Naozaj viete čo kupujete?
Pripravila som si pre vás malý potravinový špeciál, kde vám vysvetlím, čo znamenajú jednotlivé údaje na etiketách výrobkov, a čo si treba všímať pri nakupovaní jednotlivých základných potravín, aby ste zbytočne neplatili za niečo, čo vlastne nechcete či vôbec nepotrebujete.
Mlieko
Na mlieku a výrobkoch z mlieka sa nachádza takýto „ovál" s číslom a kódom. Písmenká v tomto kóde predstavujú krajinu pôvodu mlieka. Takže sa pokojne môže stať, že si vezmeme nejaký mliečny výrobok od slovenského výrobcu, no krajina pôvodu mlieka bude napríklad Poľsko či Nemecko. Je to možné, keďže niektorí slovenskí výrobcovia si dávajú mlieko dovážať.
Už viackrát som sa stretla s názorom, že UHT mlieko nie je dostatočne dobré, a že všetky živiny v ňom boli „zabité". To však nie je pravda. UHT - je kontinuálne zahriatie mlieka na vysokú teplotu po krátky čas, a to na teplotu najmenej 135 °C v trvaní najmenej 1 sekundu, aby sa zničili všetky mikroorganizmy spôsobujúce kazenie mlieka a ich spóry, ale zároveň aby chemické a fyzikálne zmeny mlieka boli minimálne. Takže ide o proces, ktorý zabezpečí zdravotnú nezávadnosť. Vstrebávanie vápnika z mlieka je cca 30 %, čo je dosť v porovnaní s inými potravinami. Takže ak vám niekedy niekto ohundral mlieko, nemal na to dôvod, pretože aj mlieko stále patrí k vhodným potravinám.
Mliečne výrobky
Pri mliečnych výrobkoch si čítajte zloženie. Často totiž platíte za pridaný cukor, farbivo a arómy. Nie, ovocný jogurt vám nedodá vitamíny z ovocia, keďže väčšinou je obsah ovocnej zložky z celého výrobku 15 %. A jahody z nej predstavujú 25 % takže v 145g jogurte nájdete cca 5 g jahôd. Ak vám chutí, fajn, no v jednom takomto kelímku je napríklad 15 g cukru (predstavuje 3 kocky cukru).
Pozor, jogurt musí obsahovať jogurtové kultúry. Všetky ostatné sú preto označené ako ochutené, tvarohové či mliečne dezerty. Napríklad taký jeden pribináček obsahuje až 3 kocky cukru. Celkom dosť nie?
Toto sú všetko skryté kalórie, ktoré tak nevnímame. Takéto ochutené dezerty skôr naše trávenie zaťažia než potešia. Pri výbere jogurtov voľte také, kde sú jogurtové a probiotické kultúry a radšej si ich doma oslaďte medom či ovocím. Výborný je skyr, v ktorom nájdete viac bielkovín. Jednak kúpou bielych jogurtov ušetrite a zároveň svojmu tráveniu doprajete lepšiu variantu.
Aby som nezabudla na maslo. V obchode som sa už viackrát stretla s rôznymi masielkami či maslenkami, ktoré boli o dosť lacnejšie než klasické maslo. Ak sa lepšie pozriete na etiketu, ide o zmesnú nátierku s mäkšou konzistenciu, keďže obsahuje pridané (z dôvodu zníženia ceny) rastlinné tuky vo väčšej miere ako mliečny tuk. Kým klasické maslo obsahuje 82 % mliečneho tuku, maslenko len 12 %. Takže sa nenechajte oklamať cenou, obalom či názvom.
Syry
Syry tvoria veľkú skupinu rozmanitých výrobkov, a preto ich rozdelenie bude rôznorodé a bude závisieť od ich charakteristiky súvisiacej so zložením syrov, spôsobu ich zretia a technológie výroby, s ktorou súvisejú i zmeny vonkajšieho a vnútorného vzhľadu syrov.
Základné delenie syrov:
• Prírodné syry – syry vyrobené z mlieka tzv. sladkým zrážaním (syridlom), alebo kyslým zrážaním (kyselinou mliečnou, vzniknutou biologickým kysnutím mliečneho cukru a čiastočným uvoľnením srvátky)
• Tavené syry – vyrobené z prírodných syrov, príp. iných mliečnych výrobkov (masla, smotany a pod.) alebo i ďalších potravinárskych výrobkov (zelenina, cereálie a pod.), pričom syr tvorí z celkového podielu najmenej 51 % hmotnosti. Pozor na tavené syry, vo veľkej miere obsahujú taviace soli. Ak na obale uvidíte tavený syrový výrobok, tak to signalizuje, že do zloženia boli pridané rastlinné tuky a už nekupujete tavený syr. Ide o lacnú verziu nasýtených mastných kyselín, ktoré veru naše telo nepotrebuje.
• Syrové výrobky – výrobky vyrobené zo syrov a iných potravinárskych výrobkov, pričom syr tvorí z celkového podielu najmenej 51 % hmotnosti.
• Srvátkové syry – vyrobené zo srvátky
Už neraz sa mi stalo, že som chcela kúpiť Eidam a normálne ho v našich potravinách nemali. Respektíve mali tam syry, čo sa tak tvárili. Prečo? Pretože Family tehla 30 % nie je to isté ako Eidam tehla 30 %.
Akonáhle sú pridané rastlinné tuky do syra, už nejde o syr ale o syrový výrobok. Tie tehly sú často aj dofarbované, aby sa po pridaní rastlinných tukov dosiahla farba podobná syru. Samozrejme, robí sa to kvôli cene, tým pádom je opäť kvalita nižšia. Ak chcete syr, pozrite si etiketu, či ho aj naozaj kupujete.
Mäso a mäsové výrobky.
Mali by sme dávať prednosť netučným druhom mäsa, najmä hydine (kuracie, morčacie atď.), rybaciemu, teľaciemu, jahňaciemu a králičiemu. V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na hydinové mäso, ktoré je ale chudobnejšie na vitamíny a minerálne látky, a preto sa odporúča jedálniček občas obohatiť aj nemastným teľacím, jahňacím a hovädzím mäsom, ktoré je veľmi bohaté na železo, zinok a vitamíny skupiny B (niacín, B12).
Na označovanie mäsa platia prísne vyhlášky a nariadenia. Etiketa musí obsahovať krajinu pôvodu mäsa. Pri určitých druhoch mäsa, ako napríklad hovädzie mäso, nielen krajinu pôvodu, ale aj miesto kde bol dobytok chovaný a zabitý. Je jasné, že väčšina mäsa v reťazcoch pochádza z veľkých chovov, pretože to množstvo, čo sa dodáva do obchodov je extrémne. Ak nemáte možnosť kúpiť si domáce a slovenské z nejakej osvedčenej farmy, či šikovného suseda, potom aspoň sledujte označenie WelFare. Welfare hospodárskych zvierat v rámci ich chovu a starostlivosti o ne definuje podmienky, v ktorých sa môžu prirodzene správať a nie sú vystavované fyzickej a psychickej nepohode, chorobám, strachu a stresu. To zároveň znamená, že majú dostatok primeranej výživy a netrpia smädom a hladom. Žijú v priestore, v ktorom sa cítia prirodzene a dokážu v ňom uplatňovať správanie, ktoré je im vlastné.
Údeniny (párky, šunky, salámy)
Každý z nás v prvom rade pozerá na čo najvyšší obsah mäsa. Čo je samozrejme dôležité, ale nie najdôležitejšie, ďalšia vec, ktorú si treba všímať vzložení, je napríklad obsah soli. Soľ je neodlúčiteľnou súčasťou mäsových výrobkov, keďže dotvára chuť a ich textúru. Ideálny obsah by mal byť do 2 g/100 g výrobku. Je pravda, že vo väčšine výrobkov je tej soli viac, a to z jednoduchého dôvodu: Soľ zadržiava vodu. Viac vody= menej mäsa. Takže v podstate zaplatíte za zadržanú vodu. Ak uvidíte v zložení výrobkov zemiakový škrob (polysacharid) je to v poriadku, slúži na zahustenie.
Pri mäsových výrobkoch ako sú šunky a salámy sú potrebné dusitany. Ide o Ečka bez ktorých by ale šunka nevyzerala ako šunka a bez ktorých hrozilo premnoženie nebezpečnej baktérie Clostridium botulinum. Prírodnou alternatívou k dusitanom je Mangold, ktorý spolu so štartovacou kultúrou plní funkciu dusitanov. Takže ak uvidíte na nejakej šunke bez konzervačných látok, nájdete tam najskôr mangold.
Čo v zložení nemá čo robiť?
Sú to napríklad:
E407a Karagenan, ktorý slúži ako zahusťovadlo, ktoré znižuje kvalitu výrobku a tiež chuť. E451 Trifosforečnany - ide o legislatívou povolené prídavné látky, no ich funkcia je zadržiavanie vody, a preto sa vo veľkom sypú do výrobkov.
Naopak, E250 Dusitan sodný a E316 Erythorban sodný - aktuálne ide o prídavné látky ktoré v masových výrobkov kvôli bezpečnosti musia byť, inak by mohlo dôjsť k pomnoženiu nežiaducich baktérií. Takže pozor, nie je Ečko ako Ečko a vôbec neplatí, že sú všetky zlé.
Zo zdravotného hľadiska by sme však údeniny mali jesť minimálne. Spravidla obsahujú veľa nepotrebných nasýtených tukov, cholesterolu, prídavných látok a soli. Takže keď už dostanete chuť na šunku, je na mieste priplatiť si za kvalitnejšiu, hoci v menšom množstve. 🙂
A prečo som ja osobne prestala jesť salámy? Pretože sú extrémne kalorické. Taká Nitran saláma obsahuje 54 g tuku na 100 g výrobku, pričom Pražská šunka 1,8 g. Keď už chcem zhrešiť, radšej si doprajem domácu slaninku.
Cereálne vs Celozrnné pečivo
Cereálne pečivo už svojim názvom vyvoláva dojem, že ide o zdraviu prospešné pečivo. „Cereálne“ však znamená, že pečivo je vyrobené z cereálií, teda z obilnín. Výraz „cereálie“ je odvodený od mena gréckej bohyne úrody a poľnohospodárstva „Ceres“ a označuje všetky druhy obilnín a výrobky, ktorých hlavnou zložkou je akékoľvek obilie.
Celozrnné pečivo musí mať najvyšší obsah celozrnných múk z celkovej hmotnosti pečiva. Hlavné plus celozrnného pečiva je vo vyššom obsahu vlákniny a nižšom glykemickom indexe, nie však z nižšej energetickej hodnoty.
Tmavé pečivo sa vyrába z bielej múky, do ktorej sa pridá trochu otrúb, farba sa upraví pridaním karamelu, praženej raže, jačmeňa či čakanky. To znamená, že tmavé sa nerovná zdravšie.
Kvaskové pečivo
V dnešnej dobe si viete kúpiť aj kváskový chlieb, opäť je ale potrebné čítať zloženie. Kváskový chlieb je však časovo náročnejší na prípravu, mnohé pekárne teda začali primiešavať do cesta nielen kvások, ale aj droždie. Niektoré pekárne ale majú v ponuke poctivý kváskový chlieb z vody, múky, soli a rasce (samozrejme, prímes semiačok a podobne je vítaná). Teraz závidím všetkým ženám, čo kváskujú. Verím, že jedného dňa budem patriť medzi Vás.
Tak čo z toho si vybrať? Ak už chcete lepšiu alternatívu pečiva, tak v obchode hľadajte celozrnné pečivo alebo kváskový chlebík. 🙂
Slovenský potravina vs Vyrobené na Slovensku je to to isté?
Ide o dobrovoľné označovanie výrobkov. Povinné označenie krajiny pôvodu sa v zmysle príslušnej sektorovej európskej legislatívy vyžaduje len pri označení medu, hovädzieho mäsa, mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, čerstvého ovocia a zeleniny a olivovom oleji.
Slovenská potravina
Výrazom "Slovenská potravina" je možné označiť potravinu, ak: a) najmenej 75 % surovín a prísad z celkového množstva použitých na jej výrobu pochádza zo Slovenskej republiky a b) všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike.
Vyrobené na Slovensku
Výraz "Vyrobené na Slovensku" môžu niesť potraviny, pokiaľ všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike.
Ide teda o potraviny, na výrobu ktorých možno použiť suroviny a prísady, ktoré neboli vypestované alebo zberané v Slovenskej republike, alebo neboli cielene získané zo zvierat chovaných alebo zabitých chovaných zvierat v Slovenskej republike. Suroviny teda v hocijakej forme nemusia pochádzať zo Slovenska.
Je to dosť zaujímavé. 🙂 Nie, naša vlajka obale výrobku nezaručuje, že ste si práve kúpili slovenskú potravinu, ale môže ísť o výrobok Vyrobený na Slovensku. 🙂
Verím, že ste sa dozvedeli niečo nové a pri najbližšom nákupe si na to aj spomeniete. A nezabúdajte, všetko s mierou.
Páčil by sa Vám takýto článok aj o iných potravinách? Máte nejaké postrehy? Dajte vedieť.
Odporúčame
Super článok. 🙂 Veľa zaujímavých informácií. 🙂
Perfektny pravdivy clanok😊🥰
@ichbinich ahoj označenie mäsa je dane európskymi nariadeniami a tiež našou legislatívou 🙂
Čo sa týka Slovesnskeho výrobku a vyrobené na Slovensku ide o našu Slovensku legislatívu ktorá je podľa mna nešťastne napísaná aj iných bodoch, ktoré sa dajú lahko obísť
S tým označovaním všetkého to nie je najlepší nápad
Lebo neviem napríklad taká múka, veľké firmy si nosia pšenicu z rôznych krajín a teda mala by si tam napr 5 rôznych
Alebo take cukrovinky tam si myslím že krajina pôvodu základnej zložky nie je podstatná
2 roky dozadu prišla EU s nariadením o označovaní základnej zložky všade tam kde sa presne objavi krajina v názve či v logu, snažili sme sa to pri práci dodržiavať ale v niektorých prípadoch to bolo nemožné
@tratatundra
@miruska2399 ďakujem 🙂
Na úvod uvediem, že pekne spísaný článok, i zaujimavý 🙂
Ale.... tvrdiť, že UHT mlieko je superpotravina, je obrovská lož! Táto potravina nie je vôbec nejako zdravá. Možno by bolo fajn si naštudovať, čo sú to tie superpotraviny.
Tiež by bolo zaujímavé napísať, čo znamená homogenizované mlieko, atď....pretože väčšina mliek taká je a tiež to nie je ok. Mlieko je zdravá potravina, pokiaľ sú kravy dobre chované, a pokiaľ sa čo najšetrnejšie zachádza pri jeho spracovaní, a tiež pokiaľ je mlieko dobre skladované. Homogenizácia a UHT proces mlieko pomerne dosť znehodnocujú. Kúpiť si mlieko, ktoré je týždne skladované pri teplote 20 - 22st a tvrdiť, že je zdravé a zdraviu prospešné....dokonca, že patrí medzi superpotraviny....no way.
Tiež mi nedá nespomenúť, že je veľmi dôležité konzumovať tuky. Naša generácia (30+) a i naše deti majú zväčša problém s trávením tukov, pretože sme ich postupne vyradili. Tuky sú však veľmi dôležité, pretože mnoho vitamínov sa rozpúšťa a vstrebáva práve vďaka tukom. To vám povie každý dobrý lekár na metabolike.
Teda je dôležité konzumovať nie len chudé mäso, ale práve i bravčové. Tiež kože, chrupky, a iné mäkké časti zo zvierat. Nesmierne dôležité sú vnútornosti, ktoré sa tiež pomaly vytratili z našich stolov.
Pri mäse je dôležitý práve pôvod toho mäsa. To je kľúčové. A tiež to s jeho konzumáciou nepreháňať.
Samozrjme pri tukov sa nebavíme o konzumácií langošov, rezňov, hranoliek atď. To zdraviu nepridáva, skôr naopak.
Hovorím o prirodzených tukoch v mäsa, vajciach, mliečnych výrobkoch, rastlinách,...
@sabusik321 Super napisane! Ale nie je teraz nejaka tendencia oznacovat potraviny a ine veci, ze krajina povodu: EU? Napr. med: zmes medov z EU a mimo EU... z toho viem o povode medu, ludovo povedane, prd 🤔
Každý rozumy gastroenterológ povie, že väčšina našej stravy ma pozostávať z obilovín, strukovín, zeleniny a ovocia. Preto zamerať článok na mäso a mlieko a z nich odvodené výrobky, kde je prínos pre zdravie minimálny, v niektorých prípadoch až škodlivý, je dosť prekvapivé a asi aj zbytočné. A homogenizovane UHT mlieko ako super potravina je total blud. Články o zdraví a výžive by mali písať ľudia, čo tomu aspoň trochu rozumejú.
@amanta5 @amanta5 je rozdiel super potravina a superpotravina (Superfoods) ja som tam nenapisala že mlieko patrí k “superfoods” 🙂
Mlieko aj po UHT ma stále nejaké vitamíny a vápnik, keďže proces UHT trva 1-3 sekundy. Je jasne že v čerstvom je toho viac. Ale neznamená to že UHT je nutne potrebné vyradiť z jedálnička. Uz som sa viackrát stretla s tým že je lepšie dať si mak namiesto mlieka ak chceme vápnik. Vstrebatelost vápnika z mlieka je skoro 30%, pričom pri iných potravinách je to 5-10%, ak by si chcela doplniť dennú dávku vápnika makom musela by si ho denne zjesť 250g, koľko tukov by si prijala ti asi písať nemusím.
Pointa tohto článku bola vysvetliť jednotlivé informácie na obaloch potravín.
Tuky su samostatná kategória a to by bolo kľudne na další článok, nadtym pouvažujem 🙂
Aj samotný názov členkuje že či viete čo kupujete.
@sidicek tento clanok je prínosný pre každého človeka ktorý si dane veci kupuje. A myslím že 90% si bežne kupuje mäso,mlieko a pečivo 🙂 nie som gastroenterelolog.som chemicky inžinier so zameraním na potraviny a venujem sa označovaniu potravín.Takze prezdieľaľa poznatky ktoré v tomto odbore mám a ktoré mi prišli ako dôležité pri daných potravinách 🙂
Áno súhlasím že zdravá strava by mala byt vyvážená ale tvrdiť že mäso je škodlivé je tiež scestné.
Dávka rozhoduje či jedlo liek alebo jed. Takze tak ako nás nezabije biely rožok, nás nespasí 200g mrkvy
Snáď si rozumieme
@basska_b ahoj áno toto je žiaľ legislatívou dovolené 🙂 presne med sme pravidelne riešili v praxi a keď sme dostali k nemu špecifikáciu prišli sme na to že med Dana prevádzka berie z viacerých krajín. takze skôr si zvolia takéto za mna “krycie” označenie než by tam malo byt 5 krajín…nie je to vôbec ok ale je to povolené
@sabusik321 Koľko ľudí z tých čo to bude čítať pochopí, že si to myslela len ako super potravina a nie ako superpotravina? Kľudne sa môžeme chytať i za slovíčka, aj keď ja v tom nevidím nejaký zmysel.
UHT mlieko nie je vôbec zdraviu prospešné. Preštuduj si, koľko vápnika má také homogenizované UHT mlieko. Mak je kapitola sama o sebe, ...môže obsahovať mnoho ťažkých kovov (z dôvodov, ktoré by boli tiež na zvlášť článok)... v "normálnom" množstve neškodí, ale určite by som sa ním nedopovala. Veľa vápnika obsahuje napr. zelenina (brokolica, špenát,...). V tejto problematike sa vcelku slušne orientujem,, preto si dovoľujem reagovať....a poupravovať niektoré tvoje informácie.
Podľa môjho názoru, UHT mlieko vyradiť, my ho doma riadne dlho nepoužívame.
Pre zdravie je najdôležitejšia zdravá a vyvážená strava (a k tomu pohyb). UHT mlieko ale rozhodne nepatrí medzi zdraviu prospešné potraviny.
@sabusik321 Je dobré, že sa budú vedieť ľudia lepšie orientovať v pôvode potravín a to, kde čo kupujú. Na to tento článok dobrý 🙂
Ale, k zdravej výžive by sa mi vyjadrovať najmä ľudia, ktorí sa tomu dobre rozumejú. Pamätaj, že to číta mnoho ľudí a môžeš tým ovplyvniť mnoho ľudí. Preto je v takýchto "propagovaných" článkoch obzvlášť dôležité dbať na správnosť informácií a nie na vlastný názor. Ak chceš prezentovať vlastný postoj, uveď to tam a nepíš to ako fakty....to je to, na čo narážam. 🙂
@sabusik321 ja netvrdím že by nás mäso alebo biela múka v malom množstve malo zabiť. Tými vyslovene skodlivymi som mala na mysli napr. udeniny co je kancerogen jak delo. Ja napr. Obe spomínané potraviny v menšom množstve konzumujem tiež, ale urcite by som ich nepropagovala, keďže viem o ich minimálnom prínose pre zdravie. Ale súhlasím, stále lepšie, ako polotovary a konzervy ozaj plne sajrajtu, co ti vyhubi aj tie zvyšky zdravej mikroflóry v creve.
@sabusik321
Je mi jasne, ze to oznacovanie nie je jednoduche, zvlast v terajsej plne globalizovanej dobe.
Ale vozit zive zvierata cez pol Europy je v principe proti zdravemu rozumu, ale bohuzial firmy myslia iba na zisk (co samozrejme tiez chapem), ale prave tomuto mäsovemu turizmu by sa mohlo zabranit alebo ho aspon redukovat. Ale je mi aj jasne, ze vela statov nie je sebestacna.
To je celkovo na dlhu debatu 😉
Ale take predpisy a nariadenia, ci uz zo strany EU alebo priamo toho-ktoreho statu, co sa daju natahovat az zneuzivat, su tiez blbe...
A zase k teme:
Kupujem zasadne vyrobky tej krajiny, v ktorej prave som. Teda v Talianksu kupujem talianske mliecne vyrobky a nie nemecke (na takej Sardinii ma k tomu napadlo len WTF?!), na Slovensku slovenske a v Rakusku rakuske, napr.
Jasne, ze vramci moznosti.
A co najviac lokalne a sezonalne 🙂
@amanta5 https://theses.cz/id/lq2vjj/17859566 pozri si stranu 55 a 56 🙂
A vlastne aj celu prácu ak chceš mat dostatočne informácie o mlieku
@tetapetra Viem dobre, čo je homogenizácia. Homogenizácia je proces, pri ktorom sú kvapky tuku rozložené na podstatne menšie tukové jednotky,....teda je narúšaná prirodzená štruktúra molekúl mlieka. Samozrejme predtým sa zväčša odoberá časť tuku z mlieka, aby dosiahli požadovanú "tučnosť" výrobku. Následne príde ešte UHT ohrev. Niekoľkokrát sa vstupuje (rôznymi procesmi) do prirodzenej potraviny a mení sa. Kto to považuje za zdraviuprospešné, nech sa páči. Každý má možnosť voľby. V každom prípade, pozor na to, čo sa prezentuje ako fakt a názor ... je to dosť rozdiel.
❤️ Vďaka za info!
Je super,že sa ľudia začínajú zaujímať o to co jedia. Som prekvapená a dosť zhrozená aké zloženie majú výrobky napríklad aj označené ako detské ako napríklad detská balená šunka v Tescu. Na IG sa tomu taktiež venuje ja_ni_va a budem rada keď sa tomu bude venovať čo naviac ľudí aby sme vedeli čo jeme.
@jessicai ❤️ Dakujem za tip pozriem si ju
Dobry clanok, poucny. Skoda len, ze niektori komentujuci nepochopili pointu a radsej temu obratia na nieco, o com sa mozu pohadat
@amanta5 nie, ale nebudem vypisovať to čo ty. Lekár tiež nepochytil všetku múdrosť sveta. Veď oni sa nedokážu dohodnúť či mlieko zahlienuje alebo nezahlienuje. Minulý týždeň som si vypočula zaujímavý príbeh (od lekárky) ako ľudia, ktorí prídu na salaš,dajú si bryndzaky a potom maju zadulocne problémy, poukazujú,že to majú určite zo salaša. Nikoho však nenapadne,že takmer všetky problémy súvisia s mäsom, ktoré užili napríklad deň predtým na grilovacke. Presne ako ty.
@sabusik321 pekne napisane a inak mas zaujimavu profesiu
@proximaa tak to je “sila” internetu.Každý si môže napísať nejaký názor.
Ja nikoho nenútim ani nenabádam ku kupovaniu daných výrobkov ale snažím sa objasniť praktiky v označovaní 🙂
Paradox je že ja sama mlieko nepijem ale nie z dôvodu aby som mala nejaký problém s nim. Ale z dôvodu toho že mi od dieťaťa nevonia a nechuti. No mliečne výrobky jem na kg
A keďže mna samu niektoré veci v označovaní hnevajú a vytáčajú preto som sa s týmito informáciami chcela podeliť 🙂
@bienennest dakujem pekne 🙂
@sabusik321 okrem syrov mliečne výrobky nejem ani ja 🤷
@tetapetra Nechcem sa hádať, ale ako vieš čo mňa napadne a nenapadne, tomu nerozumiem. Nepoznáš ma, nevieš čo a prečo roky riešim,... Ale už si ma nejak zaškatulkovala. Možno by si sa aj čudovala, ake súvislosti ja riešim, ak by si ma spoznala.
Nikdy by som neznevažovala nieču prácu, samozrejme aj lekár sa môže mýliť... V tomto prípade mlieka si však dovolím tvrdiť čo tvrdím pretože sa nás to bohužiaľ bytostne dotýka a ozaj mám o tom mnoho načítané a skonzultované s odborníkmi.
Je uplne jedno ako je mlieko osetrene…akurat tak sposobuje zapaly v crevach a nasledne problemy napr ekzemy, oslabenu imunitu, traviace problemy alebo aj napriklad obycajne akne, ktore si ludia mozno ani nespoja s mliekom. A rozhodne to nie je super potravina. Vapnik sa da ziskat aj z inych kvalitnych potravin. Ked uz tak radsej normalny biely jogurt.
@amanta5
@tetapetra
@sponka93 nie to všeobecne pravidlo
Kým nemáš problém s laktozou alebo intoleranciu na mliečnu bielkovinu
Ale toto sú veci ktoré treba konzultovať s lekárom. No keď si zdravá a nemáš alergie ani intolerancie veru pohár mlieka ti hore uvedené problémy nespôsobí
Dala som tu vyššie celu prácu ohľadom mlieka, kto chce môže si prečítať 🙂
@sabusik321
Cereálne neznamená, že JE pečivo vyrobené z bielej múky. Len, že obsahuje obilniny (a môže to byť aj kukurica).
Celozrnné pečivo NEmusí obsahovať minimálne 80 % celozrnných múk. To platilo kedysi dávno, teraz to legislatíva neupravuje...
Kým som bola na rovnakej fakulte ako Vy (vtedy ešte CHTF STU), tak mi nevadilo homogenizované mlieko, ani UHT a bola by som sa bila za to, že je to v poriadku a ešte by som dala aj vedeckú štúdiu. Skúsenosti a zdravotné problémy ma však zaviedli trochu inam a homogenizácia ani UHT nie sú vhodné ako zdravé. Dokázať to však vedeckými postupmi je nemožné. Potraviny nemajú len hodnoty v jouloch, gramoch a mikrogramoch. Stačí sa zahĺbiť do tradičnej či klasickej čínskej medicíny a pod., kde sa rieši "energetika" potravín... Samozrejme, najlepšie si zobrať to najlepšie zo všetkých systémov (západných aj východných).
Inak celý článok ako taký je super 👍
@sponka93 ale nooo....takto zovšeobecňovať
@zifka áno to cereálne a Celozrnné je ešte z potravinoveho kódexu, , teraz to legislatívne ošetrené nie je ale stále sa to používa keď si pozrieš označenie v obchodoch. Že je cereálne z obilnín je to v tom odseku uvedené 🙂
@sponka93 myslím si,že je to od človeka k človeku. My problémy nemáme,ale ja mliečne výrobky nemusím. Takže moje problémy nesúvisia s mliekom.
@zifka súhlasím, ale tá naša legislatíva, akosi zlyháva vo všetkom.
@amanta5 ja ti tvoj názor nevyvraciam,ale zase to ako sa spracováva a ako sa spracováva je kvôli niečomu. To že ľudia majú problémy nie je týmto,ale tým,že sme rozmaznaní a okolo je toľko chémie, že to jednoducho nedávame. Chlapi strácajú schopnosť mať deti, ženy nedokážu porodiť dieťa. Je kvantum alergií.
@zifka ale áno s a biela múka tam zavádzala dala som ju preč 🙂 možnosti je veľa, informácii tiež, dostupné je v dnešnej dobe všetko takze na niekoré veci človek pride časom
@sabusik321 Áno, celozrnné sa v obchodoch používa, ale používa sa pri hocijakom percente celozrnnej múky. Preto tých 80 % je v článku zavádzajúcich, lebo to nie je pravda. Len tak som mrkla niektoré chleby v jednom reťazci a celozrnné chleby boli od 23 % celozrnných múk z celkového množstva surovín.
@zifka nejde mi preposlat ti vyhlášku je z 2019 a je tam tých 80%
@sabusik321 Tak mi prosím napíš jej číslo alebo názov.
@zifka pozri ide o návrh či to prešlo neviem. Neviem poslať priamo link lebo mo ten dokument stiahne do mobilu je to stránke www.ec.Europa.eu
@sabusik321 Toto by malo byť aktuálne znenie platné u nás: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-24 - a tam tých 80 % v rámci chleba/pečiva nie je.
@zifka áno tuto poznám 🙂 no musím sa dopracovať k tomu čo je ten návrh z 2019 teda
Super článok. Jednoduchá pomôcka je tá, že keď v názve figuruje niečo iné ako pevne stanovené MASLO (napr. ako uvádzate maslenko, masielko) už nejde o pravé maslo alebo aj pri syroch, napríklad karička, hriňovska tehla - tu už nejde o kvalitný syr. Ten musí mať v názve vždy slovo SYR, napr. Syr Eidam. To isté pri jogurtoch. Aspoň ja sa týmto riadim.
Paradne 🙂
@322sima123 ďakujem 🙂
Prečítala som si iba kapitolu o maslách. Zujímalo by ma, prečo je na Slovensku je max. 82% maslo, ale v Poľsku je aj 83-84% maslo, ktoré je mäkkučké, nie ako kus kameňa určeného pre Slovenský trh, ktoré sa po vybratí z chladničky nedá rozotierať....
@modra_kolobezka Napr. FarmFoods má 85 % maslo.
@modra_kolobezka maslo v chladničke tuhne kvôli mliečnymi tukom, stačí ho 10 minút pred použitím vybrať z chladu 🙂
Rastlinné sú tie ktoré si mäkšie
82 % je u nás štandard
Začni písať komentár...
Dobre spracovane!
Bohuzial, to v poslednom odseku je velmi blbe. Podla mna je to zavadzanie konzumentov a EU by to mala riesit. A nie tak, ze sa spravia paragrafy, ktore sa daju natahovat a prekrucat!
Este ma vedia pobavit oznacenia vyrobcov ako "kontrolovana kvalita" a pod. 😀 To nevypovie vobec nic.
Ja som za, aby sa take oznacenie, ako je na mliecnych vyrobkoch, zaviedlo aj na ostatne potraviny, povinne. Uz vidavam na masovych vyrobkoch oznacenie, kde to sa to zviera narodilo, zilo, bolo zabite a spracovane. Ale to je zjavne iba dobrovolne oznacenie od vyrobcu.