Nemôžem si pomôcť, no aj keď môjho času nie je na rozdávanie a tobôž nie na vypisovanie článkov po internete, tentokrát som sa nezdržala...

       Chcem sa podeliť o moju skúsenosť s cestovaním vlakmi ZSSK ako inak u mamy troch drobcov - s deťmi...

       Vlakom cestujeme často a radi. Častokrát aj vtedy, ak máme možnosť prepravy autom, deti uprednostnia cestu vlakom. Je to pre ne zážitok. No väčšinou je to nutnosť. Sama cestu vlakom milujem, časť mojej rodiny pracovala na železnici, starký bol celý život vlakvedúcim a strýko donedávna rušňovodičom.

       Naša trasa vedie obyčajne z Bratislavy do Levíc. Rýchlikmi. Občas s miestenkou, občas bez nej. Až do zavedenia "vlakov pre ľudí" a zadarmo, sme s tým nemali problém. No problém nastal a dovolím si tvrdiť ako som postupne zisťovala, že ho nemám len ja, ale aj mnohí iní rodičia cestujúci s deťmi.

       Ten problém by som v skratke vyjadrila takto:

       Viete čo znamená tento piktogram? Keďže píšem na modrom koníku, predpokladám, že väščina komunity ho veľmi dobre pozná. Viete aj to, čo tento obrázok znamená, ak sa nachádza na vagóne rýchlika či na dverách do chodbičky vlakového vozňa či na dverách do kupé? Viete to všetci? Aj mladí aj starí? Aj študenti, ktorí sa vozia na svoje univerzitné štúdium s hlavou plnou vedomostí a notebookom plným informácií? Juj... Všetci to vieme, avšak len dovtedy, kým vo vagóne označenom týmto piktogramom nemáme voľné pohodlné a na rozdiel od starších vozňov aj komfortné miestečko s elektrickou zásuvkou pre náš notebook a nevezieme sa v ňom zadarmo. Vtedy aj zo študovanej hlavy "vyšumí" a je ochotná tváriť sa že ten piktogram prehliadla a o roky platiacej zásade, mimochodom jasne vymedzenej aj v prepravnom poriadku ZSSK nič nepočula: