skoro som dnes mala o jedného chlapa doma viac. boli sme poobede v parku kuknúť na ten plač, rykot a škrípanie zubov 😀 ..a kolotoče a kone a policajtov a nejakých falošných spevákov, ktorí nevieme kto boli a plížili sme sa z tých davov do okrajových častí parku a tam sme (ja, môj muž a synko) naďabili na malého chlapčoka v červenej šiltovke. Silno plakal a sople mal až na brade. Tak sme chvíľu kukali, že čo - či len nejaký truc, alebo niečo.. ale keď stále iba stál a plakal, tak som sa ho na rovinu opýtala, či sa stratil. Až sa mi srdco rozbúchalo, ako som čakala na odpoveď a on že - ano. Bác! Sme sa obzerali, či niekde nepobehuje nejaký dospelák v strese.. bolo ich tam asi 2000, ale každý svoje dieťa mal. Opýtala som sa ho, ako sa volá. Nič. Tak som skúsila - "Janko?" Prikývol. BINGO! Na prvý šup som uhádla?! Nezdalo sa mi to, tak som skúsila ešte raz-"Ferko?" Zase prikývol. No paráda... odsúhlasil aj Martinka, Olivera a Fantomasa. Medzitým mi ale vyjavil, že je z Čeľadíc a je tam s mamou. Mama má farebné tričko a naposledy ju videl pri kolesách. Nevedel akých. Ale bolo tam vraj aj modré auto a cukrová vata. Tú sme lokalizovali, ale muž povedal, že taký kus nemohol sám prejsť, lebo tá bola na opačnom konci parku. "A je tu s vami ešte niekto? Ocko? Babka?" kukol na nás ako na debilov, že také ľahké nevieme a ozrejmil známu vec - "Veď babka umrelaaa.." Ešte povedal, že má štyri roky, ale meno furt nijaké... Zjavne sa mu páčilo, ako hádame. Tak som mu vysvetlila, že keď mi pošušká ako sa volá, spravím z neho hviezdu na pódiu. Zabralo! Štvorročný Danielko z Čeľadíc bol mega šoumen celé dve minúty, hneď ako som ho strčila moderátorovi do náručia a vyhlásili stratenú maminu na celý park! 😀 😀