Akože, akože... akože

    Poznáte tie hry na „akože?“ Tak my sa už asi mesiac, každý boží deň, hráme akože „na dedka.“ Hra spočíva v tom, že toto je akože dedko:

A toto je akože maminka, tatinko, Samko, Kubko, babka, ujo Maňo, teta Zdenka, Johanka, Zdenka, pani učiteľka Katka, predavačka v obchode, sused, suseda, večera, výťah, limuzína, lego, odťahovka... a všetko možné aj nemožné. Musíte uznať, že to mám fakt ťažké:

    Hra spočíva v tom, že akože maminka, tatinko a Samko spia a ráno príde akože dedko, ktorý ich zobudí. A ten príde na odťahovke, alebo limuzíne, alebo Audinke, alebo Honde, alebo traktore, alebo kamióne, alebo... (podľa aktuálnych preferencií, najviac to vyhráva odťahovka) a akože všetkých odvezie do robotky a do škôlky.

Cestou sa, samozrejme, maminkine auto akože pokazí a dedko ho akože odtiahne a opraví. Potom môžeme spokojne pokračovať v ceste za prácou.

Potom sme asi tri sekundy vo svojich, akože, robotkách a scenár sa opakuje, len naopak – dedko príde akože pre Samka do škôlky, idú domov, maminka s tatinkom idú na svojom aute a to sa akože čo? No pokazí. A opäť nakladáme auto na odťahovku a vezieme do opravy.

Potom, po oprave, prídeme šťastlivo domov a ideme akože výťahom na druhé poschodie (ktoré tvorí moja noha... mohlo by to byť kľudne aj piate poschodie, veľkosť môjho stehna by tomu aj zodpovedala 🙂), lebo tam bývame.

    Tam sa navečeriame a dedko so Samkom sa idú akože hrať. A hrajú sa na odťahovku. Potom je Samko akože unavený a ide spinkať a dedko ostáva spať na gauči, o čom Samko akože nevie a na druhé ráno je akože strašne prekvapený.

Podľa času, koľko máme (lebo to sa hráme večer pred spaním), zopakujeme celý deň, príp. dva.

... musím sa dobrovoľne priznať... strašne ma to už nebaví ☹

A tak som mu dohovárala: „Samčo, poďme sa už inak hrať, mne sa už nechce hrať „na dedka.“

Silno presilno sa zamyslel a potom mi slávnostne oznámil:
„Maminka, tak ja mám nápad. Nebudeme sa už hrať na dedka. Budeme sa hrať „na Kubka!“

Buhuuu... trikrát hádajte ako sa to hrá!!!

PS: Inšpirujte ma, prosím prosím, na iné „akože“ 😀