Nemôžem si pomôcť, no aj keď môjho času nie je na rozdávanie a tobôž nie na vypisovanie článkov po internete, tentokrát som sa nezdržala...

       Chcem sa podeliť o moju skúsenosť s cestovaním vlakmi ZSSK ako inak u mamy troch drobcov - s deťmi...

       Vlakom cestujeme často a radi. Častokrát aj vtedy, ak máme možnosť prepravy autom, deti uprednostnia cestu vlakom. Je to pre ne zážitok. No väčšinou je to nutnosť. Sama cestu vlakom milujem, časť mojej rodiny pracovala na železnici, starký bol celý život vlakvedúcim a strýko donedávna rušňovodičom.

       Naša trasa vedie obyčajne z Bratislavy do Levíc. Rýchlikmi. Občas s miestenkou, občas bez nej. Až do zavedenia "vlakov pre ľudí" a zadarmo, sme s tým nemali problém. No problém nastal a dovolím si tvrdiť ako som postupne zisťovala, že ho nemám len ja, ale aj mnohí iní rodičia cestujúci s deťmi.

       Ten problém by som v skratke vyjadrila takto:

       Viete čo znamená tento piktogram? Keďže píšem na modrom koníku, predpokladám, že väščina komunity ho veľmi dobre pozná. Viete aj to, čo tento obrázok znamená, ak sa nachádza na vagóne rýchlika či na dverách do chodbičky vlakového vozňa či na dverách do kupé? Viete to všetci? Aj mladí aj starí? Aj študenti, ktorí sa vozia na svoje univerzitné štúdium s hlavou plnou vedomostí a notebookom plným informácií? Juj... Všetci to vieme, avšak len dovtedy, kým vo vagóne označenom týmto piktogramom nemáme voľné pohodlné a na rozdiel od starších vozňov aj komfortné miestečko s elektrickou zásuvkou pre náš notebook a nevezieme sa v ňom zadarmo. Vtedy aj zo študovanej hlavy "vyšumí" a je ochotná tváriť sa že ten piktogram prehliadla a o roky platiacej zásade, mimochodom jasne vymedzenej aj v prepravnom poriadku ZSSK nič nepočula:

      "Dopravca vo vozňoch vyhradí a označí miesta pre cestujúcich s deťmi do 10 rokov. Pre cestujúcich sú vyhradené aj priestory priamo slúžiace k využitiu týchto miest (chodbička, batožinové priestory a pod.), tak, aby bol možný plynulý pohyb týchto cestujúcich aj v chodbičke počas celej jazdy vlaku. Tieto miesta a priestory sú prednostne určené pre cestujúcich s deťmi do10 rokov. Môžu ich však obsadiť aj iní cestujúci, ktorí sú však povinní uvoľniť ich cestujúcim s deťmi do 10 rokov. V prípade, že cestujúci miesta uvoľnia až na vyzvanie oprávneného zamestnanca dopravcu, zaplatia úhradu podľa cenníka."

                                                Prepravný poriadok Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.

                                                článok B.6.3

Realita: 

       Posledne som s tromi deťmi (najstaršie má 8 rokov) a batožinou nastúpila do vozňa označeného piktogramom - vozeň pre cestujúcich s deťmi do 10 rokov.  Cestovali sme z Levíc do Bratislavy. V prvom kupé som sa ani po žiadosti, aby nám uvoľnili miesta pre deti, úspechu nedočkla. V druhom kupé sa mi podarilo s patričným nasadením vydobiť si tri miesta pre seba a tri deti. Uvoľnili mi ich dvaja nedospelí chlapci - skauti a jeden muž. Študenta s notebookom v zásuvke (bol ich úplne plný vagón, celý vyhradený cestujúcim s deťmi narozdiel od detí, tých tam bolo dokopy s mojimi v celom vagóne 5) som upozornila, že aj keď je v kupé zásuvka, ktorú ako vidím využíva, mal by uvoľniť miesto ak nastúpia rodičia s deťmi. Opýtal sa ma, či potrebujem zásuvku, lebo on ju vraj mať nemusí, môžem ju použiť. Hovorím si, nie potrebujem miesto na sedenie pre svoje deti 🙂 Do hádky som sa však nepustila vzhľadom k tomu, že miesto sme už mali.

       V nasledujúcej stanici do vagóna pristúpil ďalší otec s dieťaťom do 10 rokov. Nikto im miesto neuvoľnil, stáli v chodbičke. V ďalšej stanici sa situácia opakovala. Ďalší otec s chlapčekom a aj napriek tomu, že chlapček pobehoval tu a tam po vagóne a miesto si hľadal, ostali stáť v chodbičke. V ďalšej stanici pristúpila mamina s tromi taškami a chalapčekom cca 7 ročným. Keď ostali stáť v chodbičke a nikto ich sedieť nepustil, už som neobsedela a išla som do chodby hlasno orodovať, respektíve upozorniť maminu, aby si miesto pýtala, má naň prednostné právo. Jeden cestujúci jej následne uvoľnil jedno miesto pre dieťa. No chlapček si pochopiteľne na jedno miesto bez mamy a medzi cudzích ľudí sadnúť nechcel. Mamine som ponúkla aj svoje vlastné miesto medzi mojimi deťmi (sedeli sme  v inom kupé) no chlapček sa ani tam sám posadiť nechcel. Kto má malé deti, predpokladám, že sa tomu nečuduje. Dieťa chce byť s mamou. V tom KONEČNE vstal študent s notebookom v zásuvke, že vraj on sa "teda postaví" a mama s dieťaťom si sadla na moje a jeho miesto v našom kupé. Keď vystúpili v stanici Bratislava - Vinohrady, prehodila som ešte pár slov so spomínaným študentom na tému  - čo znamená vozeň pre cestujúcich s deťmi do 10 rokov. Vraj, či si tam nesmie sadnúť...  Verte mi, bolo mi trápne, vysvetľovať mladému človeku ktorý zrejme pravidelne cestuje za univerzitným štúdiom do Bratislavy a učí sa na skúšky z vysokoškolskej matematiky, čo znamená hore uvedený piktogram. A ešte trápnejšie mi bolo zistiť, že v celom vagóne sa nenašiel nikto, kto by to vedel a aj rešpektoval. Tri deti stáli v chodbičke so svojimi rodičmi...

         Mamy, otcovia detí, študentov, starí rodičia, dôchodcovia, študenti, ľudia.... Urobne niečo preto, aby sa nám toto nestávalo. Stáva sa to nielen mne. Začína to byť bežná prax. Cestujúci "zadarmo" sedia v detskom vozni a rodičia s deťmi s platnými lístkami a prednostným právom na miesto na sedenie stoja v uličke. Toto sú vlaky pre "ľudí" ???