kvôli infekciám a ani mama ešte nemusí byť po pôrode celkom fit. 

Plávanie má vplyv na fyzické zdravie detí:

• posilňuje svalstvo
• pôsobí proti bolestiam bruška 
• zlepšuje imunitu a trávenie
• zlepšuje spánok 
• podporuje správne dýchanie a zvyšuje kapacitu pľúc

a nie menej pozitívne účinky má na psychiku dieťaťa:

• podporuje psychomotorický vývin dieťaťa
• upevňuje vzťah rodiča s dieťaťom a buduje dôveru
• pobyt vo vode upokojuje a uvoľňuje psychicky aj fyzicky
• plávanie zvyká deti na kolektív
• upevňuje sociálne väzby dieťaťa a posilňuje sebavedomie
• dodáva odvahu a pomáha prekonávať strach

Okrem týchto pozitív je to samozrejme aj socializácia pre matku na materskej, ktorá stretne iné, rovnako unavené matky a zistí tak, že v tom vlastne nie je sama. Plus nemusí mať pri tom mejkap a tváriť sa, že nie je unavená. Veď voda predsa unavuje, nie?

Plávanie však so sebou nesie aj isté riziká, na ktoré nemôžeme zabudnúť. Pokiaľ zvažujete, že sa na to dáte, pozorne si prečítajte recenzie na bazény. Najvhodnejšie pre malé detičky sú bazény s morskou vodou, ktoré sa prirodzene dezinfikujú soľou a tým pádom neobsahujú chlór. Čistota a pravidelná údržba bazéna musia byť tip-top, inak to pri tak malých deťoch nejde. Absolútne nevhodné sú bazény, v ktorých sa nedodržiava hygiena, majú tam dovolený vstup aj pacienti s kožnými a infekčnými ochoreniami. Kurzy by takisto mal viesť kvalifikovaný odborník a nie je hanbou sa na kvalifikáciu spýtať. Ďalším negatívom môžu byť častejšie choroby dieťatka, najmä v zimných mesiacoch. Malé deti môžu po plávaní byť náchylnejšie na infekcie, alebo môžu cestou z plavárne prechladnúť. Treba si dať na to pozor a vždy vysušiť vlasy a dostatočne teplo bábo obliecť.

Dôležitým faktorom pri rozhodovaní sú aj peniaze. Tieto kurzy bývajú celkom drahé a nie každá rodina si môže dovoliť dať 100 až 150 eur za kurz plávania, a ak máte detí viac, zvyčajne nedostanete zľavu väčšiu ako 5-10 % z ceny kurzu. Dobrou pomocou môže byť, že niektoré poisťovne vám preplatia časť zo sumy, ktorú za plávanie dáte. Union napríklad ponúka príspevok vo výške do 30 eur, ak s bábätkom chodíte na kurz plávania. 

Ak máte dvojičky, je to horšie nielen o to, že to dvakrát zaplatíte, ale aj potrebujete sprevádzajúcu osobu. A to je obvykle problém, keďže kurzy pre malé bábätká bývajú zvyčajne doobeda alebo počas pracovnej doby.

Voda je pre deti prirodzeným prostredím, koniec koncov v maminom bruchu boli tiež vo vode. Sú však aj bábätká, ktoré nemajú rady vodu, a s takými netreba nič siliť. Plávanie má byť pre dieťa príjemným zážitkom a v žiadnom prípade to netreba robiť proti jeho vôli.

Plávanie je super. Moje deti po doobedňajšom bazéne spia aj 4 hodiny, na kurzy síce s nimi nechodím, no na plaváreň pomerne často. Dokonca to už s nimi zvládam aj sama, to, čo bolo kedysi problém (vyzliecť, dať do plienky, osprchovať, striehnuť, aby sa nezabili, znova osprchovať, osušiť, prezliecť, prezliecť seba... ufff), dnes už vďaka pravidelnému tréningu ide oveľa ľahšie. Plávanie pre ne zvažujem ako jednu z možností športových aktivít, keď budú väčšie (spolu s gymnastikou, baletom a atletikou 😀)

Ak by ste sa rozhodli, že to skúsite, prajem vám šťastné a unavené deti, veľa krásneho času stráveného vo vode a žiadne hovienka v bazéne 😉

Zaujalo vás plávanie pre bábätká? Prečítajte si viac o príspevku na kurz plávania pre bábätká od poistovne Union.

V prvom rade, tento článok, nie je reklamný. Nenájdete v ňom odkaz na eshopy a hračky si musíte vybrať z toho množstva samy. Rozhodla som sa ho napísať, lebo sama som mala problém zistiť, čo by moje deti naozaj využili, čo ich baví a s čím by sa aj reálne hrali. 

Prišla som na jednu vec. Deti vo veku od roka a pol až do troch výrazne kopírujú správanie rodičov. Takže čokoľvek robíte vy, bude chcieť robiť aj vaše dieťa. Preto aj nastal možno čas zamyslieť sa ako trávime čas my a čo by sme chceli aby naše deti od nás prevzali. Je dobré si určiť pravidlá a dohodnúť sa aj s partnerom, aké hračky podporujete a aké deťom nedávať. Ak máte jednotný názor na to, že dieťaťu tablet nemá čo robiť v rukách, treba si ho obhájiť aj pred širšou rodinou a trvať na svojom. Je výborné, ak starým rodičom ponúknete zoznam, na ktorom sú hračky aj s približnými cenami a dohodnete sa, čo kto kúpi. To by však vzťahy museli byť v rodinách ideálne. U nás sú, takže s tým problém nie je a všetci sa opýtajú, čo by baby potrebovali alebo čo ich baví momentálne. Takisto nie je hanbou ak poviete, že dieťa potrebuje skôr oblečenie alebo kvalitné zimné topánky. Nie všetci si môžu dovoliť vyhodiť 100e za kuchynku a tento zoznam preto ponúka hračky drahšie, lacnejšie aj úplne lacné, lebo deťom je to aj tak jedno. To iba my si potrebujeme dokázať, že na to máme. Deti vo veku dva roky, sa budú hrať pokojne aj s plastovou flaškou.

Detský smartfón alebo tablet

Nemusíme sa tváriť, že telefóny neexistujú, najmä keď nás s nimi deti odmalička vidia. U nás napríklad môžu deti brať telefón len vtedy, keď telefonujeme s rodinou, alebo keď im chcem ukázať fotku, inak k telefónu ani tabletu nemajú prístup. Na počítači smú pozerať Spievankovo, no nesmú ho v žiadnom prípade chytať a keď toto pravidlo porušia, počítač vypínam. Potrebujem aby vedeli, že notebook je pracovný nástroj a nie hračka. Na vianoce dostanú telefóny hračkárske a náučné, z množstva si určite vyberiete, čo vás zaujme.

A keďže som spomínala, že deti baví robiť to, čo pravidelne vidia, z ostatných hračiek si viete urobiť celkom slušný obraz toho, ako to u nás vyzerá 😀

Kuchynka

Snažím sa variť a zapájať do toho deti. Ak idem šúpať zemiaky, vždy im dovolím pomáhať. Vedia, že nožíky sú ostré, že tanier sa dá rozbiť a že keď vylejú, treba to utrieť. 

Umývačku napríklad u mňa vyberajú zásadne deti, ja len dohliadam.

Ak máte v byte miesto, kuchynkou nič nepokazíte. Deťom tento záujem vydrží zvyčajne aspoň do 4-5 rokov. Moje dostanú presne túto, ktorá je na obrázku, ale možností je milión. Druhou alternatívou sú rôzne dielničky a pracovné nástroje. Ja nerada škatuľkujem hračky na dievčenské a chlapčenské, lebo som toho názoru, že chlapci môžu kočíkovať a baby kosiť trávu a šroubovať. Chvalabohu, svet sa už viac nedelí na čisto mužské a čisto ženské činnosti.

Príslušenstvo ku kuchynke

Ak sa rozhodnete investovať do kuchynky pre deti, skúste navrhnúť babkám, aby kúpili príslušenstvo. Na trhu je veľké množstvo hračkárskej zeleniny, ovocia, hrncov, panvíc, nožíkov a riadov. Ak uvažujete nad príslušenstvom, skúste pohladať hračky drevené, nekupujte plast. Je to síce o niečo drahšie, ale zas nie o toľko, aby vám to narušilo rozpočet. Veľmi dostupné a pekné drevené hračky máva aj Lidl, okrem toho majú pekný výber na rôznych e-shopoch ako alza, mall atď. Z drahších má veľmi pekné hračky miniland.sk a slovenský výrobca Janod.

Kužele a navliekačky

Sú perfektným spôsobom ako trénovať hrubú a jemnú motoriku, odhad veľkosti a presnosť. Treba však na ne trpezlivosť a je možné, že budete musieť deťom zo začiatku pomôcť. Ale tréning robí majstra a deti sa učia veľmi rýchlo, podľa mňa to stojí za tú investíciu času. 

Kužele slúžia na rozvoj hrubej motoriky a odhad veľkosti. Elišku hra s kuželom veľmi baví, no Ninku vôbec. Možno neskôr 🙂

Navliekanie na šnúrku je zasa výborný nástroj na jemnú motoriku, aj keď možno až pre deti od dvoch rokov. Základom je, aby šnúrka bola dlhá a dobrá pomoc je aj pevný koniec. Drevené korálky by mali byť dostatočne veľké, aby ich detská ruka vedela dobre uchopiť. Čím farebnejšie, tým lepšie. Takéto hry sú veľmi lacné a vydržia dlho.

Skladačky a puzzle

Nič nepokazíte ani peknými drevenými puzzle, alebo magnetickou skladačkou. Aj keď teraz moje deti baví len prezliekanie macka (viď foto), myslím, že okolo dvoch rokov zvládnu už aj zložitejšie veci. 

Mackovia majú nielen rôzne oblečenie, ale aj rôzne výrazy tváre, na ktorých sa dá porozumieť, kedy je smutný, veselý, ktoré oblečenie sa mu páči a podobne. Táto hra teraz u mojich detí vedie, hrali sa s ňou celé doobedie.

Magnetické puzzle, alebo skladačky sú výborné na pochopenie toho, kde sa nachádza aká časť tela a slúžia takisto na rozvoj hrubej motoriky. Tieto sa skladajú z troch častí a dieťa si ich môže meniť podľa fantázie, hlava pasuje na trup a trup na nohy, opačne to však nejde. Magnet časti k sebe pekne prichytí.

Kávovary a príslušenstvo

Toto je u nás jasná vec. Mama kávu miluje a deti to vedia. Kávovary a čajové súpravy sú skvelými hračkami, ako pre dievčatá, tak pre chlapcov. V ponuke nájdete drevené, plastové, verné napodobeniny dospeláckych kávovarov aj so zvukmi. Stačí si len vybrať. 

Ja som sa ešte presne nerozhodla, aký kávovar baby dostanú, vyberám medzi krásnym dreveným a elektronickým so zvukmi. Ťažká voľba!

Ku kávovaru sa dobre hodia aj čajové a kávové súpravy, aj keď priznávam, že nájsť niečo v tomto sortimente aj pre chlapcov,  je troška náročné.

Kreslenie a tvorenie

Ja veľmi odporúčam magnetické tabuľky na kreslenie, tip som na ne dostala práve tu na modrom koníku, ako dobrú možnosť zabavenia dieťaťa v aute. Od dovolenky v Chorvátsku sú našim spoločníkom. Plusom sú aj čisté steny 😀

Moje deti teraz začala baviť aj plastelína a rôzne modelovacie hmoty, ktorých je na trhu veľa a dokonca nájdete návody aj na ich domácu prípravu. Je na vašom uvážení, či sa vám to chce upratovať. Tieto hračky sú vhodné až pre deti, ktoré už nemajú potrebu veci dávať za každú cenu do úst. Hra s plastelínou učí deti vytvárať tvary a podporuje kreativitu a fantáziu. Tiež pôsobí antistresovo a využíva sa aj na terapeutické účely pre deti.

Vláčiky a autá

Na záver mojich vianočných tipov na rozumné hračky prikladám aj tradičnú železnicu, ktorá verím, že vyčarí úsmev na tvári všetkým milovníkom Thomasa.

Tieto železnice sú veľmi dobre premyslené a časti sa dajú stále dokupovať. Vyhnete sa tým problémom s postrácanými koľajnicami a zbierka sa môže rozrastať.

Verím, že malú inšpiráciu som vám ponúkla a budem rada, za každý tip od vás na hračky ktoré deťom poskytnú zábavu a aj sa pri nich niečo naučia. 

Išla som minule s maminou k lekárke. A to vám poviem, že bolo čisté peklo. Nerozumiem celkom tomu, ako v 21. storočí môže niekto mať ešte v ambulancii kachličky z roku 1970 a staré socialistické stoličky. Na ktorých sedí samozrejme 30 ľudí každého veku a nervozita v čakárni sa dá krájať. Pani, ktorá mala asi 70 rokov a vyzerala vážne chorá, mi povedala, že prišla ráno na šiestu, aby si stihla zobrať časenku.

Lekárka bola odporná, ako keby jej moja mama svojou prítomnosťou ubližovala. Nevysvetlila jej ani diagnózu, ani postup liečby. Žiaľ, v podmienkach slovenského zdravotníctva nie ojedinelý prípad. A ja naozaj nemám rada ľudí, ktorí nemajú radi svoju prácu. Priam som na nich alergická. Áno, občas sme všetci unavení, hlavne lekári, ktorí sú viac ako 24 hodín hore a nestihli sa ani najesť. Ale to nikoho z pacientov zaujímať nemusí. A nezaujíma to ani mňa. Ak prídem k lekárovi, potrebujem, aby mal na mňa vyhradený dostatok času. Potrebujem, aby ma vyšetril, ale hlavne z hľadiska pacientky, aby mi vysvetlil zrozumiteľne, čo mi je a ako budeme ďalej postupovať. Pretože ja tiež nerozumiem všetkým oblastiam medicíny. Priznám sa, v takej neurológii som stratená niekedy viac ako bežný pacient. Kožné lekárstvo mi tiež nikdy nešlo, všetky vyrážky su pre mňa rovnaké, červené a svrbia. Nerozoznala by som asi ani kiahne od štípancov od komára. Interné? Na EKG by som možno (ale fakt iba možno) rozoznala infarkt, len keby bol vyslovene učebnicový. A to je v medicíne málokedy.

Čakanie v preplnenej čakárni s dvoma neposednými malými deťmi obvykle nie je veľmi príjemný program na doobedie. Najmä, ak má vaše dieťa práve za sebou niečo nepríjemné (alebo pred sebou ako Eli u očnej s rozkvapkanými očami). 

Tak som si povedala, že mi týchto nepríjemných skúseností asi už stačilo. Začala som si hľadať lekárov podľa recenzií (či už na portáloch alebo tu na mk) a hlavne lekárov, ku ktorým sa dá objednať mailom alebo online. Prvou takou väčšou skúškou bol výber pediatra pre moje dievčatá. Každá to poznáte, obeháte pediatrov, väčšinou vás odmietnu a s nikým sa nedá dohodnúť si stretnutie, aby ste vedeli, či máte nejaké spoločné názory, či je ten človek príjemný a či budete vychádzať. Našu pani doktorku som našla na portáli topdoktor.sk. Pozrela som si hodnotenie lekárov a vzdialenosť od nás a dohodla stretnutie mailom.

Bola veľmi príjemná a aj keď má veľa pacientov, našťastie moje baby vzala do svojej starostlivosti. Určite tomu pomohol aj fakt, že sme sa predtým videli a porozprávali. Výber lekára je podľa mňa jednou z najdôležitejších vecí a som doň ochotná investovať veľa času a aj vzdialenosť. Síce mám zdravotné stredisko hneď pri dome, no radšej pôjdem o pár kilometrov ďalej, ako byť v nesprávnych rukách.

Odvtedy všetkých doktorov riešim už len online. Väčšinou aj tak večer, keď už baby spia. Sadnem, objednám termín a musím povedať, že som sa ešte nikdy nesklamala. Či detský ortopéd alebo detský alergológ, všetci boli milí a príjemní, vzali ma presne na čas a nikdy som nečakala dlhšie ako 10 minút. Navyše mi vždy presne všetko vysvetlili a aj s úsmevom. Takto si nejako predstavujem služby lekára v 21. storočí. Dokonca mi vždy príde mail aj smska deň pred termínom. To aby som na to nezabudla, ako obvykle 😀

                                        (výber pediatra je takto oveľa ľahší)

Ako si vyberáte lekárov vy? Aké máte skúsenosti so svojimi doktormi? Našli ste toho svojho? Pozrite si zoznam lekárov na topdoktor.sk? Ak nie, dajte nám vedieť o dobrých lekároch, s ktorými ste spokojné a rady by ste sa k nim objednávali online. Jednej z vás pošlem krásny a kvalitný bezkontaktový teplomer a ostatným veľa srdiečok 🙂

-------

Tento článok vyšiel s podporou stránky www.topdoktor.sk

Mám tu na dva dni dvanásťročnú puberťáčku. Fakt neviem aké aktivity vymyslieť aby to bavilo ju aj raptory a aby som neskrachovala a neošedivela. Dostala som však skvelý tip od kamarátky a vybrala som sa s deťmi do Bibiany.

Pre tie, ktoré nie ste z Bratislavy, Bibiana je múzeum pre deti. No nie je to múzeum v pravom slova zmysle, starodávne exponáty by ste tu hľadali ťažko. Každý rok sa tu koná aj Bienále Ilustrácií, čo je prehliadka všetkých krásnych obrázkov v detských knižkách. Nezriedka sú to fakt umelecké diela a oplatí sa vidieť. Tento rok už v septembri, tak nepremeškajte. Táto akcia je však skôr pre väčšie deti a dospelých. O Bibiane som predtým nevedela, ako dieťa som tam bola raz alebo dvakrát, no od tých čias sa veľa zmenilo. 

Momentálne v Bibiane prebiehajú dve výstavy. Vstupné na obe spolu je pre deti do 15 rokov 0,5e a pre dospelých 1e. Obe výstavy sú však také krásne, že o tom píšem tento článok. Na oboch vidno, že ich autori sa úprimne o deti zaujímajú a že si dali záležať na tom, aby si všetky vekové kategórie prišli na svoje. Výstavy sú vhodné najmä pre deti od troch rokov, i keď ani moje deti sa tam vôbec nenudili, len to ešte nevedeli tak pochopiť.

Prvá výstava sa volá emócie a sprevádza nás svetom cítenia. Úvodná miestnosť je venovaná mozgu a pochopeniu, čo sú vlastne emócie, prečo ich máme a ako vznikajú. Pomáha deťom pochopiť fungovanie mozgu, odkiaľ sú riadené jednotlivé orgány a ako pocity ovplyvňujú naše myslenie a správanie. Tento úvod ocenia najmä staršie deti, ktoré už nejakú tú biológiu majú za sebou. Mladšie deti si môžu poskladať mozog v podobe puzzle, namiešať si na počítadle rôzne emócie, pochopiť čo je pocit, motivácia a správanie. 

Ďalšie izby sú potom venované jednotlivým pocitom ako je smútok, radosť, hnev a strach. V každej sú aktivity zamerané na pochopenie toho, prečo a ako sa cítime. 

V "smutnej izbe" si môžu deti lepiť motýliky na veľké plátno podľa toho ako emócie prežívajú. Zistia, že smútkom reagujeme na stratu. A to stratu dôležitej osoby, veci, ilúzie... 

"Nahnevaná izba" je pomerne malá, asi preto, že hnev nemá mať veľa miesta v živote 🙂

Naopak, "izba radosti" je najväčšia. Mojím babám sa tu najviac páčilo. 

Deti tu môžu kresliť, hrať sa s loptami, točiť na kolotoči, otvárať skrinky, skladať náučné puzzle, prosto čokoľvek a milá pani zamestnankyňa im nič nezakazuje. Kresliť kriedou po stene? Jasné! 

V miestnosti strachu zasa deti pochopia, čo je klaustrofóbia, prekonajú strach z pavúkov a mnohé iné (mojím babám sa tam nepáčilo, tak foto chýba).

Táto výstava potrvá ešte do konca septembra, takže ju stále môžete vidieť.

Druhou, ktorá mi doslova učarovala, je výstava: "Izmy a izby". Je to vlastne prehliadka maliarskeho umenia, ale netradičná. Autori sa zamerali na to, aby deti pochopili, prečo sa vtedy maľovalo tak a onak, aby si vyskúšali pocity, ktoré mali maliari a tak sa naučili spoznávať rôzne štýly umenia. 

V impresionistickej izbe sa nachvíľu ocitnete v 19tom storočí s Renoirom, Manetom a Monetom. Dievčatá sa v baletnom štúdiu oblečú za baletky, chalani si poveslujú na lodi a potom môžu ísť všetci spolu na piknik. Impresionizmus mám veľmi rada a v tejto izbe sa dá pekne vidieť ako sa v tom období žilo, aké boli obľúbené aktivity ľudí a prečo maliari maľovali tak pekne.

Chodbou sa potom dostávame k novším maliarskym smerom ako kubizmus, expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus. Všade sú kópie najznámejších diel z toho obdobia, no dôraz je kladený na pochopenie motivácie umelcov. A tak môžeme vidieť mesto na zmrzline, kubistickú posteľ, farby, vzory, látky, zrkadlá, krídla a mnoho iného. 

Inak vďaka tejto výstave a skvele nainštalovanému zrkadlu som pochopila, prečo Picasso maľoval ľudí rozbitých na kúsky a aj keď kubizmus sa mi predtým nepáčil, teraz ho chápem lepšie. 

Výtvarné umenie je prepojené aj s umením hudobným, z každého obdobia pekné ukážky.

Surrealistická izba je veľmi interaktívna a bláznivá ako Miró 🙂 Keby to bolo z dnešného obdobia, povedala by som, že umelci mali "dobrý matroš".

V dadaistickej je zároveň miestnosť, kde sa deti premenia na maliarov.

Musím povedať, že za takéto výstavy by som zaplatila aj oveľa vyššie vstupné, len aby podobné veci vznikali a učili naše deti zábavnými formami spoznávať svet. Autorom veľmi gratulujem a ďakujem, že ich práca baví, čo bolo vidno na každom kroku.

Ak ste z Bratislavy, určite choďte, ak nie, spravte si výlet 🙂

Túto recenziu som sa rozhodla napísať, pretože sa ma mnohé pýtate na kočík a ak práve čakáte dvojičky, alebo dve deti blízko po sebe, možno sa rozhodujete aký kúpiť. Najmä pri dvojičkách je správny výber veľmi dôležitý, lebo až pri kočíkovaní zistíte, aký je náš svet bariérový. Dvere, úzke uličky, schody, dlažobné kocky, výťahy...

Inak ja som mala úplne starý kočík, povedala som si, že nebudem do kočíka investovať také šialené prachy. Kúpila som z druhej ruky za pár korún kočík, ktorý vážil 35 kíl, nevmestil sa do výťahu, ani do kufra auta, deti som musela vláčiť v taškách postupne a zložený kočík s nimi. Jazva po cisárskom dostala riadne zabrať. (takto vyzeral...)

A tak sa začalo hľadanie toho správneho. Na bugaboo donkey ma zaujalo, že sa dá prerobiť na jednokočík, že je ľahký a spratný a vojde do výťahu. Deti v ňom môžu sedieť v smere aj oproti smeru jazdy a aj oproti sebe, jeho variabilita je najvyššia zo všetkých dvojičkovských kočíkov. Po vyskúšaní na predajni bolo rozhodnuté. 

Okrem týchto jeho výhod má aj ďalšie. Všetko z neho veľmi ľahko operiete, vrátane sedákov, striech, rýchlo to schne a na druhý deň máte kočík ako nový. Ak sa vám zunuje jedna farba, tak striešky si môžete meniť aj každý deň, sama mám asi trojo, vrátane letných so sieťkami na vetranie a moskytiérou. Okrem toho má široký výber príslušenstva, ako deky, podložky do kočíka, držiaky na pohár alebo telefón.

                (letné striešky)

Uvezie všetko a ešte viac, prejde každý terén a pritom je veľmi ľahký a zložený za minútu. Možnosť prerobiť ho na verziu Mono oceníte najmä ak potrebujete ísť len s jedným dieťaťom, napríklad lekárovi. Vtedy sa dá zúžiť a na bok použiť košík na nákupy, čím získate ďalší priestor.

                                                                (mono-verzia)

Kočík má vaničky a športová časť má korýtkové sedenie navrhnuté pediatrami tak, aby sa v ňom bábätko cítilo pohodlne. Umožňuje voziť deti v troch polohách, ľah, poloľah a sed, teda je vhodný aj pre najmenšie deti, ktorým sa vo vaničkách nepáči. 

Teda, moje sa najčastejšie vozili takto, i keď výrobca by to určite neodporúčal... 😀

Bugaboo je drahý kočík, za dvojičkovú verziu zaplatíte okolo 1600-2000 eur, ale je to značka, ktorá si potrpí na dobré meno. Preto všetko, čo sa vám na ňom pokazí, vám okamžite opravia, alebo častejšie, vymenia za nové. Reklamačná politika výrobcov kočíkov býva väčšinou prísna, pri bugaboo to neplatí.

K tomuto mám ešte jednu poznámku. Ak sa už pre túto značku rozhodnete, dávajte pozor na to, kde kočík kupujete. Zistite si, či predajca má autorizovaný servis a aké služby svojim zákazníkom ponúka. Na Slovensku je, pokiaľ viem, jediný autorizovaný servis v obchode VandaStore, ktorého majiteľka je totálne ústretová a vždy vám ochotne ona, či jej personál poradia a pomôžu. Ja som kočík nekupovala u nich, no oľutovala som to, keď som mala problém s konštrukciou a v obchode, kde som ho kúpila, mi ponúkli ako náhradný golfový kočík (pre 5 mesačné deti). Je vždy výhoda mať servis v obchode, kde ste kočík kupovali. Ďalším plusom je, že na bugaboo donkey zoženiete akýkoľvek náhradný diel veľmi ľahko, čo pri iných nebýva zvykom. 

Mínusov bugaboo donkey je málo. Medzi najväčšie patrí cena, ktorá je závratná a zruinuje rodinný rozpočet na dlhú dobu. Ak však kúpu kočíka beriete ako investíciu, tak kočík si cenu drží a v dobrom stave ho viete aj dobre predať. Ďalším mínusom je fakt, že sedáky aj striešky pomerne rýchlo od slnka vyblednú, čo sa dá reklamovať, ale je to zbytočná komplikácia. Nafukovacie kolesá síce prejdú každý terén, no občas treba rátať aj s defektom, ja osobne som už mala dvakrát. 

Máte ho doma? Podeľte sa aj o vaše postrehy v komentároch, budem rada!

                            (spokojnosť detí je najlepším meradlom 😉 )

Tak  som to prežila. A aj obe deti a celá rodina. Bolo nás 9 a ďalšia rodina so siedmymi členmi. Inak mať doma 5 chalanov vo veku od 3 do 18 rokov, to je taký záhul, že kam sa ja hrabem s dvojičkami? Ale o tom inokedy...

Tento článok píšem len tak, možno to z vás niektorú inšpiruje, ak by ste sa rozhodovali pre dovolenku v blízkosti.

Po dlhom zvažovaní sme si vybrali Zaton Holiday Resort:

https://www.zaton.hr/en/gclid=Cj0KEQjwtdbLBRCLuOLC2PGWzo8BEiQAm8pA5dxPpNLPF-w1kxYLIgyzttpnnunYpC6-h4j6Ak5pJoYaApIT8P8HAQ

Rezort to nie je hotelový, ale ponúka viac typov ubytovania - apartmány, mobilné domy aj kempovanie. Na kemp ani mobilné domy som sa tento rok ešte necítila a pravdupovediac, dovolenku si predstavujem aj v pokoji na teraske pri dobrých raňajkách a s istým komfortom. Ale musím povedať, že po prieskume v kempe, je výborne vybavený, všetko je nové a veľmi čisté, majú práčky, sušičky, veľa wc aj sprchy, takže so staršími deťmi to môže byť celkom milé dobrodružstvo. Apartmány boli dobre vybavené, čisté, no malé. Mala som naozaj problém natrepať do spálne dve detské postieľky. Ale keďže sme tam chodili len spávať a baby nakoniec v nich aj tak nespali, až tak to nevadilo. Každý apartmán má veľkú terasu a čo je najlepšie, pred každým sa nachádza detské ihrisko, takže môžete len z terasy dohliadať na deti pri pití kávy. Toto je na nezaplatenie najmä pri menších deťoch. Vďaka takémuto usporiadaniu som stihla pripraviť na terase večeru kým deti sa hrali na dvore.

Pláž je piesková, ako jedna z mála v Chorvátsku. Bola naozaj preplnená, no na vedľajšej pláži s kamienkami nebol nikto, takže voľba bola pre mňa jasná.

Okrem toho je v areáli bazénový komplex, prístupný len ubytovaným hosťom. Ten je rajom pre deti, veľkým plusom je, že nezabúdajú aj na malé detičky, ktoré tam majú plochu so sprchami a fontánkami a protišmykovým povrchom. Bazény sú tiež rozdelené na detské a hlboké, navyše staršie deti tam majú tobogán a šmykľavku.

V komplexe je aj veľa reštaurácií rôznych cenových kategórií aj úrovne kulinárskeho umenia. Na obedy sa mi najviac osvedčila All you can eat reštaurácia Kužina, kde deti do 3 rokov neplatia nič, jedlo je hotové v podobe bufetov, výber veľký a cena primeraná. A to najmä kvôli deťom, pretože tie boli na obed už také zničené, že nezvládali čakať v bežnej reštike hodinu na jedlo. Čiže rýchlo najesť a spinkať a mama si potom konečne vyložila nohy na terase. 

Dovolenky typu "ležím na pláži a dobre mi je" ma veľmi nebavia a nikdy nebavili. Preto sme pomerne veľa chodili aj na výlety, jednak by mi bolo ľúto nič nezažiť a potom tá história je skrátka krásna.

Prvý výlet sme absolvovali do Zadaru, čo je krásne mesto samo o sebe, historické centrum nemá chybu. Okrem toho je momentálne považované aj za mesto, ktoré žije a za Chorvátsku Ibizu. To sa prejavilo najmä na službách a podnikoch, ktoré sú veľmi nápadité. Napríklad aj takáto Garden lounge, s výhľadom na more a raw stravou či drinkami. 

Ak ste (ako ja) milovníci hadov, momentálne tam prebieha výstava tých najjedovatejších hadov na svete, nenechajte si ju ujsť. Pre mňa jeden z top zážitkov z dovolenky, pretože sme na ňu narazili úplnou náhodou.

Zadar je nádherné mesto, aj keď si iba pozriete západ slnka za zvuku Morského organu, stojí to za to. 

Okrem Zadaru treba vidieť mestečko Nin. Je veľmi malé, zo Zatonu aj napešo, alebo vláčikom, ktorý odchádza z rezortu o každej celej hodine. 

Toto mestečko však má také neopakovateľné čaro, že slovami sa ťažko opisuje. Vďaka tomu, že jeho centrum je na ostrove a žije tam asi len 500 obyvateľov, má krásnu starobylú architektúru a úzke uličky. Jeho dominantou je katedrála z 9. storočia, ktorá ako jedna z mála pamiatok prežila tureckú inváziu v 17. storočí. 

Okrem toho, že sa poprechádzate a naskytnú sa vám výhľady ako tieto:

odporúčam navštíviť aj archeologické múzeum a hlavne Soľné Múzeum. My sme zhodou okolností natrafili na deň otvorených dverí aj s výkladom a tak to bolo aj veľmi poučné. Zistili sme ako sa zbiera morská soľ, že dážď je ich najväčším nepriateľom a deti samozrejme aj ochutnávali 🙂

Posledným výletom, ktorý som ale absolvovala bez detí, pretože som si nebola istá, nakoľko je to pre ne vhodné, bola plavba na Dugi Otok, ktorú ponúkajú miestne plavebné turistické spoločnosti. Nakoniec som zistila, že by to v pohode dali, ale to neznamená, že som si ten deň bez nich neužila 😉 Plavba trvala dve hodiny, na väčšej lodi, kde sa podávali aj raňajky a obed. 

Dugi Otok je nádherný a mali sme tri hodiny na fotenie, kúpanie a šnorchlovanie, ktoré tam stálo za to.

Panenské pláže, krásny maják, veľmi málo ľudí: 

Celkovo, až na tomto výlete som zistila, prečo Chorvátsko navštevuje tak veľa ľudí. Pre mňa nebolo nijako zaujímavé až do tohto roku. Budúci rok dáme určite Plitvické jazerá a Split, kam sme sa nedostali kvôli požiarom. Zaton odporúčam veľmi, stojí to za to.

A už teraz sa teším na augustovú Prahu a októbrový výlet do Albánska. 

Najlepšie foto vždy tu: https://www.instagram.com/sasienka/

Tak som stratila peňaženku. Kreditky, občiansky, vodičský, techničák, kartičky poistenca, peniaze, všetko fuč. Každý, kto to zažil, vám povie: „Kašlať na peniaze, ale aspoň doklady keby sa našli!“ A prečo? Pretože všetci sa bojíme toho vybavovania.

Naskytla sa mi ideálna príležitosť vyskúšať nové klientské centrum, ktoré sa hrdo na stene chváli nápisom: „Ako sme z desiatich adries urobili jednu. Pohodlne na jednom mieste.“ Na jednom mieste? Áno. Pohodlne? Sotva.

Prichádzam o deviatej. Pre tých, ktorí neviete, tak priestor sa nachádza v budove, kde kedysi sídlila Ikea. Áno, celá tá vnútorná plocha je zaplnená ľuďmi, ktorí čakajú na nejaké doklady. Modlím sa, aby to nebolo na nahlásenie straty dokladov. Nachádzam pani na informáciách: „Prosím vás, nahlásenie straty dokladov by som kde vybavila?“ Ťuk ťuk do stroja a vydá mi dva lístky. „To už sa nenahlasuje, to si podáte rovno žiadosť tuto.“ „Ehm, ďakujem.“ To bolo rýchle, pomyslela som si a pozrela na tabuľu s číslami nad pracoviskom, ktoré prijíma nové žiadosti. Na obrazovke svietilo číslo 3110. Pozerám na svoj lístok, znova na tabuľu, na lístok, ktorý má číslo 3232. Nadšenie opadlo. Sedím a čakám.

3115, prestáva ma to baviť. Otváram notebook, že budem zatiaľ pracovať, wifi žiadna.

3120, idem von, navštívim Freshmarket, dám si kávu a raňajky, pracujem.

3156, vraciam sa a ešte stále 70 ľudí predo mnou. Snažím sa vypátrať, či by som zatiaľ nevybavila aspoň kartičky poistenca, keďže pred poisťovňou nikto nečaká. Podarilo sa, pani veľmi milá, mi odpustila, že nemám potvrdenie o strate OP.

3162, vybavím poštu, super, že tu je aj pošta.

3170, pomáham starším ľuďom kúpiť si kolok, aspoň nejaká zábava.

3178, stalkujem deti v detskom kútiku a ľutujem, že som si nevzala tie svoje. Matky s deťmi do troch rokov majú prednosť pri vybavovaní dokladov. Možno by mi niekto za dvacku požičal svoje?

3188, pracujem aspoň to, čo sa dá vybaviť bez wifi a čas plynie všade okolo, len tu stojí. Hypnotizujem tabuľu s číslami. Nič.

3195, čas obeda. Predstavujem si, čo by tu za tie tri hodiny narobili moje deti. Bol by to akt pomsty za to nekonečné čakanie.

3200, som hladná, už len 32 ľudí. Asi aj oni sú hladní.

3206, niektoré panie v evidencii dokladov to vzdali a idú na obed. Nedivím sa tomu, od rána vybaviť 200 ľudí a nezblázniť sa z toho, dá určite zabrať. A za priemerný plat 600e v čistom. Obdivujem každého, kto sa odhodlá v tomto štáte pracovať v štátnej správe, štátnom zdravotníctve alebo školstve.

3210, toto je určite nejaký typ pekla pre nezodpovedné osoby, ktoré strácajú doklady. Inak si neviem celkom dobre predstaviť, ako môžu fungovať 4 pracoviská pre 200 ľudí. Minule som videla taký dokument o chlapíkovi, ktorý si založil biznis na tom, že čakal ľuďom v rade na nové ajfóny a zarábal na tom majland. Aj tu by sa podobný plán určite uživil. 4e na hodinu človeku, ktorý by to tu vystál a nemusím ani opatrovateľku k deťom platiť.

Oooo, 3220, neuveriteľné! Som skoro v cieli.

Na tabuli svieti moje číslo. Chvíľu tomu nemôžem uveriť, no radšej nezdržujem a idem dovnútra. Slečna vybavila vodičský a občiansky preukaz pomerne rýchlo.

„Prosím vás, technický preukaz a evidenčnú kartičku, by som mohla ako vybaviť?“
„Asi na 5ke pracovisku, ale musíte si zobrať nové číslo.“

„A viete mi povedať, čo všetko k tomu budem potrebovať?“

„To ja netuším.“

Ok, možno to pôjde rýchlejšie.

Idem k automatu na poradové lístky, vyhľadám príslušný úkon a na obrazovke zasvieti nápis: „Blahoželáme, ste 128. v poradí. Môžu vás predbehnúť aj klienti, ktorí su objednaní na čas.“ Ale nie, žartujem, to blahoželáme tam nebolo. Turururururuuuu, game over. Tak sedím pred dopravnými evidenciami, keby ste mali niekto cestu okolo, dôjdite na kus reči, budem tu minimálne do zajtra.

Z denníka otrasnej matky, ktorý obsahuje aj reklamu a ešte pôsobí aj mierne antikoncepčne (aspoň na mňa):

Pondelky sú smrť. V pondelok chodia smetiari a to znamená budíček už o pol siedmej namiesto o pol deviatej. To je koniec sveta pre každú matku, ktorá chodí spávať o jednej v noci.

„Mama.......Mama!........Mamaaaaaa!“ Dobre, dobre, tak už asi musím vstať. Prídem do izby a naskytne sa mi zaujímavý pohľad. Eliška prehodila všetky svoje veci Ninke do postieľky. Ninka stojí holá v posteli a ciká na Eliškin vankúš. Verím tomu, že keby som vstala na prvé mama, nemusela by som prezliekať posteľ. „Zapamätať a nabudúce vstať skôr ako si moje dieťa dá dole plienku,“ hovorím si v duchu, a rozmýšľam, či pocikanie sa na Eliškin vankúš bol akt pomsty za branie hračiek, alebo je v tom to dieťa nevinne. Moje deti totiž nikdy v ničom nie sú nevinne.

Zaliala som si čaj. Snažím sa obmedziť kávu a na víno je ešte skoro. Medzitým, keďže moje deti raňajkujú zásadne praženicu s paradajkami, miešam vajcia. Výhoda toho, že človek vstáva o pol siedmej je tá, že sa nikam nemusí ponáhľať. Výhoda toho, že raňajkujú samé, je teplý čaj a čas na mejkap.

A to aj vďaka tejto varnej kanvici z gorenje Baby kolekcie. V ňom inak robím takmer všetko, od ohrevu vody, až po vyváranie fľašiek. Teplota sa dá presne nastaviť, takže je vždy všetko pripravené pre hladné deti a ani váš čaj nikdy nevychladne. Má 5 funkcií na ohrev mlieka, parné sterilizovanie, prípravu čaju, varenie v pare a ohrievanie jedál. Sám sa vypne po dosiahnutí varu a obsahuje nádobky, vďaka ktorým rýchlejšie pripravím jedlo alebo ohrejem fľašky.

Niekedy okolo deviatej sa už v byte nedá vydržať. Deti stoja pred dverami s topánkami v ruke a kričia: „Babaaa, babaaaa!“ Babaaaa znamená v dvojičkovskom jazyku žaba. Neviem, ktorému susedovi napadlo dať na chodbu keramickú žabu, ale moje dve princezné vždy, keď prídu na chodbu, majú potrebu pobozkať ju. Zatiaľ sa chvalabohu nepremenila, inak neviem, kde by som princa ubytovala. Potom prechádzka, stretnutia s kamarátmi alebo inými otrasnými matkami, a okolo 12tej každý deň dúfam, že sú unavené na smrť. A ony nie sú. Oni len mňammňammňam a hlavne rýchlo.

Inak ja som taká matka. Hrozná. Neznášam varenie. Nikdy som neprišla na chuť tomu státiu pri sporáku. Teraz s deťmi je to ešte o to horšie, že tie dve sú všade! Kým ošúpem mrkvu, šupky sú po celej kuchyni. Nehovoriac o tom, že mám celkom stres púšťať trúbu alebo sporák pri dvoch neriadených strelách. Preto sa vareniu vyhýbam ako sa len dá. Ale keď musím, tak musím. Keď som robila príkrmy, používala som tento multifunkčný hrniec tiež z gorenje Baby kolekcie. Ušetrilo mi to čas aj nervy. Má dve funkcie, najprv naparím zeleninu a otočením tlačidla doľava po naparení rovno pomixuje. Nie je nič ľahšie ako spariť zeleninu, pomixovať a rovno na tanier! 🙂

Konečne zaspali. Prehrabávam sa na koňovi, pozerám maily a občas youtube, vybavím správy. Život matky je skrátka ťažký a každá minúta dobrá. A potom šup do práce, vymyslieť nové hlavolamy, súťaže a obrázky.

A aby ste nepovedali, že sa flákam, jednu súťaž mám pre vás aj teraz. Súťaž je pre všetky mamičky s bábätkom, ktoré začína s príkrmami. Multifunkčný hrniec od gorenje vám pomôže ušetriť čas, ktorý strávite pri sporáku a tak ho môžete venovať samy sebe. Všetko, čo pre to musíte urobiť je, že do komentára pod článok postnete fotku vášho anjelika, ako papá prvý príkrm. Jednej z vás pošleme všestranného pomocníka na prípravu detských príkrmov, ale zvládne oveľa viac! Môžete v ňom napríklad vysterilizovať fľašky a cumle.

Veľa šťastia!

-------

Tento článok vyšiel s podporou gorenje.

Tento článok je aj prudko reklamný, takže tie, ktorým to vadí - nečítať. 😉

Dlho som uvažovala, či sa prihlásiť do výberu na miesto ambasádorky pre RioFresh. Napriek tomu, že sa to zdá, nie je to úplne ľahká práca. Niektoré týždne vôbec nemám nápady ani inšpiráciu, vymýšľať stále nové súťaže tiež nie je med lízať. Napriek tomu som vďaka ambasádorovaniu spoznala veľa z vás, úžasných mám, rozdala veľa radosti  v podobe výhier a tak trochu posunula aj samu seba v oblasti PR a marketingu. Uvažujete aj vy, že sa na takýto post prihlásite? Ak áno, tieto veci by ste mali zvážiť vopred:

1. Firme, ktorú chcete zastupovať, musíte bezpodmienečne veriť. Musíte byť presvedčení o tom, že to čo robia, robia najlepšie ako vedia. Oklamať nikoho neoklamete a bez nadšenia a presvedčenia sa žiadne promo robiť nedá. Firma McCarter vyrába poctivé veci, v super kvalite a okrem toho podporuje slovenských pestovateľov. Takže sympatické? Áno.
2. Dostatok času. S tým bojujeme všetky dennodenne. Nejde len o čas strávený na modrom koníku, ale aj o čas, ktorý strávite vymýšľaním, fotením, prípravou postov, odpovedaním na otázky, vyhodnocovaním súťaží. Ideálny čas je tak dve-tri hodinky denne. Máte to? Neváhajte.
   
3. Štýl písania a gramatika. Bez základov gramatiky vás nikto čítať nebude. Váš štýl musí byť jedinečný, aby si vás firma mala prečo vybrať. Nemusíte mať veľa "lajkov" na blogu, ale musíte tvoriť aj vlastný obsah. Nikto nechce z dvadsiatich vašich postov čítať 18 reklamných. Gramatické chyby nemajú mať u vás miesto. Už to nie je len váš blog, na to nezabúdajte. Takisto vaše názory a životný štýl by sa mal zhodovať so zásadami firmy, ktorú reprezentujete.
4. Miera súkromia. Tú máme nastavenú každá inak. Mne nevadí, že o mne viete všetko a ani pridávať fotky mojich dievčat. Niektoré iné ambasádorky však fotografie detí nepridávajú a súkromie nezverejňujú, každá sme iná. Ako ste na tom vy?
5. Kreativita. Dobre, priznávam, v tejto oblasti mám troška problém. A vlastne asi každá z nás. Odfotiť tisícikrát produkt z každého uhla tak, aby to stále malo nejaký zmysel, je ťažké! Pridávať recepty, súťaže, recenzie a fotografie pravideľne, je tiež sakra ťažké.

Stále som vás neodradila? Tak sa určite prihláste do najbližších konkurzov 🙂

PS: Uvítam doplnenie od mojich najlepších kolegýň v komentároch. Na čo som ešte zabudla? 

@1mirka1, @tinka.binka, @barbs24, @katarinka26, @kapokapo, @tessina87,@zumik27, @minimidimaxi, @vivian27, @jajkakk, @tinka_14, @minuskad, @xarra246, @lilivka,@apacheee, @zuzmenda, @katkamario, @imartie, @kami1984, @mgfox, @5draci, @mickazebra,@dominika_c, @zenulkaaa, @foxylady13, @elmelpel, @zoizoi, @pipetulaa, @dankaa78, @acernas,@astarte123, @ivakalinova, @babatko88, @gradan, @lili007, @nugat, @janyshka, @mummy88,@mirka907

PS2: Pridávam fotku z malého raja - skladu RioFresh, kam ma tiež zavialo vďaka tejto práci 🙂

Aj tak by sa dal nazvať prístup väčšiny stravovacích zariadení v Bratislave.  V hlavnom meste, v roku 2017 stále väčšina podnikateľov v gastrobiznise nepochopila, že aj rodiny sú kúpna sila. Matky na materskej tiež. V prevažnej väčšine podnikov nevedia zadovážiť ani prebaľovací pult (Ikea - do 20€), o detskom kútiku ani nepočuli. A to sa reštaurácie hocikedy oháňajú slovami ako rodinné alebo priateľské k deťom. Áno, pokiaľ vaše dieťa má 6 rokov a je to v podstate malý dospelý. Deti do troch rokov sú vítané málokde. Detská stolička, iba jedna na celý podnik, tiež nie je žiadnou výnimkou (Ikea – do 15€). Tak pre informáciu milí prevádzkovatelia podnikov, ľudia majú občas aj dvojičky. Dokonca, niekedy chodí do reštaurácie jesť aj viac rodín naraz...

Tento blog však nie je hejt na podniky. Našťastie, prvé lastovičky v tejto oblasti existujú, tak si o nich povedzme:  

MERCADO

Podnik v Auparku, ktorý je celkovo výborne vybavený pre matky s deťmi, vrátane miestnosti na prebaľovanie, dojčenie, ohrievanie detského jedla. Architektom gratulujem za tento počin, je to najúčinnejší spôsob ako nalákať rodiny do nákupného centra. V Mercade je detský kútik a časť vyhradená pre rodiny s deťmi, deti im naozaj nevadia. Detských stoličiek je dosť, hračiek tiež, hygiena kútika ujde. Mínusom tohto podniku je jedlo, ktoré sa snaží byť akousi zdravou alternatívou k obyčajným reštauráciám, avšak bohužiaľ na úkor chutnosti jedla. Vyberiem si, ale zážitok to nie je.

BAROZA

Reštaurácia na konci Petržalky, ktorá má veľký detský kútik, ktorý je oddelený od ostatnej časti dverami. Kútik je nadštandardne vybavený, čistý, pre všetky vekové kategórie. Opäť však chýba prebaľovací pult. Varia výborne, no z čašníkov sme mali pocit, že na malé deti nie sú zvyknutí a necítili sme sa veľmi vítaní. Predstava, že deti budú zavreté v kútiku bez rodičov a ticho sa hrať, nie je reálna. Avšak aj tak to je v porovnaní s inými bratislavskými reštauráciami vysoký nadštandard.

SAVOY

Detský kútik majú. Čo z toho, keď je v prevádzke, len v nedeľu počas obeda do tretej. Môže to byť alternatíva pre rodiny s deťmi, ktoré sa chcú najesť, deti vám počas obeda postráži animátorka. Avšak, stále slabé na centrum mesta...

ENJOY coffee

Kútik až od dvoch-troch rokov, ak máte malé dieťa a kočík, ani sa nenamáhajte. Ale stále aspoň pokus o detských zákazníkov, čo oceňujem.

MONDIEU Laboratoire

Kútik malý ale veľmi pekný, skôr pre deti od 3 rokov. Bez prebaľovacieho pultu, ale nikdy sme sa necítili nevítaní, vždy mali snahu pomôcť mi s kočíkom a prekračovať deti. Plusom tohto podniku je skvelá kuchyňa, v lete možnosť vyrobiť si vlastné nanuky, či naučiť sa pripravovať kávu. Mínusom je, že deti sú ohraničené na kútik a iba jedna detská stolička.

MONSTERS café and bar

Takto nejako by mal vyzerať detský priestor. Výborná káva a koláče, všetko prispôsobené deťom, vrátane stoličiek, pultu, dva detské kútiky, ktoré nie sú oddelené od priestoru na sedenie, takže zákazníci musia rátať aj s možnosťou lezúňov pod nohami. Avšak, nikomu to tam nikdy nevadilo. Plusom je aj ihrisko vonku a letná terasa. Mínusom tohto podniku je jeho preplnenosť, rôzne akcie a uzavreté oslavy, ktoré znižujú kapacitu. Ďalším mínusom je, že sa tu nenajete, čo je veľká škoda.

Poznáte iné podniky, kde sú deti vítané a radi tam chodíte jesť? Dajte mi o nich vedieť v komentári, rada ich vyskúšam

Všetky viete, ako sa testovanie nového mejkapu Dermablend 3D od Vichy začalo. Keď vás ráno o ôsmej po žúre (s ďalšími otrasnými matkami, ktoré nebudem menovať, ale týmto ich pozdravujem), zobudí kuriér s balíčkom, máte chuť vraždiť. A áno, bola som žúrovať v nedeľu večer, lebo som na materskej a nemusím vstávať. Pila som nejaké drinky z vaničky s kačičkou, tak si viete predstaviť ako som ráno vyzerala 😉

Toto je dôvod, prečo som ten mejkap fakt potrebovala:

Plusy mejkapu:

• Konzistencia hutná, krytie vynikajúce.
• Výdrž 12 hodín bez problémov (to sa mi ešte so žiadnym nestalo).
• Krásne balenie a praktické vytláčanie.
• Stačí ho veľmi málo.

Mínusy: 

• Nie je vhodný na mastnú pleť, napriek tomu, čo sa píše na krabičke. Na zmiešanú a normálnu skôr, keby som mala mastnú pleť, tak by som sa o hodinu leskla ako psovi veďvietečo.
• Na tvári ho veľmi vidno (vzhľad tapety), je to tým, že má také silné krytie.

Celkovo odporúčam, ak potrebujete silné krytie a výdrž na celý deň, super je aj dermablend púder, ktorý krásne zafixuje mejkap.

Jáááj a ešte jedno odporúčanie. Fakt do seba ráno investujte tých 10 minút v kúpelni, budete sa cítiť (aj vyzerať) oveľa lepšie 😉

PS: drinky, ktoré sa pijú z vaničky, sú vždy podozrivé.

Milé moje detoxové spolubojovníčky, tento článok som sa rozhodla napísať, ako rekapituláciu a návod pre tie, ktoré chcete s nami a s #riofresh pravidelne detoxovať.

Detox síce nie je úplne správny výraz, skôr by som to nazvala pôstom. Jeho podstatou je prečistiť tráviaci trakt a zbaviť ho nestrávenej potravy a cukru. Často sa stravujeme nesprávne, vo fastfoodoch, jeme jedlá z nízkym obsahom vlákniny a v našom jedálničku chýba surová zelenina a ovocie. Lebo povedzme si úprimne, komu by sa chcelo ju pravidelne šúpať, však?

Cieľom detoxu je preto aj dostať do tela vlákninu a dostatok vody a tekutín, ktoré pomôžu udržať hydratáciu organizmu. Tiež dôležité minerály a vitamíny obsiahnuté v zelenine a ovocí. Cieľom detoxu v žiadnom prípade nie je hladovať.

Na detox sme vyhradili deň dvakrát do mesiaca a to vždy pri splne a pri nove.

Veľa z vás sa ma pýta, či detoxovať s nami môžu aj tehotné a dojčiace ženy. Odpoveď je áno, ale s istými obmedzeniami. Tehotné a dojčiace ženy nesmú byť nikdy hladné, preto je pre ne vhodné okrem zeleninových a ovocných štiav, čajov a vody zaradiť do jedálnička aj surovú zeleninu a ovocie a nesolené nepražené orechy, prípadne sušené ovocie. 

Ako teda na to? 

Celý deň pijeme veľa vody, čaje a a ovocné a zeleninové sťavy a smoothies. Či už máte doma odšťavovač, alebo uprednostníte čerstvo lisované kúpené sťavy z obchodu, nechám na vás. Nevhodné na detox sú džúsy z koncentrátu, pretože neobsahujú vitamíny a minerály, ktoré chceme telu dodať. Absolútne vhodné sú ovocné a zeleninové šťavy RioFresh, ktoré sú lisované za studena a sú v nich zachované všetky vitamíny ako v odšťavenom ovocií. 

Niektoré z nás si robia detoxovú vodu, ktorá pozostáva z citrusov, zázvoru a uhorky, ja osobne uhorku vo vode nemám rada, takže si občas urobím citrónovú vodu so zázvorom. Super sú na prečistenie aj bylinkové a zelené čaje, ktorými sa dá nahradiť káva. Pre tie z vás, ktoré sa kávy nevedia vzdať úplne, dajte si ju aspoň bez mlieka a cukru.

Celkovo zakázané v deň detoxu sú všetky živočíšne produkty vrátane mliečnych výrobkov, mäsa a rýb, sladkosti, zemiaky, ryža a cestoviny. Pre tie, ktoré zle znášajú hlad alebo majú náročný deň, platí, že surová zelenina a ovocie a oriešky sú odporúčané ako zdroj energie.

Odvážnejšie z nás vydržia celý deň  na tekutinách 🙂

A prečo to robíme? Taký detoxový deň vás odľahčí aj o pol kila, pocit plochého brucha a čistého tráviaceho traku je na nezaplatenie. Hydratovaná pokožka žiari a vitamíny s minerálmi pôsobia na vašu pohodu a náladu. Únava a podráždenosť zmizne a na druhý deň je pocit hladu oveľa nižší.

Presvedčila som vás? Pridáte sa k nám? Najbližší detox bude 28.1 a isto sa nám po sviatkoch všetkým zíde. Viac v mojom blogu: 

https://www.modrykonik.sk/blog/sasienka1/

a v skupine S Freshami Rio - žijeme zdravo: https://www.modrykonik.sk/group/7266/

Šoférujem, je streda večer a v rádiu mi na plné pecky hrá americký popový vypalovák, ktorý mi pripomína leto a ja si bliakam a užívam chvíle bez krásneho, no neúnavne opakujúceho sa: "mamamamamamamaaaaa". 

Mierim na balet, je to premiéra, veľmi sa na to teším. Lásku k hudbe a divadlu mi odmalička vštepovala moja starká, ktorej by sa môj výber hudby do auta príliš nepozdával. Ja však mám rada popkultúru rovnako ako tú ozajstnú. Nerobím rozdiel medzi výstavou francúzskych maliarov a vymytím si mozgu americkými filmami. Áno priznávam, videla som všetky diely Twilightu, Harryho Pottera, High School Musical aj ostatné trápne školské komédie. Páči sa mi to. 

A tak je to u mňa so všetkým. Mám kabelku za 200 aj 20 eur, veci zo sekáča, drahé hodinky a staré auto. Ale na to staré auto som si zarobila sama a je to pre mňa veľká vec. Ja, ktorá som sa vždy bála šoférovania, som sa odhodlala, našetrila (čo je pri mojom tempe míňania peňazí viac ako podivuhodné) a kúpila si moju desaťročnú Sofinku. Som infantilná, chcem motorku a auto volám menom. Medzitým už Sofinka má pár škrabancov, ktoré som jej spôsobila parkovaním :( Parkovanie mi nikdy nešlo a obávam sa, že tak skoro si ani nové auto nekúpim, lebo to by mi potom bolo fakt ľúto.

Mám rada operu aj nákupy, knihy aj filmy, prírodu aj mestá. 

Som matka, dcéra, doktorka, kamoška, žena, sestra.

Nemusím byť nutne len jedno. Podstata dospeláckeho života je totiž v tom, že sa nemusíme na nič hrať. Nemusíme sa tváriť, že nám chutí sushi a ustrice, keď máme radi pizzu a čokoládu. Nemusíme si dokazovať, že sme dobré matky za cenu zabúdania ostatných svojich osobností. Iba človek, ktorý je spokojný sám so sebou dokáže vychovať vyrovnanú osobnosť aj zo svojho dieťaťa.

Naša planéta nám nestíha. Každý rok spotrebujeme viac z jej prírodných zdrojov, ako si dokáže obnoviť a čoraz väčšiu časť roka žijeme na ekologický dlh. Jedným problémom je to, že naša spotreba energie vyčerpáva prírodné zdroje, ktorých obnovenie trvá niekedy až milióny rokov, no ďalším vážnym problémom ostáva, že naša činnosť naštartovala nebezpečné klimatické zmeny, vrátane skleníkového efektu.

Prispieť k obnove a udržateľnosti našej planéty však môžeme všetci.

Ponúkam vám 5 tipov, ako sa to dá:

1. Mäso

Živočíšna výroba patrí k najväčším záťažiam planéty. Výroba jedného kilogramu hovädzieho mäsa napríklad spotrebuje až 16-tisíc litrov vody a rozsiahle plochy na pastviny, pre ktoré často vyrubujú lesy. Vegánstvo síce môže pôsobiť ako móda, ale je veľmi ekologické. Človek môže výrazne znížiť svoju záťaž planéty, iba tým, že mäso čiastočne obmedzí. Ak by sa k takémuto kroku odhodlali ľudia po celom svete, mohli by výrazne spomaliť otepľovanie planéty. Myslite na to, keď si najbližšie budete dávať rezne 😉

2. Nákupy

Ak chcete nakupovať ekologicky, môžete sa vyhýbať výrobkom z palmového oleja a zároveň sa zamerať sezónne miestne suroviny. Ak jeme hlavne jedlá, ktoré sa v danom období pestujú v našom okolí, nemusia k nám suroviny precestovať tisícky kilometrov. Znižuje sa tým množstvo skleníkových plynov nevyhnutných na prepravu. V obchode si vyberajte nezabalené výrobky, napríklad voľné paradajky namiesto paradajok v plastovom obale, alebo obaly ekologické a rozložiteľné. Nosením si vlastnej tašky zas obmedzíte výrobu a spotrebu igelitových tašiek.

3. Odpad

Znižovať odpad môžeme napríklad používaním oboch strán papiera pri písaní alebo tlačení dokumentov.  Pre firmy je výhodné kupovať recyklované a ak odoberáte časopisy, nechajte ich po dočítaní kolovať rodine, alebo ich venujte do čakární u lekárov.

Odpad recyklujte. Koľkokrát som si povedala, že to už hodím do plastov a koľkokrát tie obaly skončili v normálnom koši... Avšak odteraz si dám na tom záležať: sklo do skla, plasty k plastom, kartóny do papiera.

Zároveň si to vôbec neuvedomujeme, ale plienky sa veľkým percentom podieľajú na znečisťovaní nášho prostredia.  Jednak odpadom, ktorý vyprodukujeme a množstvom chlóru, ktorý sa používa pri ich bielení. Jedným z riešení je látkovanie alebo kupovanie ekologických a rozložiteľných plienok. Tie však bývajú často veľmi drahé. To, čo však môžeme urobiť pre prostredie je, že nevymieňame plienky hneď po jednom pocikaní a deti učíme skoro na nočník.

V oblasti kozmetiky je najväčším nepriateľom životného prostredia, hádajte čo? Peeling! Mikročastice obsiahnuté v ňom sa dostávaju do vôd, kde ich prehĺtajú vodné živočíchy, ktoré potom zomierajú v bolestiach. Preto keď si nabudúce budete kupovať peelingy, sprchové gély a inú kozmetiku, uprednostnite tie s prírodnými mikročasticami ako je káva, pomleté kôstky z marhúľ a podobne. 

4. Energie

V domácnosti môžeme malými zmenami ušetriť peniaze a zároveň znížiť svoj dopad na životné prostredie. Skúste napríklad namontovať malú sprchovú hlavicu s nízkym prietokom na vodovodný kohútik v kuchyni, alebo v kúpeľni púšťať vodu čo najkratšie pri umývaní rúk, zubov a holení.

Umývačka riadu je ekologickejšia ako umývanie v rukách, ale iba keď je naplnená do plna, podobne ako práčka. Aj keď práve nepoužívame rôzne elektronické zariadenia, zo zásuvky čerpajú energiu. Vypnutý televízor a počítač tak radšej vypojte zo siete.

5. Doprava

Choďte pešo! Neplatí pre kočíkujúce matky, my chodíme pešo až až. Ak sa jazde v aute neviete vyhnúť, najlepšie je používať malé autá s malým motorom a mať vždy dobre nafúkané pneumatiky. Pravidelná starostlivosť o auto pomáha zvýšiť účinnosť spotreby paliva zo 4 až na 40 percent.

Do kabelky som si práve dala látkovú tašku, aby som ju nezabudla ako vždy. Trikrát do týždňa som zaviedla bezmäsitý deň a budem kupovať nebalené slovenské rajčiny. Na látkovanie nemám čas ani nervy, ale budem poctivo separovať všetok odpad. Celá rodina sme si kúpili hodinky s krokomerom a to nás núti sa predbiehať vo fyzickej aktivite. Takže vlastne nielen robíme niečo pre svoje telo, ale aj pre prírodu.

Vedeli ste, že niektoré produkty v plastových obaloch sú ekologické? Vrchnáky na džúsoch #riofresh sú z cukrovej trstiny, takže nezaťažujú prostredie. Zároveň sú vyrábané zo slovenského ovocia a zeleniny, tak zmenšujú skleníkové emisie. Nemôžeme všetci byť bicyklujúci vegáni a jesť len to čo si dopestujeme, ale môžeme sa aktívne zaujímať o to, ako vylepšiť svet, v ktorom budú žiť naše deti, spôsobmi, ktoré nás nebudú vôbec obmedzovať.

Poslednou vecou, čo môžete pre planétu spraviť, je šíriť osvetu o klimatických zmenách a spôsoboch ako ich pomôcť zastaviť, kým nie je neskoro. Ak sa vám článok páčil, neváhajte zdieľať 😉

V pondelok mávam k dievčatám opatrovateľku. Prišla som k nej náhodou, ale nevymenila by som ju za nič na svete. Je zaujímavé, že existujú ľudia, ktorí sa radi starajú o deti a ešte k tomu o cudzie. Naša Ivetka je najmilší človek na svete, druhú takú by som márne hľadala. Dievčatá miluje, vôbec jej neprekáža, že sú dve a ani, že sú pomerne živé (voľný preklad: z divých vajec). 

Má 55, dcéru s vnúčaťom v Amerike a prácu si nevie nájsť. Dlho nepracovala a teraz pred dôchodkom ju už ani nikto nezamestná. Privyrába si upratovaním a teraz aj strážením detí a oboje robí tak, ako to robia naše mamy. Nechápem ako to zvláda, lebo vždy keď prídem domov, dievčatá sú spokojné a doma mám upratané, čo sú dve veci, ktoré sa podľa mňa totálne vylučujú. Ja nie som schopná upratať, kým sú hore, keď spia som rada, že si vypijem kávu. Ivetka zvláda upratať, nakŕmiť, vyvesiť prádlo a pritom ich ešte aj zabávať. Celkovo mám pri nej pocit neschopnosti a lenivosti. Je skromná, váži si každú korunu a každú prácu, ktorá sa jej naskytne.

Generácia našich mám ešte väčšinou pracuje a preto tak ako nás vychovávali naše staré mamy, naše deti túto možnosť nemajú. Moja starká bola ten najlepší človek na svete. Odmalička nás brala do divadla, vďaka nej som videla všetky múzeá, prišla som na chuť opere a baletu a naučila sa pomáhať ľuďom. Moji rodičia vždy tvrdo pracovali a bola to starká, ktorá na nás mala čas. Starká bola tá, ktorá nás počúvala, ktorá s nami liezla po preliezkach a precvičovala nám Zoru Czoborovú 🙂 Niekedy si rodičia na ihrisku aj na čelo ťukali, no my sme ju milovali. O to viac mi je ľúto, že toto isté nemôže spraviť pre moje dievčatá.

Opatrovateľku pre deti som vždy považovala za niečo neskutočne snobské, niečo pre bohatých a niečo, čo si ja nikdy nebudem môcť dovoliť. Potom som si to zrátala a zistila som, že tých 20-40 eur týždenne je cena za moje nervy, psychickú pohodu, stíhanie práce. A neľutujem ani cent. Pondelky vďaka nej milujem. Vstanem, oblečiem deti, pripravím raňajky a obed, potom väčšinou idem do práce, alebo pracovať do kaviarne. V pondelok vždy stíham najviac, pripravím si plán na celý týždeň, zhrniem si všetky povinnosti a spravujem kalendár. Bez stresu, bez kričiacich detí, vypínam mama mód a zapínam ten bezdetný. Pondelok je pre mňa čas na oddych po víkende.

Opatrovateľky detí majú cenu zlata. Tá moja je už súčasťou našej rodiny.

Babuľky, dnes (v rámci toho, že hnačkujem už dva dni a vraciam zároveň) by som chcela uverejniť jeden starší blog, ktorý som kedysi dávno napísala o tom, s čím občas musím bojovať a vlastne, som ním len chcela povedať:

• Že by sme mali verejne rozprávať aj o prdoch, grgoch a hnačkách
• Že medzi nami žijú ľudia, ktorí majú fakt problém dobehnúť na záchod ;)
• Že nikdy neviete, čo sa skrýva za kilami navyše
• Že psychická pohoda je mimoriadne dôležitá
• Že všetci máme svoje zlé skúsenosti s lekármi

Najprv dostanete hnačku. Takú normálnu, bežnú, pri ktorej beháte na záchod aj desaťkrát denne. Tá neprechádza a zrazu sa vám v stolici objaví krv. To si už poviete, že je aj na návštevu lekára. Vyberiete sa obvodnej pani doktorke a tá vás po mnohých nepríjemných otázkach, typu „mali ste v poslednom čase análny sex?“ odošle k internistovi, chirurgovi a gastroenterologóvi. 

V pätnástich síce len hmlisto tušíte, čo to análny sex vlastne je, no tejto otázke sa nevyhnete ešte asi trikrát. Všetci vám preventívne strčia do zadku prst, aby sa presvedčili či tam tá krv naozaj je. Absolvujete to toľkokrát, že vám to už príde normálne. Postupne sa prepracujete na kolonoskopiu a prajete si aby to bol váš posledný nepríjemný styk s medicínou. Vždy ste mali citlivé trávenie, no teraz vám je zle stále. Všetko čo zjete, vás preženie. Niekedy strávite na záchode aj hodinu s nutkaním, no všetko čo z vás vyjde, je trocha krvi a hlienov. Niekedy z vás tej krvi ide veľa. Podľa obdobia a toho, čo ste práve zjedli. To sa po čase naučíte rozpoznávať.

Keď vám konečne oznámia výsledky kolonoskopie a histológie, zistíte, že máte ulceróznu kolitídu. Síce o tom nič neviete, no všetko čo prečítate od tohto momentu, vám na nálade a optimizme nepridá. A to sa váš kolotoč liekov a vyšetrení ešte len začal. Skúšajú na vás lieky. Od najslabších po najsilnejšie, od čapíkov, klystírov až po tabletky. Mnoho závisí od toho, ako vám to lekár vysvetlí. Nakoniec sa dopracujete až k prednisonu. Tomu zázračnému lieku, po ktorom vám všetky problémy okamžite prestanú. Priberiete desať kíl, pokazia sa vám zuby a máte ťažkú depku, no už nehnačkujete, nekrvácate a pomaly sa odvážia vám ho vysadiť a prejsť na udržiavaciu liečbu. To je vaša prvá remisia. Vtedy ešte neviete, že na jeseň sa vám stav zhorší. Ako každú jeseň, napokon. Ale to ešte vtedy neviete, viete iba, že prednison už nikdy nechcete vidieť.

A tak sa začnete učiť, čo jesť, aby vám nebolo zle. Naučíte sa, že fastfoody sú zlé. Že mlieko vám tiež nepasuje. Vylúčite všetky potraviny, po ktorých utekáte na záchod. To znamená väčšinu obľúbených, ako: pukance, kávu, oriešky a strukoviny. Prípadne to občas risknete. Kávy sa neviete celkom vzdať a tak keď sa vyberiete s kamoškou na kávu, aj tak tam sedí pol hodinu sama, lebo vy musíte... Nepoučiteľná, aj tak by sa to dalo nazvať. A keď musíte, tak musíte. Často máte pocit, že vám kŕče roztrhnú brucho, ak sa hneď nedostanete na záchod. Takže máte zmapované všetky záchody, všade kam idete. Desíte sa myšlienky, že sa dostanete niekam, kde nebudú toalety. Desia vás dlhé cesty autobusom. A aj osemhodinové operácie, pri ktorých máte stáť. Nakoniec sa rozhodnete, že predsa len chirurgiu robiť nebudete, je predsa toľko iných odborov...

Potom sa náhodou dostanete do Afriky a je vám o tisíc percent lepšie. Jete ryžu s hrachom každý deň a nemáte s tým žiadny problém, hoci na Slovensku z hrachu zomierate. Už sa poznáte, občasné hnačky vás nevyvedú z rovnováhy a tak si žijete celkom normálny pokojný život. Vraví sa, že ulcerózna kolitída je ochorenie psychické. Takže keď vám je úplne zle, pobalíte sa a idete sa niekam ukľudniť, hoci aj na druhý koniec sveta. Psychicky aj fyzicky.

Občas je to zlé. Občas vtipné a vždy poučné. Spoznáte vlastné limity a svoje telo i dušu. Naučí vás to priznať sa k veciam, ktoré sú v spoločnosti tabu. O hnačkách a prdoch sa predsa nerozpráva...