*   *   *   *   *

Timko mi dnes hovoril, že kto má koho v škole frajera. Že tá je do toho a hentá je do toho... A sa ho pýtam: „A ty si Timko do mňa?“
A on: „Do teba? Šak ty za chvíľu zomrieš!“
...tak aspoň viem, na čom som.

     *   *   *   *   * 

 Deti sú dnes doma, robíme úlohy zo školy. Vravím Lucke (druháčke), nech prečítaj zadanie, prečíta.
L: „Ale čo mám robiť?“
Ja: „Veď si to teraz čítala.“
L: „Som sa nepočúvala.“

     *   *   *   *   *

Ja som raz tak dobehla do práce, ja vždy meškám, čiže ozaj beh na poslednú chvíľu. Zapínam počítač ešte vo vetrovke, vyzúvam sa, nadávam nech sa už zapne ten krám, pozerám za pár sekúnd 8 h., to už musím byť prihlásená v systéme, horúčky na mňa idú... Rýchlo som capla kabelku z pleca na stôl, vyzliekam vetrovku, krám sa konečne zapol, kolegovia už makajú - a na mojej obrazovke naraz QQQQAAAAAQQQQAAAAQQQAAA! To čooo?!!! Oči vypadnuté, šok, volám kolegu: „Pomáhaj, pokazil sa mi počítač!“
Kolega vstal, došiel ku mne, už sa všetci otáčali na mňa s tým výrazom, že „juuuj, taká smola“ ... kolega znalecky zahmkal a hovorí: „Zlož si tú kabelku z klávesnice.“

     *   *   *   *   *

Keď bol syn menší, mohol mať asi tak 3-4 roky najviac - nastúpili sme na bus a posadila som ho k takej staršej pani. A tá sa hneď prihovorila, že kde má sestričku. Syn suverénne a bez premýšľania: „U každej doktorky!“

     *   *   *   *   *

 Vyšla som zo sprchy. V tom vošla 5 r. dcérka, chvíľku sa na mňa pozerá a hovorí: „Fúúúha mami, aký máš veľký zadok... Ale to nevadííí, aspoň že prsia máš maličké.“

     *   *   *   *   *

Dnes sa dcéra pýtala: „Mama? A prečo ten chlapec, keď odišiel od Perinbaby, tak kričal hypoteeeekaaa?“

     *   *   *   *   *

Poslala som muža kúpiť sviečky na tortu... a on doniesol náhradné náplne do kahancov. Pomoooc!

     *   *   *   *   *

„Adamko a prečo si si opäť v družinke neprezliekol rifle? Pozri, aké máš znova zelené kolená.“
„Keď ja som nechcel, aby si bola smutná, že som tie čisté tepláky zašpinil.“

     *   *   *   *   *

Malá (3,5 r.) dostala takú veľkú vianočnú ponožku, samozrejme si ju obula a švagriná sa jej pýta: „To máš len jednu? Nemala by si mať dve?“
A malá pohotovo odpovie: „Vieš, to som dostala od babky a ona nevie, že mám 2 nohy!“

     *   *   *   *   *

Chlapúšik v tom má celkom jasno...:

     *   *   *   *   *

Kamoška mi hovorila o jednom filme, ktorý ma veľmi zaujal a chcela som ho vidieť. Mala ho na počítači. Keďže som nevedela čo a ako, zavolala som známemu, ktorý sa vyzná, či by nevedel poradiť, ako by som mohla dostať ten film na náš počítač. Ja, že či cez skype  alebo ako. On spomínal také, že „harddisk“ - mne, blondíne!  Zrazu sa ma pýta: „Ty, keby si mala USB klúč, potom by sa dalo!“ Ja celá vytešená, že hurááá, sestra mi ukazovala práve v niektorý deň, že kúpila švagrovi, takže máme! A ten známy, že no ok, a aký je veľký? Pozrela som sa na svoj palec a ukazovák, ktoré som už roztvorila na „odmer“ a hovorím: „Asi takýto, 4-5 centimetrový!“

     *   *   *   *   *

Pozerali sme TV a zaznelo tam slovo „eLPéčko.“ Syn (10 r.) sa pýta, že čo je to, to „eLPéčko.“ Muž mu začal obšírne vysvetľovať, že to bol predchodca CD, a všelijaké omáčky okolo, nakoniec vygooglil a ukázal mu obrázok. A syn hovorí: „Jáj, ty myslíš gramofónovú platňu?“

     *   *   *   *   *

Miško (8 r.) pozeral nejaký film. Z chuti sa začal smiať a hovorí: „To je také primitívne, že to pochopím aj ja!“

     *   *   *   *   *

Rozhovor s takmer 9 ročným:
Silvo: „Mamka ja budem mať takú ženu, ako si hovorila, že si praješ, vieš takú ako Heidy“ (spolužiačka).
Ja: „Myslíš tú ryšavú?“
Silvo: „Áno!“
Ja: „A máš už nejakú vyhladnutú?“
Silvo: „Nie, ale dúfam, že v štvrtom ročníku niekto nový príde!“

     *   *   *   *   *

Ja: „Deti prizrite na Lujzu (10 mes.) kým upracem.“
... o 10 minút podozrivého ticha:
Ja: „Oli, čo robí Lujza?“
Oli (3,5 r.): „Nič, len líže topánku.“

     *   *   *   *   *

Priniesla som si domov sushi a syn to ešte nikdy nejedol, len vedel z rozprávky, že je to japonské jedlo. Nechutilo mu to, vypľul a potom som počula ako staršiemu bratovi hovorí: „To japonské sushi, čo mi dala mama, mi vôbec nechutilo. Lepšie bolo to tatove, slovenské.“
Tak sa ho pýtam, že čo to bolo a on: „No predsa klobása.“

     *   *   *   *   *

Syn (7 r.) pokľakol pred dcérou (5 r.) a pateticky spustil:
„Na kolenách ťa prosím, aby si bola moja manželka!“ ... potom tichšie dodal inštrukciu...: „Ty povieš áno alebo nie.“
Dcéra sucho: „Áno alebo nie.“

     *   *   *   *   *

Hmmm...

     *   *   *   *   *

Moja mala 3 ročná neter si praje od Ježiška pod stromček zubnú protézu...

     *   *   *   *   *

Otec mal sviatok a tak som ukecala syna, aby mi pomáhal piecť jablkový koláčik, reku bude hrdý na to, že piekol koláč dedkovi.
Síce pomáhal, ale nesmierne pri tom hundral. Nakoniec som ho poslala dole, nech ide ku starkej vziať jablká. A syn hrdo: „No konečne dajaká robota pre chlapa.“

     *   *   *   *   *

Dcéra (7 r.) sa hrala, že princ ide požiadať princeznú o ruku a o chvíľu počujem: „Už sú svoji, už je po romantike.“

     *   *   *   *   *

Syn (3 r.) pil čaj a zabehlo mu. Povedal: „Zabehol som si!“

     *   *   *   *   *

Narodil sa náš najmladší syn, tretie dieťa, pred ním mám syna a dcéru. Tento najmladší mal žltačku a bol na novorodeneckom, pod lampou. Prišla som si ho pýtať na kŕmenie a pýtam si meno najstaršieho syna... sestrička kuká, že taký tu nie je. Ja úplne z toho mešuge, tak si pýtam meno dcéry, akože neviem, čo mi to napadlo. Sestrička už bledá, že ani také meno nemá... ja rozmýšľam, že kokos a koho si mám pýtať? A potom mi došlo, že ahá, tak skúste toto a konečne to vyšlo. Normálne spotené sme boli obe!

     *   *   *   *   *

Moja prostredná dcérka (5 r.) obliekala svoju bábiku, najobľúbenejšie svoje bábätko a hovorí si pri tom: „Tento ružový svetrík nie, ten máme na cintorín. Tieto pančušky nie, mamka vraví, že ružova a žltá sa nehodia... Hmmm, alebo vieš čo? Mamka nosí len rifle, čo ona už len môže vedieť?“

     *   *   *   *   *

Viktor pozerá telku, Ester sa hrá s legom, a tak rýchlo využívam túto idylu a utekám si konečne zmyť vlasy.
Zrazu Viktor: „Maminkaaaaaa, maminkaaaa, poď sem rýchlo!“
Ja: „Viktor, čo sa deje? Som v sprche.“
Viktor: „Maminkaaaa, rýýýchlo poď!“
Rýchlo vybehnem z kúpeľne držiac si uterák na hlave.
Ja: „Čo je? Čo sa deje?“
Viktor: „Som si prdol.“

     *   *   *   *   *

Bolo to pred rokom alebo dvoma, v čase veľkých obmedzení.
Hodina vlastivedy: „My bývame v dedine XY. Kto vie povedať, v akom sme okrese?“
Dcérin spolužiak pohotovo: „V bordovom!“

     *   *   *   *   *

Malému (4 r.) pri kúpaní hovorím: „A poriadne sa poumývať, každý kúsok tela, každý záhyb!“
A malý sa ma s vážnym pohľadom spýta: „Aj mozog???“

     *   *   *   *   *

Syn (10 r.) sa v mojej prítomnosti pýta manžela: „Tato, mal si pred mamou aj iné dievča?“
Môj muž najprv ticho a potom sme naraz odpovedali. On: „Nie!“ A ja: „Jasné, že mal!“
A syn mu na to hovorí: „Tato, tebe robí problém priznať sa vlastnému synovi?“

     *   *   *   *   *

Mám doma trojtýždňové bábätko a keďže kojím, tak nemôžem jesť všetko, ako by som chcela a asi aj málo pijem, tak mám z toho občas zápchu. Išla som si teda minule uľaviť... Rozbaľujem glycerínový čipok na WC a samozrejme sa mi vyšmykol z rúk a spadol na zem. Prvé čo zo mňa vyletelo: „Do riti s tebou!“ ... a vzápätí mi to došlo, že vlastne naozaj...

     *   *   *   *   *

„Theresa, neskáč a nebehaj stále.“
„Akože mami, ty si strašne nešportová!“

     *   *   *   *   *

Keď deti pomáhajú pri pečení:

     *   *   *   *   *

Dcéra (4,5  r.) mi mojim mobilom narobila plno fotiek. Fotky hromadne označujem, že ich vymažem naraz. Dcéra dobehne cela šťastná: „Jéééj maminka, ty mi dávaš like!“

     *   *   *   *   *

Mladý (4 r.) pozerá Let´s dance: „To prečo nemá ponožky na tej studenej podlahe? Však bude mat sopeľ!!!“

     *   *   *   *   *

Môj syn, keď mal asi 9 rokov, sa ma spýtal pred svokrovcami: „Mama? Ty si už niekedy mala sex?“
Až po tom, keď som vykašlala zabehnutie, mu hovorím, že: „Áno, tak som mohla potom porodiť vás, moje deti.“
A on na to: „Takže ty si mala sex dvakrát???“
... tu sa už sa všetci prestali tváriť, že nepočuli...

     *   *   *   *   *

Muž leží doma chorý v posteli, dcéra (7 r.) sa ho pýta, čo mu je a prečo nie je v robote. Tak vraví, že ho veľmi bolí hrdlo. Ona na to: „Bóóóže oco, prečo by si nemohol ísť do roboty, veď ty hrdlom v robote nič nerobíš.“

     *   *   *   *   *

L: „Čo je zaokrúhľovala?“
Ja: „Keď nedáš presné číslo, ale len také približné. Ako znie celá veta?“
L: „Ako dni plynuli, mamička sa z týždňa na týždeň čoraz viac zaokrúhľovala.“

     *   *   *   *   *

Úvaha môjho 9 ročného: „Inak som zistil, že keď nezačnem kašlať, tak nekašlem.“

     *   *   *   *   *

Dostali sme Mozartove gule. Sedemročný syn zadumane hľadel na balíček a po chvíli hovorí: „Chudák Mozart!“

     *   *   *   *   *

„Rodinka, kam pôjdeme zajtra na výlet?“
Šesťročná dcéra: „Ja by som chcela ísť na Saturn.“

     *   *   *   *   *

Ďakujem za prečítanie, majte krásne sviatky, plné radosti a pokoja.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Boli sme neohlásene navštíviť kamošku. Chcela nám rýchlo niečo ponúknuť, tak som povedala, že stačí čistá voda, že takú máme so synom najradšej (syn v poslednej dobe až plače, keď mu chcem dať piť čaj alebo domáci sirup do vody).
No kamoška zasa, že nám ide aspoň otvoriť sirup a dať do vody. Prehovárala som ju, že nie, no syn, že áno, nech donesie. Ona odišla po sirup a ja čistím synovi žalúdok, že prečo pýtal, keď doma nechce sirup ani vidieť.
A on mi na to s rozžiarenými očkami: „Mami, ale tu je to iné. Tu sme na návšteve, tu si hosť, tak sa musíš aspoň niečím ponúknuť!“

                    *   *   *   *   * 

Naša akčná Zita: „Nech ti ani nenapadne sa na to lehátko vyvaliť!“

Syn sedí za stolom a večeria. Do kuchyne príde priateľ spolu s kolegom a hľadá ma. Syn pohotový radí kde ma nájsť: „Maminka sa vetrá na balkóne, smrdia jej vajcia.“
 ...Priateľ aj zabudol čo odo mňa chcel.

                    *   *   *   *   * 

Dnešný úryvok z blahoželania môjmu mužíkovi, odpočuté od gratulanta, zo série kreatívne veršovačky: „Pevné zdravie, sviežu myseľ, aby ti viac stál ako visel.“

                    *   *   *   *   * 

„Počuješ to?“
„Počujem, nie som slepý.“

                    *   *   *   *   * 

Boli sme na dovolenke a boli sme tam v nedeľu v kostole. Syn sa ma asi 3x opýtal, kde majú akvárium. Nakoniec som ho poprosila, nech mi vysvetlí, čo to vlastne hľadá. A nakoniec vysvitlo, že sakristiu...

                    *   *   *   *   * 

Keď neznášaš vybaľovanie po dovolenke a pustí sa do toho najmladší člen. A začne rovno drogériovou časťou. Ešteže ťa máme:

11 ročný syn mi na oslave hovorí: „Si pekne oblečená, mama...“
Ja sa rozplývam... a on pokračuje: „Dobre že máš túto blúzku, aspoň ti zakryje tvoje veľké brucho.“

                    *   *   *   *   * 

Zas a znova jedna moja foto od mora... no čo vám poviem, zlý fotograf:

Štvorročná dcéra babke rozmotala na komplet klbko na štrikovanie. Babka to zmotávala a ku koncu hovorí smerom k dcérke: „No. Ale to klbko bolo treba aj zmotať, nie ho len odmotať.“
A malá na to: „Už to skoro máš babí, vidíš aká si šikovná?“

                    *   *   *   *   * 

Čo to vyklepávaš? Pliecko? Karé? Pomôžem ti?

                    *   *   *   *   * 

Malá (5 r.) si pozerala fotky v mobile, došla na fotky, čo sme nedávno mali s mužom jednodňový „opušťák“ od detí (jedna v škôlke, druhý u babky) a odskočili sme si na mini turistiku.
„Maminka, toto je kde? A kto fotil tatíka?“
„No ja.“
„To ste boli sami? Ste mali svätý pokoj?“
... joj, dieťa moje, si vystihlo!

                    *   *   *   *   * 

Ten pocit, keď si uvedomíš, že ani na materskej nemusíš byť, aby dokázala urobiť takúto koninu:

                    *   *   *   *   * 

Na detskom ihrisku sa deti spolu pekne hrali a jedno dievča hovorí: „Ja budem morská panna.“
A kamarátkin 6 ročný: „A ja morsky pán!“

                    *   *   *   *   * 

Pýtam sa mladšej, že čo si dá na večeru. A odpoveď?
„Chlebík so sudokrémom.“
 ...myslela syrokrémom 🙂

                    *   *   *   *   * 

Ja, že čo je tak dlho ticho a aha, kde nájdem chrústika:

                    *   *   *   *   * 

Po polhodine uspávania sa dcéra (3 r.) ku mne otočí: „Mamka, už si vyspinkaná?“

                    *   *   *   *   * 

Sme v domácej karanténe, ale na vyučovanie to nemá vplyv:

                    *   *   *   *   * 

Dcérky sa bláznili s ockom, staršia vraví mladšej: „Daj pozor, neuškrť ho, ešte ho budeme potrebovať!“

                    *   *   *   *   * 

Skúšanie prváčika.
Ja: „Ako sa povie po anglicky chlapec?“
Syn: „Bój!“ (boy)
Ja: „A dievča?“
Syn sa zamysli a rozhodne zahlási: „Bójka!“

                    *   *   *   *   * 

Môj muž bol včera na podivuhodný nákup, tak som sa ho spýtala, ako sa tvárila predavačka pri pokladni:

                    *   *   *   *   * 

„Theresa (6 r.), prečo si mi nepovedala, že si stratila tú pozvánku na oslavu?“
„Lebo si hysterická!“

                    *   *   *   *   * 

K paneláku nám primontovávali balkóny, ktoré sme predtým nemali. Nakoľko mi balkón dávali zo spálne, tak deň predtým vybúrali okno a na miesto okna šupli francúzske dvere. Žalúzie mali robiť ako posledné, ale mne to úplne vyšumelo z hlavy, lebo na okne, ktoré mi dali preč, žalúzie boli. Prišla som večer z roboty, sprcha, posteľ...
Ráno sa zobudím na nejaké hlasy. Zodvihnem opatrne hlavu a na balkóne traja chlapi. Ešte tam niečo murovali. Najhoršie na tom bolo, že to robili cez leto. A ja len v takom tielku krátkom, riť von..
 No len teraz dilema... ako sa ja, do riti, dostanem nejako nepozorovane z tej spálne? Baby, ja som tam strávila celú večnosť. Opatrne, po milimetroch, aby si nevšimli, že už nespím, som na seba sťahovala ten paplón. Dopotila som sa neskutočne, ale podarilo sa. Ležím, leje zo mňa a rozmýšľam, ako vstanem a odídem. Tak nakoniec na vojaka (skôr na magora)... jedna noha dole z postele... ruka... pomaly som sa došúchala nenápadne vedľa postele, že som ležala na zemi z tej strany, z ktorej ma nebolo vidno a zároveň som bola oproti dverám. A ako pani som sa odplazila von zo spálne. Neviem prečo takto, fakt netuším, prečo mi toto v tom momente prišlo ako rozumný nápad... asi ráno, ešte ochrápaná...

                    *   *   *   *   * 

Keď triedim veci na pranie, v kúpeľni si porobím kôpky prádla podľa farieb. Potom som musela odbehnúť do kuchyne a keď som sa vrátila do kúpeľne, dcéra (3 r.) dala zase všetky veci späť do prádloveho koša so slovami: „Mala si tu bordel, mama.“

                    *   *   *   *   * 

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

V záhrade nám rastú sedmokrásky a dcérka (4 r.) za mnou dobehla, že zjedla kvetinku a ukázala akú. Tak som jej vravela, že to nevadí, že tie sú jedlé. O pár dni na to ideme do parku a taký, asi 3 r. chlapček, z ničoho nič za ňou dobehol a podával jej sedmokrásku. Poďakovala a opýtala sa ma, že či je to sedmokráska, vravím, že áno... a ona ju v tom momente zjedla!
Keby vidíte ten vyraz chlapca a jeho rodičov - že vy jej nedávate normálne jedlo, ale kvety z lúky?

        *     *     *     *     *

Včera sa mi podarila hláška. Muž šiel do obchodu a ja mu vravím: „Nekupuj už ten čaj na nervy, hrozne mi lezie na nervy!“

        *     *     *     *     *

Keď dieťa konečne spí a vy neviete, čo od radosti skôr. Varím vodu na cestoviny, popíjam kávu, voda konečne vrie, otvorím cestovinky, nechám ich na linke, dám soľ, kvapku oleja,... vylejem do vody kávu a kukám ako sa mi pekne varí...
A chvíľku pred tým som, namiesto uvarenia kávy, mužovi vypla kávovar. Prišiel po kávu a pozerá čo za špinavú vodu som mu uvarila, keď sa ráno plnil kávovar...

        *     *     *     *     *

Dcéra moja 5 ročná - ona si nemôže fúkať jedlo, lebo sa „pri tom hrozne nudí!“

        *     *     *     *     *

Puberťák v tábore:

         *     *     *     *     *

11 r. dcéra dostala prvýkrát menzes. Keďže už v minulosti dostala vysvetlené základy sexuológie, tak keď sme sa asi po 5 minútach mierneho šoku spamätali, vyprodukovala som fakt užasnú vetu: „Tak a odteraz nesmieš sexovať, aby si neotehotnela!“
A ona na to: „A doteraz som mohla???“

        *     *     *     *     *

Pravidelne mi vykypí polievka, nebolo tomu inak ani včera. Kým som si odbehla po telefón do spálne, moja plynová varná doska sa už kúpala. Tak som frflala najedovaná na seba. Prišla dcéra (4,5 r.) za mnou ma poľutovať a hladkajúc ma, mi hovorí: „Mamička, nehnevaj sa, veď vieš, že by ti to vykypelo, aj keby si pri tom stála.“

        *     *     *     *     *

Tento týždeň si každý deň poobede so synom po ceste so škôlky rátame, koľko dní ešte musí ísť do škôlky a potom hurá, dva mesiace prázdnin.
A včera dodal: „No, to som teda zvedavý, ako to so starkou pri mne toľké časy vydržíte!“

        *     *     *     *     *

Spolupráca, ako má byť. Jeden skladá, druhý koštuje:

        *     *     *     *     *

Pozeráme so Zojkou (6 r.) naše svadobné DVD, manžel si na chvíľku odbehne. Keď sa vráti do obývačky Zojka sa ho pýta: „Bol si si poplakať v garáži?“
To dievča vie, tuším, o živote už celkom dosť 😀

        *     *     *     *     *

Môj 3 ročný syn po obede: „Mňam, to bolo dobré! To musela variť babka a nie ty, mama!“

        *     *     *     *     *

Vyberala som veci z chladničky a za mnou niekto išiel, hovorím teda: „Zavri za mnou, prosím ťa, chladničku...“
 ... a za mnou naša čivava...

        *     *     *     *     *

V aute dcéra (8 r.) číta z časopisu hádanky a my so synom (13 r.) hádame.
Mia: „Keď sa moje bruško skloní, hlávka moja slzy roní - čo je to?“
Filip: „Skunk!!!“
Mia (naštvaná): „Nie, krhlička!“
Filip: „Blbosť! Jasný skunk - keď sa jeho bruško skloní a vyprdne na teba smradľavú tekutinu, tvoja hlávka bude týždeň slzy roniť z toho smradu!“

        *     *     *     *     *

Niet nad peknú fotku z víkendu... a pritom ho celý úúúplne vystihuje:

        *     *     *     *     *

Stalo sa mi to, keď som mala zápal obličiek, keď ma prijímali na oddelenie. Manžel stál cely čas pri mne. Pýtajú sa ma:
Sestra: „Meno?“
Ja: „Veronika.“
Sestra: „Adresa, váha, výška... Stav...“
Ja: „Bolí.“
Sestra: „Ale váš stav myslím.“
Ja: „Však vravím, že to veľmi bolí.“
Do toho mi vraví manžel: „Zlatko, pýta sa či si slobodná alebo vydatá.“
Ja: „Aha, prepáčte, slobodná som.“
Manžel pozrel, že čo to vravíš, veď sme 8 rokov manželia...

        *     *     *     *     *

Stáli sme vo fronte pri pokladni a zrazu syn na pol obchodu (vtedy asi 5-6 r.): „Mamiiiii, pozri, tu sú kondómy!“
Ja som hneď sčervenela, pot ma oblial, ľudia sa otáčali, hovorim mu: „Tíško buď, potom vonku mi povieš...“
A on svoje: „Ale mamiiiii, veď kondómy tu majú!“
Už som mu zakrývala pusu rukou, tak sa ma pýta, prečo mu zatváram ústa... Vysvetľovala som mu, že takto nemôže vykrikovať a že každý sa na nás díva. Ok, vyplatili sme nákup, vyšli sme von a pýtam sa ho: „A ty vieš, čo je to ten kondóm?“
On: „No jasné, že viem! To sa natiahne cez hlavu po nos a nosom ho nafukuješ, až pokiaľ nepraskne!“

        *     *     *     *     *

Adamko (4 r): „Maminka, ty si už veľký chlap!“

        *     *     *     *     *

Nočníková oddychovka:

        *     *     *     *     *

Mám nádchu a v noci sa mi úplne upcháva nos, tak som sa raz zobudila, že si streknem nejaký liek. Dva streky do každej dierky, nech to má silu.
Ty kokos! Veď nič necítim! To musím mať riadne opuchnuté a zapchaté!
... no možno, keby som si dala dole vrchnáčik zo spreja, tak by som aj cítila...

        *     *     *     *     *

„Simi? Dala si pani učiteľke tých 25 € na výlet?“
„Áno.“
„A čo povedala?“
„Ďalší...“

        *     *     *     *     *

Boli sme v papiernictve a syn (5 r.) si chcel stoj čo stoj niečo kúpiť. Tak si nakoniec vybral gumu. Vravím mu: „Ondrík, vyber si radšej omaľovánku, načo ti toto bude?“
S vážnou tvárou mi odpovedá: „Mami, vieš aká je guma dôležitá v živote chlapca? Ty a ocko ju už nepotrebujete, ale mne sa ešte zíde!“
... myslela som, že toto budem počuť o pár rokov, nie už teraz 🙂

        *     *     *     *     *

Na teraz všetko, ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Syn, teraz už 16-ročný, mi ešte ako maličký zahlásil: „Ja nikdy nechcem deti!“
Na otázku „prečo“ odpovedal: „Lebo by mi brali moje hračky!“

          * * * * *

Išla som na operáciu vaječníka (cysta), sedela som v miestnosti nervózna, strach, stres, panika (moja prvá operácia), pripravovali operačku. Sestrička si ešte vypisovala papiere a pýta sa ma: „Zuby?“
A ja zfleku : „Umyté!“
Ona sa začala smiať: „Svoje alebo umelé?“

          * * * * *

Na návšteve, jeden chlapec, introvert. Pozývame ho ku stolu, nech sa aj naje (hral sa, bol vo svojom svete spokojný), a on, že nie. Tak ho neskôr lákame, že nech si príde dať tortu.
A on: „Nie, veď mi zabalíte...“

          * * * * *

Miško skúša nové topánky a konštatuje: „Budú mi dobre tak o 40 dní.“

          * * * * *

Dcéra (necelé 3 r.) dnes pár minút po štvrtej ráno:
„Mama!“
„Hm?“
„Ty už otvor očká!“
„Prečo???“
„Lebo si už vyspinkaná!“

          * * * * *

Môj muž bol včera na podivuhodný nákup, tak som sa ho spýtala, ako sa tvárila predavačka pri pokladni:

          * * * * *

Umývala som môjmu malému zúbky a vravím mu: „Otvor ústa a povedz AAA!“
A môj malý na to: „Veľké tlačené a či písané A?“

          * * * * *

Keď bola dcérka malá, bola veľmi náročné bábätko. Stále plakávala a keď sme prišli na to, čo jej je a uspokojili jednu potrebu, po 3 minútach plakala pre ďalšiu. Raz, po dni plnom plaču a zlého spánku, keď opäť plakala a nevedeli sme, čo jej je, som sa spýtala muža, že čo s ňou urobíme, že netuším, prečo opäť plače.
A manžel na to: „No, tak už ju teda snáď vychováme, keď už ju máme...“

          * * * * *

Romantické zaspávanie 3 ročného. Najprv ma nazlostí, potom ma bozká a ide niečo pošepkať. Myslím si, isto mi povie, že maminka ľúbim ťa... a on: „Vlak mešká 30 minút!“

          * * * * *

„Mať dve deti je super, aspoň sa spolu zahrajú“... hovorili:

          * * * * *

Malá (3 r.) sa hrá a kričí na mňa: „Mama poď sem, sovička je hladná!“
Ja: „A čo jej dáme?“
Malá: „Seno.“
Ja: „A kde zoženieme seno?“
Malá: „Veď toto je seno“ - a potiahne ma za vlasy...

          * * * * *

Vravím dcére, keď sa rozbehla na kolobežke za bratom. „Nežeň sa tak, aby som vládala za tebou.“
Odpoveď: „Dobreeee, nebudem sa ženiť!“

          * * * * *

Po „namáhavom“ dni, zložený ako karty. Do postieľky to už očividne nezvládol:

          * * * * *

Timko mi dnes hovoril, že kto ma koho v škole frajera. Že tá je do toho a hentá je do toho. A sa ho teda pýtam: „A ty si Timko do mňa?“
A on: „Do teba? Šak ty za chvíľu zomrieš!“

          * * * * *

Skúšam dcéru (7 r.) do školy a zrazu niečo nevie. Zdvihnem obočie, že čo to a ona: „Ja to viem, len môj mozog mi to zatajil!“

          * * * * *

Manžel mal dopravnú nehodu v deň, ako mal ísť na služobnú cestu. Poobede keď odchádzal, rozlúčil sa a keď už bol pri bráne, syn (4 r.) vystrčil hlavu z dverí a kričí: „Dávaj na seba pozor a nerozbi lietadlo!!!“

          * * * * *

Včera prišiel za mnou syn a hovorí: „Mami, prišiel tato z práce.“
Ja: „Dobre.“
A on: „A to si nejdeš ani muža privítať?“

          * * * * *

Dala som babám k posteli nakrájanú cibuľu (veď viete, babské chorobové triky). Ráno prídem do izby, cibuľa nikde. Zato M. bola celkom nadšená a vraj jej mám aj nabudúce na spanie nakrájať čipsy, aspoň naberie energiu, keď ide v noci cikať...

          * * * * *

Moja, takmer štvorročná: „Mamička, ocko mi pripomína teba.“
Ja: „A čím prosím ťa?“
Dcéra: „Pupkom.“

          * * * * *

Keď sú deti mrzuté, tak sa ich zvyknem spýtať či vstali hore ritkou. Dnes sa synovi moc nechcelo vstávať, bol dosť mrzutý tak sa ho Paulínka (6 r.) pýta: „Čo si vstal hore pinďúrom?“

          * * * * *

Päťročná mi s plnou vážnosťou hovorí: „Damianko ma vymenil, už nie je môj frajer.
Anička mi ho zobrala. Keď ma opúšťal, povedal mi, že niekedy sa ale ešte môžeme spolu hrať. A čo som mala plakať? Tak som si našla Deniska.“

          * * * * *

„Aha, v telke ide Asterix“ ... dcéra pozerá a po chvíli dodá: „Jáj, to ten Asterix a Mobelix?“

          * * * * *

Máme súkromnú ulicu, pár rodinných domov, na konci ulice sú kontajnery na odpad. Práve som si spomenula, že zajtra zavčasu ráno bude vývoz plastov, niekedy chodia už po šiestej a ráno máme vždy zhon, je lepšie vyložiť vrecia už večer. Už som bola v pyžame, na tvári farebná pleťová maska a nechcelo sa mi prezliekať. Vravím si, aj tak je tma, na ulici je už ticho, toľko prebehnem len v pyžame. Potichu sa zakrádam so žltými vrecami... no nestretnem rovno pri kontajneroch suseda vo flanelovom pyžame???

          * * * * *

Vravím mužovi: „Počuj, ty ako môžeš toľko jest a stále byt taký štíhly, nemáš ty dáku pásomnicu alebo čo? Mal by si skúsiť asi nejaké antiparazitika užívať.“
Muž: „No určite, zjem niečo proti parazitom a zistím, že si zmizla ty!“

          * * * * *

Vilko sníva o obrovskom dinosaurovi. Raz v Dráčiku takého videl a teraz o ňom stále hovorí, že on si takého pôjde kúpiť. Hovorím mu: „Vilko, ale ku nám sa nezmestí.“
Vilko: „Dáme ho spať k dedkovi a babka bude spať v obývačke na gauči.“

          * * * * *

Keď sa Samko (3,5 r.) udrie, tak sa ho pýtam, či chce liečivú pusu,  väčšinou chce. Miinule sa hryzol do jazyka, a že chce pusu, tak mu hovorím, že na jazyk mu nemôžem dať pusu, tak mu dám na hlavu a ona prejde na jazyk. A minule prišiel za mnou: „Mamka, som si buchol zadok, daj mi pusu na hlavu, aby mi prešla na zadok.“

          * * * * *

Deti počúvali pieseň Bedna od whisky. Hovorím im, že je to originál trampská pesnička. Dcéra sa opýtala: „To je aká? Čo spieva Donald Trump?“

          * * * * *

Syn nám doniesol na ochutnanie kúsok nejakého špeciálneho cukríka, ktorý dostávajú v školskom zbore, aby sa im dobre spievalo...

           * * * * *

Naša ranná modlitba (synovi som trochu napovedala, aby mu to nešlo ako v lete na saniach): „Ježiško, ďakujeme Ti, že si nás v noci chránil, že sme sa dožili rána, že sme všetci zdraví...“
A v tom malý zareagoval: „Počkať, počkať, ešte nevieš, či sa starká so starkým dolu nepozabíjali!“
(Moji rodičia bývajú dolu na prízemí a ešte sme ich neboli ráno „skontrolovať.“)

          * * * * *

To máte tak, keď učíte dieťa, nech sa vždy poďakuje keď niečo dostane:
Eli: „Maminka, ako sa dostane bábätko do bruška?“
Ja: „Vieš Eli, tatinko mi dal také semienko a z toho semienka mi v brušku vyrástlo bábätko.“
Eli: „Hmmm, maminka a poďakovala si?“

          * * * * *

Malý začal v poslednej dobe trochu s detskými klamstvami, tak sa mu snažím vysvetľovať, aké to nie je pekné, keď ľudia klamú. Pozerali sme minule spolu s ním Bez servítky. A tam taká situácia, že pri stole povedal, že ako mu chutí a hneď na to do kamery, že aké hnusné to bolo.
Tak som chcela synčekovi vysvetliť, že ako klamú a aké je to neslušné. Vravím mu: „Počul si, ako klamal? Raz povedal tak a hneď zase inak.“
Viac som povedať nestihla, malý sa buchol pästičkou do hrude, roztvoril obe ruky a hrdo vyhlásil: „Presne ako jaaa!“
...no vidím, že márna moja snaha.

          * * * * *

Ja: „Dnes budú Tučniaky z Madagaskaru.“
Emka: „Čo??? Tučniaky? Aké tučniaky?“
Ja: „Tučniaky z Madagaskaru, tá rozprávka.“
Emka: „Jáááj, ja že na obed...“

          * * * * *

Čo tie deti nevymyslia... Až kolegyňa v práci ma upozornila:

          * * * * *

Mojej kamošky dcéra sa opýtala: „Mamina, vy s ockom kam pôjdete bývať, keď sa vydám?“

          * * * * *

Dala som si prefarbiť vlasy z blond na hnedú, prídem domov a... „Mami aká si krásna, vyzeráš ako medveď!“

          * * * * *

Volám mužovi, ktorý je už asi rok a pol na homeoffice, že sa vraciam s deťmi (1 a 4 roky) z prechádzky, že som zabudla malej uvariť kolienka k omáčke, nech dá variť.
Jeho otázka: „Koľko kusov?“

          * * * * *

A ďalšia dobrá rada od prváčika: „Mama, v obchode keď budeš platiť, nikdy nedávaj presne, lebo ti nevydajú!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo bude večer? Aký je vlastne život? Ako vyzeráme, keď ideme z domu von? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*   *   *   *   *

Rozhovor s Tami (10 r.) – majú vytvoriť projekt z náboženstva:
Ja: „Už si urobila projekt?“
Tami: „Nieee, pôjdeme k babke a ona mi s tým pomôže, keďže je kostolná fanynka!“

*   *   *   *   *

„Rýchlo rýchlo, odvez ma do nemocnice, manžel! Rodííím!“ - kričala na neho dramaticky a on sa snažil rýchlo ju tlačiť hore dole do nemocnice. A ja som bola Dr. a odrodila som bábo:

*   *   *   *   *

Moja drobuľa (skoro 5 r.) víkendovala o deda a babiny. Babina sa jej večer, keď ju ukladala spinkať, pýta: „Zlatúšik, akú rozprávku ti poviem?“
S: „Operácia srdca!“
... budúca doktorka.

*   *   *   *   *

Včera ma jeden človek vytočil tak, že som potom až plakala, keď som bola v izbe sama.
Začul ma syn (5 r.), vôbec nevedel, prečo plačem, len ma objal a začal ma utešovať: „Mami, neplačkaj. Život je už raz taký, no, čo ti budem hovoriť...“
Toľko pochopenia od môjho malého filozofa, no skúste potom plakať ďalej.

*   *   *   *   * 

Kamošova žena bola tehotná, no a dieťa sa vypýtalo na svet o mesiac skôr. Do práce mu volala, že rodí, aby prišiel do nemocnice, že jej budú robiť cisársky rez. Tak celý v strese stál pred operačnou sálou, keď sa zrazu otvorili dvere a sestrička tlačí ženu na posteli. Rýchlo k nej pribehol, drží ju za ruku: „Tak čo zlatino, ako sa cítiš?“ - tá na neho divne pozerá... lenže to nebola jeho manželka, ale úplne cudzia žena!

*   *   *   *   * 

Dnes ráno som odišla z domu skôr ako vstala dcéra. Potom sa sťažovala dvojičkám, že ani nevie, ako som dnes vyzerala. Jedno dvojča jej vraví: „Však mala oči, nos a vrásky...“

*   *   *   *   * 

Večeriame. Malý už nechcel, tak mu hovorím, nech papá, že bude mať svaly. A muž do toho, že nech papá, že bude mať veľký pipík. Malý rýchlo dotlačil, vstane, stiahne gate aj slipy a hovorí: „Není veľký pipík!“
Dúfam, že zajtra v škôlke si na to nespomenie.

*   *   *   *   * 

V (4 r.): „Mama, akú budeš mať tortu na narodeninky?“
Ja: „Babka Ivka mi upečie čokoládovú.“
V: „A koľko už budeš mať rokov? 6?“
Ja: „Nuž, oveľa viac...“
V: „17???“
(Bodaj by!)

*   *   *   *   * 

Syn písal domácu úlohu, namiesto spoluhlásky mal vymeniť samohlásku v slovách tak, aby to dávalo zmysel. Až prišlo slovo fŕkať a Samko išiel pekne od začiatku - fakať, fekať a pri fikať som sa už nezdržala 😀 Ešte si to zopárkrát zopakoval, či takéto slovo nepozná a pokračoval... Až sa našťastie dopracoval k slovu fúkať!

*   *   *   *   * 

Syn má už 14 rokov, trieska ním puberta, Bože, hlavne ten mutujúci hlas! A vtedy, keď ho mám chuť prizabiť, som rada, že som si odkladala jeho listy, vyznania. Toto je len tri roky dozadu:

*   *   *   *   * 

Decká majú prázdniny, ja mega zavalená robotou, klienti tlačia...
To naše živé striebro, počas mužovho pracovného telefonátu stojí medzi dverami za spevu ej bí sí dí í ef dží (áno, učí sa práve abecedu), xy x... sa potrebuje niečo súrne opýtať...
Odviedla som ho bokom a už mu zúfalo vravím: „Maxík, raz ma z teba porazí!“
Ten môj malý praktik na to: „A kedy?“

*   *   *   *   * 

Dnes v obchode sa malej prihovorila predavačka, pýta sa jej, ako sa vola. Jej odpoveď: „Hanka“ ... chvíľu ticho a dodá „neviem prečo mi maminka dala také meno.“

*   *   *   *   * 

Hádanky sú Vilkova silná stránka.
(...to prvé má byť makovica a to druhé kohút):

*   *   *   *   * 

Materská demencia: Stretli sme veľkého psíka a malá, že: „Môžem ho pohladkať?“
A ja: „Yeah, len ho nepokúš!“

*   *   *   *   * 

„Mami, za koľko dní sú Vianoce?“ - pýta sa môj 6 ročný nedočkavec.
„O 2 mesiace“ - odpovedám.
„To naozaj? To sa tešííím“ ... krátke zaváhanie... „naozaj už musím začať poslúchať.“

*   *   *   *   * 

Za posledné dni sme boli 3x páliť sviečky, syna (5 r.) to veľmi bavilo a zaujímalo. Dnes sa pýtam: „Čo to staviaš z lega? Aká pekná stavba.“
„Mami, to je Dom smútku!“

*   *   *   *   * 

2,5 ročný syn mi pri kojení chytí bradavku, natiahne ju a hovorí: „Mami, ty máš tiež pipík!“

*   *   *   *   * 

Kúpem sa a kričím na môjho: „Otec, bude večer niečo?“
A mladšia zakričí naspäť: „Áno mami, palacinky!“

*   *   *   *   * 

Ja, keď som rodila, tak môj muž mohol byť pri mne. Lenže potom doktori rozhodli, že musíme cisársky, tak sme sa s mužom narýchlo rozlúčili a na posteli ma behom odtlačili na operačku.
Predtým mi dali vyvolávačku, no keď rozhodli, že bude cisársky, tak mi dávali „ukľudňovačku"“ - krvný tlak hore-dole, takže som im tam začala vracať večeru, ktorú mi nanútili. Vracala som cely čas, čo ma rezali, aj zašívali. Keď som nevracala, tak som prosila o vodu, ale ten lekár s rúškom v zelenom mundúre a čapicou, čo mi držal vrecko na vracanie bol strašne neochotný. Vodu mi dával po kvapkách. Ok, to som rešpektovala, on asi lepšie vie, či môžem piť počas operácie, ale bol mi preto strašne neľudský a nesympatický. No a potom ma naplo ešte viac a ja som mu ovracala ruky. Vrecko odhodil a utekal sa umyť, ako keby som naňho vyvracala rádioaktívny odpad. Žiadne vrecko? Ok, tak som sa iba naklonila z operačného stola a vracala som na dlážku a brala som to ako pomstu zdravotníkom za to, že sú takí precitlivení.
Najprv mužovi a potom aj rodine a známym, keď som rozprávala o pôrode, tak som sa každému sťažovala, aké citlivky pracujú na operačke, ako mi dali pocítiť, že som nechuťáčka. No a asi po roku mi môj muž hovorí: „Pamätáš na toho doktora, čo ti pri pôrode držal vrecko na vracanie?...“ Ja, že áno... a on na to: „Tak to som bol ja!“

*   *   *   *   *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako udržať tajomstvo? Ako sme si kedysi fúkali nosy? Ako si to zariadiť tak, aby sme už viac nemuseli upratovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Anetka (4 r.) dnes prišla zo škôlky, že má veľké tajomstvo. Hovorí: „Nikomu to, mamka, nepovedz, ani ocovi, ani Elenke, ani Matúšovi a vieš mamka, ani sebe to nehovor!“

* * * * *

Išla som kúpiť opaľovací krém... samozrejme poznáme, rýchlo rýchlo... takže som len nabehla rovno za pani predavačkou, reku opýtam sa, kde sú, nech nehľadám. Vypadlo zo mňa: „Opaľovacie smery sú ktorým mliekom?“
Hneď, ako som to dopovedala, som sa začala smiať... a smiala som sa ešte aj celú cestu domov.

* * * * *

Videla som už všeličo, ale prísť a nájsť ju takto... Ten výraz tváre hovorí za všetko:

* * * * *

Theresa si strčila do nosa tú malú mozarella guličku, našťastie sa nám ju poradilo vybrať.
„To si mala šťastie, že to bolo mäkké, kebyže to je napríklad hrášok či kôstka z čerešne, tak skončíme na pohotovosti!“
„Vidíš mami, tak to je úľava, keďže čerešne ani hrášok nemám rada...“

* * * * *

12 ročná dcéra je chorá, sople, kašle, PCR test negatívny, ale tak som s ňou doma, pracujem home office. Sadne si ku mne a pýta sa: „Mami a do čoho ste si vy utierali sople?“
Vravím jej, že do plátenných kapesníkov, ktoré sa potom oprali, vyžehlili a tak znova a znova. Aj sme sa ako deti predbiehali, kto má aký...
A dcéra na to: „No fuj, to ste fakt prali sople v práčkach? Mala som o tvojej generácii lepšiu mienku.“

* * * * *

Moja mama dnes ráno: „Objednala som si gate, ale prišli také ako na slona. Tebe budú dobré.“
... hneď mi je lepšie.

* * * * *

Ten moment, keď počujete v detskej buchot, že spadla a vysypala sa nejaká krabica, potom nastane hrobové ticho a následne počujete, ako staršia šepká mladšej: „Pssst, buď ticho, možno to nepočula...“

* * * * *

Ani nie 5 ročná dcéra sa má pýta: „Maminka, ockovi si pusu dala?“
„Áno, dala.“
„Aj jazyk si mu dala?“

* * * * *

Moja svokra robí vychovávateľku v škole už 25 rokov a jedno dievčatko jej hovorí: „Pani učiteľka, vy ste ako Semir Gerkhan, partneri sa vám menia, ale vy stále ostávate!“

* * * * *

Večer pred spaním.
„Dianka netreba ti ešte na záchod?“
„Nie, netreba.“
A o chvíľu už uteká z postele na WC a kričí: „Začína mi trebať!“

* * * * *

Trojročná Tamarka sa ma pred spaním pýta: „Mami? A nekúpime si taký uprataný dom?“

* * * * *

„Maminka, niečo som ti nakreslila.“
Pýtam sa, ako to kreslila.
„Najprv som si zavrela hlavu do tlačiarne a keď to vyšlo, dokreslila som si korunu!“

* * * * *

Malý (5 r.) číta: „o-k-o.“
Ja: „A spolu?“
„Mihalnice!“

* * * * *

Potrebovala som peniaze na cvičenie, lebo sa mi sekla krčná chrbtica. Hovorím mužovi, aby mi dal na tú krčnú...
Dcéra (5 r.) mi ich prinesie, šľahne ich o stôl a povie:
„No, tu máš na tú krčmu!“

* * * * *

Milujem ťa synu:
„Mami ty si samica bieleho žraloka.. neboj, ona tiež nebola múdra, ale zato bola vždy pripravená na lov!“

* * * * *

Bola u nás na pár dní mužova dospelá dcéra. Včera, keď odišla, syn mi pomáhal vyzliecť obliečky. Našiel pri tom v posteli jej odpadnutý umelý necht. Takto to okomentoval: „Simonke v noci vypadol mliečny necht!“

* * * * *

Jedna príjemná pokuta na dnes:

* * * * *

Mladší syn (čoskoro 15 r.) vraví: „Tie pubertálne nálady mi idu na nervy. Pred chvíľou som chcel ísť von a teraz sa mi už nechce!“

* * * * *

Keď sme mali v dedine odpust na svätého Michala, tak Anetka (4 r.) zapotila: „Aj my máme v škôlke Michala, ale on nie je svätý, on je neposlušník!“

* * * * *

10 ročná: „Mamina mne stále Lukáš hovorí, že pusinka!“
Ja jej na to, že to je aké milé od neho a pýtam sa jej: „A ty mu ako hovoríš?“
Ona: „Zavri si hubu, lebo to poviem učiteľke!“

* * * * *

Pri mojom pôrode:
Môj muž vyrastal na rodinnej farme, odrodil s otcom a bratmi teliatka, kozliatka, prasiatka... takže pôrodníkovi „vysvetľoval,“ ako sa to má robiť, čo bude nasledovať, lebo veď on už pri toľkých „pôrodoch“ bol.
Doktor aj sestričky tam z toho mali prdel, ja aj napriek brutálnym bolestiam som sa tam hanbila ako pes. Ani po 12 rokoch mu to neviem zabudnúť!

* * * * *

Susedke vraví: „Teta a tatinkovi sme dali pusinku!“
Susedka nadšene: „Áno? A prečo?“ - v ten deň mal tatino narodeniny, tak smerovala k tomu rozhovor - a malý to zabil odpoveďou: „Lebo dal maminke peniažky!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Kde predávajú oblečenie pre mladých ľudí? Prečo sa pokosila tráva? čo sa stane s alobalom, keď ho dáš do vody a do mrazničky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn (6 r.): „Dnes ma kamarát kopol do medzery nôh a dosť to bolelo...“

* * * * *

Dnes mi opäť naložila (5 r.) - vychádzame z H&M, ja rozčarovaná: „Uf, nič v tých obchodoch nemajú“ - snažila som sa o nejaké nove handry.
„Mami, tak tu asi nemajú oblečenie pre starých ľudí!“

* * * * *

„Mami, zajtra máme 6 hodín. Nemôžeš zavolať po štvrtej hodine učiteľke, že už tie dve hodiny strávené v škole, nemajú význam? Že nech nás pustí domov?“
„Ako to myslíš?“
„No, mozog je najaktívnejší ráno, maximálne do obeda. Potom už do neho nič nenatlačíš. Veď to sama poznáš...“

* * * * *

Ráno vyjdem s dcérkami z paneláku a okolo pokosená tráva po dlhom čase, staršia dcérka (7 r.) zahlási: „Čo aj sem príde pápež, že pokosili trávu?“

* * * * *

Úprimnosť detí mi vždy otvorí oči:
So synom sme sa stretli v kúpeľni, pozeráme na seba do zrkadla a vravím mu: „Ty kokos, nevyzerám ako tvoja mama, skôr ako sestra nie?“
A on: „Áno... keby si bola mladšia, tak úplne.“

* * * * *

Moje nové tričko pán manžel okomentoval: „To čo máš na tričku? Vajce?“

* * * * *

Malý: „Maminka, ty tak krásne voniaš! Ako kapustová polievka...!“

* * * * *

Môj muž je aktuálne na materskej s ročným, ja pracujem z domu. Podvečer, manžel si pustil po ťažkom dni Fortnite na xboxe, ja si dokončujem veci do práce, malý si to štvornožkuje po celej obývačke, skúma, tu sa zastaví, tam volaco pozhadzuje, povyťahuje (však potom popraceme). Akurát bol pod mojimi nohami pod stolom, keď kuknem na muža, on ovládač v ruke, stres v tvári, pozerá okolo seba, točí sa okolo vlastnej osi a v panike: „Kde je pes???!“
Ja do výbuchu, keďže vnútri nemáme žiadneho psa: „Myslíš tvojho syna? Tuto pod stolom.“
Takže u nás, keď sa hľadá dieťa, inak sa už nepýtame, len kde je pes...

* * * * *

Desaťročná dcéra sa ma pýta: „Mami, vieš čo sa stane s alobalom, keď ho dáš do vody a do mrazničky?“
Tak rozmýšľam, ako sa chovajú kovy pri zamrznutí, či to nejako súvisí s nízkou tepelnou vodivosťou hliníka, či nastane nejaká reakcia s vodou, či vôbec voda okolo neho zamrzne, no nič mi nenapadne. Tak sa vzdávam, zvedavá na výsledok.
Simonka na to: „Nič sa nestane, skúšala som to...“

* * * * *

Rozhovor zo včera.
Muž: „Zajtra ideme na kolotoče. Moja peňaženka zaplače.“
Borisko: „A prečo zaplače? Veď sa bude na kolotoči voziť s tebou!“

* * * * *

Veľmi ma rozosmiala dnes dcéra - pred spaním si spomenula, že môžu doniesť do školy prehistorické fotky, že tie čiernobiele!

* * * * *

„Mamííííííííííííííí, ja zomieram, zodral som sa z kože!!!“
... odrel si prst vo veľkosti asi 2 mm.

* * * * *

Túlime sa k sebe s mojou trojročnou a hovorím jej: „Aká si mi krásna.“
A ona na to, tak skromne až zahanbene: „Keď mám dlhé vlasy, tak čo spravím...“

* * * * *

Mladší, ročný, syn vytiahne šaflík, vyberá ponožky, spodky, tričká...
Vravím staršiemu (5 r.): „Leo, buď dobrý, poskladaj to naspäť.“
Odutie, funenie, dupkanie...
Ja: „Keď si bol menší, vždy si rád pomohol mamke, no teraz? Čo sa stalo?“
L: „Dostal som rozum?“

* * * * *

Materská demencia: Keď si do sprchy namiesto pyžama donesiem synovu plienku.

* * * * *

Takmer 22 ročný syn dnes zjedol pribináka svojmu malému bratovi. Malý, samozrejme, plakal, lebo mu zjedol zrovna čokoládkový. Vravím staršiemu synovi: „Si normálny? V tvojom veku vyjedať pribináky , keď si bol malý ani si sa ich nedotkol.
A on mi vraví: „No vidíš, vtedy som ich nejedol a bola si nespokojná, teraz ich jem a zas si nespokojná, tebe proste človek nevyhovie.“

* * * * *

Dcéra (5 r.) mi začudovane hovorí, že: „Ujo Majo a ujo Aďo sú tvoji bratia?“ Ja, že áno. A ona: „A vedia o tom?“
No, díte moje, v 27 a 34 to už minimálne tušia:
Tiež došla za mojou mamou a tak vážne jej hovorí: „Babi, vieš o tom, že mama je tvoja dcéra?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vysvetliť, čo je to oxymoron? Aká je najlepšia náučná literatúra pre deti? Ako vyzerajú namaľované oči? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Včera na mňa kričí syn z detskej izby „Mamiiii, rýchlo poď sem, robím pagáč!“
Idem za ním rozmýšľajúc ako preboha robí pagáč, snáď asi z plastelíny v kuchynke. Prídem tam a on na mňa kuká zo zeme s rozčapenými nohami... Reku Sebi „to je špagát a nie pagáč.“

* * * * *

Naša 3 ročná si rada vezme knihu a tvári sa, že číta. Boli sme u našich, vzala si nejakú knihu a číta: „Mama, tato, mama, tato...“
Pozrieme, čo to číta a ona ... Kamasutru! Naši sa sťahovali a omylom bola kniha v dosahu detí.
(A prisahám, že nás s mužom pri ničom nikdy nepristihla)!

* * * * *

Syn (4 r.) pozerá na mňa: „Maminka a kedy si už konečne ostriháš vlasy? Potom by si sa konečne stala mužom!“

* * * * *

Milujem tie jej zenové odpovede...
Tami ku mne pristúpi a hovorí: „Keby si náhodou nevedela, čo by som si dala na desiatu, vieš, keby ti už vypršali všetky nápady...“,
Pýtam sa jej celá zvedavá, že čo také vymyslela na desiatu: „Tak čo?“
A jej odpoveď: „... tak sa ma pokojne opýtaj.“

* * * * *

Vysvetľujem mužovi, čo je to oxymoron: „To je, keď spojíš dve protikladne slova, napríklad živá mŕtvola, studený oheň, biele noci...“
A muž, že: „Jasné chápem. Šťastné manželstvo.“

* * * * *

Krásny kompliment od mojej dcérky: „Mami, aj ja chcem mať také dlhé prsia ako ty!“
...ďakujem ti, dcéra moja.

* * * * *

Sestra vraví 3 ročnému synovi: „Ja vôbec neviem ako vychovávať deti.“
A on: „To nevadí maminka, to nikto.“

* * * * *

Niečo mi spadlo v kuchyni a ja, že „do...“
A Miško: „Do mačky povedz mami. Do p*če sa nehovorí.“

* * * * *

Syn (6 r.), že: „Mama, idem kakať, prosím ťa prídeš má utrieť?“
Vravím: „Dobre prídem...“ ... tak už idem a vravím: „Preboha, to si čo vykakal?!“
A on na to: „Veľa šťastiaaaa, zdraviaaaa!“

* * * * *

Dnes na pošte.
On: „Mama, tam je výťah?“
Ja: „Nie, tam bol telefón, voľakedy sa chodilo telefonovať na poštu.“
On: „A to vtedy žili dinosaury?“

* * * * *

Keď je manžel na nočnej, deti chodievajú ku mne do postele. A ráno mi mladší syn (6 r.) hovorí: „Chcel som si prísť k tebe ľahnúť, ale mala si obsadené.“
(...muž bol doma.)

* * * * *

Brat mi vraví príhodu zo zápisu s malou do škôlky.
Riaditeľka sa malej prihovorí: „Tak Sofinka, ty budeš stredňáčka...“
A malá s vážnym výrazom: „Ja som neni stredňáčka, ja som princezná!“

* * * * *

„Mami, kúp mi bublifuk!“
„Načo? Tu máš sestru, hraj sa s ňou!“

* * * * *

* * * * *

Na dovolenke v Taliansku sa pýta dvanásťročný syn, milovník bryndzových halušiek: „Mami, máme tu bryndzu?“
Ja: „Nie, Kubko, bryndza sa nesmie prevážať lietadlom. Niektoré potraviny sa skrátka nesmú prevážať.“
Kubko: „Tak si ju vyrobme!“
Pozerám, či to myslí vážne a on že hej, tak sa pýtam, či má ovčie mlieko.
„Aha, tak nabudúce musíme vymyslieť, ako lietadlom previezť ovcu...“

* * * * *

Obedujeme. Všetci už máme skoro zjedené, len syn ešte takmer celu porciu na tanieri a stavia si z príboru pyramídu, tak sa ho pýtam, že koľko mu to bude ešte trvať.
A on s kľudom Angličana: „Pyramídy sa stavajú dlho...“

* * * * *

„Čo ste dnes robili v škôlke?“
„Mali sme nakresliť, čo sme robili cez prázdniny.“
„A čo si nakreslila?“
„Ako sme boli nakupovať.“

* * * * *

...Zo života s deťmi (na cintoríne):
„Poď, ideme zapáliť sviečku na hrob prababke a pradedkovi.“
„A to kto ich tu do zeme zasadil?“

* * * * *

Maľovala som sa, príde malý a vraví: „Maminka a prečo máš oči ako môj medveď?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako upiecť tie najkrajšie koláče? Čo bolo inšpiráciu pre československý znak? Ako sa zarábajú peniažky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

„Mami, dáš si žuvačku?“
„A akú?“
„Takú vyžuvanú, lebo ja už nechcem.“

* * * * *

Najstarší pozerá odznaky po dedovi a príde zrazu s otázkou: „Mama? Československo vzniklo podľa značky Peugeot?“
Hmmm, toto by mi veru nenapadlo spojiť.

* * * * *

* * * * *

Deti volajú s ockom cez Messenger:
„Ahoj ocino, kde si?“
„Ahoj Branko, v robote.“
„A ako zarábaš peniažky, keď nič nerobíš a sedíš?“

* * * * *

„Mama, pozri, koľko listov tá rastlina už vyhonila!“

* * * * *

Dnes som deti zobrala do obchodu na nákup, najstaršiemu (9 r.) som nabalia najviac. Keď sme boli už skoro pri dome vraví: „Ten nákup je tak ťažký, že som si už 5x prdol!“

* * * * *

Uspávam syna, manžel je s 9 mesačnou dcérou vo vedľajšej izbe a zjavne vonku niekto silno hnojí, cítiť močovinu neskutočne. A syn na mňa pozerá pohŕdavo: „Mama, veď už ju prebaľ!“

* * * * *

Šli sme s kamoškou a deťmi na pizzu. Doobeda sme boli s mojimi deťmi na výletnej lodi, 7 ročný sa chcel pochváliť a ukázať kamoškinej dcérke fotky z môjho mobilu. Pozerali fotky, my sme debatili s kamoškou. Keď som šla vybrať peňaženku, zrazu v ruksaku nevidím mobil. Do riti, ja som ho asi nechala niekde na tej lodi, alebo u mamy ? Hovorím kamoške: „Rýchlo ma prezvoň, asi som stratila telefón!“
Prezváňa ma a zrazu mi syn podáva telefón, že: „Mami niekto ti volá...“
Podotýkam, že sme všetci sedeli za jedným stolom...

* * * * *

Vo váze mam astry.
Syn: „Mami to je aký krásny kvet.“
Ja: „Áno, to je astra.“
Syn: „Zeneca???“
Ja: „Nieeeee, záhradnááá!“

* * * * *

Pôvodný plán - kakaové kysnuté uzlíky.
Výsledok - kysnuté 💩.
Nevadí, na chuti im to neubralo a vždy sa dajú jesť so zavretými očami:

* * * * *

Syn (15 r.) išiel prvý krát vlakom, 2 hodiny cesta a mal sa stretnúť s nejakou babou. Tak mu rýchlo píšem z roboty: „Už ste sa strtli?“
Namiesto stretli... našťastie som si to všimla...

* * * * *

Sedíme v reštike v Chorvátsku, dcéra (5 r.) láduje uz druhé palacinky, ja s kávou a minerálkou.
„Zješ aj tie druhé palacinky celé? Ak nie, ja ich dojem.“
Pozrie na mňa ľútostivo: „Zjem, však si dačo objednaj...“

* * * * *

Muž unavený, odkedy prišiel z práce, (niekoľko krát kvôli kolegovi musel ísť hore dole po stožiari)..., malá stále okolo neho, koník sem, koník tam (ma milión koníkov -jednorožcov).
Konečne večer, malá povie tu krásnu vetu: „Ideme pinkat tatino?“ - neskrývaná radosť v očiach muža.
Po 30 tich minútach, ako počúvam, že o niečom debatujú v spálni a stále muž chodí do izby a späť do spálne, prite do obývačky a so šialeným výrazom na tvári sa ma pýta: „Prosím ťa, ktorý z tých koňov je, citujem, okazený och?!“
Hovorím mu: „Tuná, na stoličke vedľa sovy je ten s pokazeným rohom, čo si mu ho nechtiac odtrhol, keď si jej ho kúpil na dovči.“
S ešte väčším šialenstvom zobral plyšáka a išiel ku malej: „Tohoto si chcela, tohotoooooo?!?“
A malá so stoickým pokojom: „Aňo, pinkaj uš.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aká je to zlá mucha? Ako používať ružovú vodu? Ako ťažko sa zarábajú eurá? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vybavili sme synátorovi (16 r.) brigádu, roznáša letáky. Vravím mu: „Keď roznesieš po celom sídlisku, máš 80€.“
Vyškerený, že ako ľahko zarobené prachy... Už 2 dni šľape po sídlisku a narieka, ako ho nohy bolia, že to zas také ľahké nie je... No hold synček, zvykaj si, eurá sa nie vždy ľahko zarábajú.

* * * * *

Syn (4 r.) mi ukázal veľkú muchu na skrini, tak hovorím: „Och, veľká mucha, zlá!“
On: „Mama? Ona je zlá, lebo bije iné muchy?“

* * * * *

Po dlhej dobe som zašla do DM, väčšinou navštevujem iné drogerky. Pri vchode vystavené novinky od Alverde. Používam ružovú vodu, tak reku vezmem. Prídem domov, vybaľujem veci a že vyskúšam, čo to za zázrak. Z bezpečnej vzdialenosti nastriekam na ksicht a samozrejme, až potom čítam návod na obsluhu - že zo vzdialenosti striekať pod pazuchu... a veď čo?! Hic vonku, tak sa nemusím potiť ani na tvári, nie?

* * * * *

„Mami? Ty si raz hovorila, že starí ľudia majú biele vlasy...“
„Áno.“
„Tak prečo ty máš červené?“

* * * *

Tanky môjho syna:

* * * * *

Chlapčiatko malo prvý krát v živote kliešťa. Na riťke. Všetko by bolo maximálne v poriadku len nechápe „prečo sa kliešťo musel zahryznúť do jeho riťky keď maminka ma väčšiu...“

* * * * *

Hovorím synovi: „Drž mi palce, lebo idem parkovať!“
On: „Nemôžem ti držať palce, lebo nedočiahnem!“

* * * * *

Muž mi oznámil novinku, kamarátovi sa narodila dcérka. Potom len podotkol, že nevedel ani, že je kamarát ženatý. Ja som ho vnímala len tak pomimo, čítala som si svoje a len aby si nemyslel, že ho nevnímam som utrúsila: „Ja som ani nevedela, že je tehotný...“

* * * * *

Pýtal sa ma Jurko (4 r.), že ako sa dostal do môjho bruška. Tak mu vravím, že on tam bol, tak nech mi on povie, že ako sa tam dostal. A on vraví: „Ja neviem, ja som šiel za Emou...“
Ema je jeho dvojča.

* * * * *

Veziem dcéru (6 r.) zo škôlky: „Mami prečo si lenivá?“ Pýtam sa jej ako to myslí.
„No, že stále si na gauči s telefónom a počítacom.“
Tak jej vysvetľujem, že na telefóne a kompe sa síce aj hrám a pozriem si Netflix, no väčšinou pracujem (z domu) a kým je ona v škôlke, tak sa starám o domček, o jej brata (10 m.), pracujem a tak. A že keď je doma, tak už aj s tatinom viac oddychujeme.
Na ďalší deň sme stáli na parkovisku po rozlúčke so škôlkou a rozprávali sme sa s rodičmi spolužiaka. Sa ma pýtali, že ako práca a malý, tak vravím, že mohla by som aj viac pracovať, ale pri malom a ešte aj v tomto teple sa mi až tak nechce. A dcérin spolužiak: „Áno, Alicka nám vravela, že si lenivá!“

* * * * *

„Maminka pôjdeš sa so mnou kúpať do bazéna?“
„Nemôžem, lebo mám vložku...“
„Tak si ju vyber a už prestaň s tou vložkou!“

* * * * *

Išla som po 100 rokoch von s kolegami, mala som také čierne, dosť zoštíhľujúce šaty, a pýtam sa syna (10 r.): „Som tučná?“
„V tomto, čo máš na sebe nie, ale inak áno...“

* * * * *

Náš kocúr sa chcel ráno hrať a Danko (5 r.), s absolútne dôležitým výrazom, mu hovorí: „Imro prestaň! Mam krátke gate, poškriabeš ma a ako pôjdem do škôlky? Ako debil?“

* * * * *

Hovorím dcére (5 r.), že dedkovi sa konečne narodili malinké kačičky. Ona sa zamysli a povie: „A zdalo sa mi, že dedo mal nejaké veľké brucho.“

* * * * *

Boli sme sa so synom bicyklovať v lese. Zbadal na jednom strome vyrezané srdiečko, tak sa ma pýtal, kto to urobil. Povedala som, že asi nejaký zaľúbený chlapec pre svoje dievča. Syn hovorí: „Aj Tebe by tatinko mohol také vyrezať.“
Potom sa zamyslel a doložil: „Nie, tatinko by nikdy nezničil strom... (a dodal) pre takú blbosť.“

* * * * *

Volal kuriér, že nesie balík. Miško (7 r.) sa na mňa otočil a povedal:
„Chod si dať podprsenku, nech nevidí, aká naozaj si.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo to znamená ak v dedinskom rozhlase hrajú veselú pesničku? Akú farbu majú tie najkrajšie zúbky? Ako zistíme, kto bol v mrazáku? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn (6 r.) vie, že keď hrajú v dedinskom rozhlase smutnú melódiu, že niekto zomrel. No a minule išli hlásiť normálny oznam, tak dávali veselú pesničku. A syn sa pýta: „A kto sa oživil?“

* * * * *

Manžel išiel po niečo do auta vo dvore a malý sa vycapil do okna, že ide pozerať na ocka. Zrazu zbadal susedu v ich dvore, ležala na lehátku na bruchu a opaľovala sa v takých, fakt mini, bikinách.
A náš malý na plné hrdlo: „Óóóó, teta si opaľuje gaťkyyyyyy!“
... samozrejme, že sme mali otvorené okno, takže ho určite počula.

* * * * *

Syn (5 r.) hovorí susede:
„Teta, my máme doma vlastne černošky, ale maminka hovorí, aby som to nikomu nevravel!“
...aby nehovoril černošky, ale černice!
Nuž a takto vznikajú tie reči.

* * * * *

Samko (4 r.) pozerá do zrkadla a skonštatuje: „Pekne zúbky mám, ešte si ich nechám.“

* * * * *

„Zlatíčka, hľadali ste dnes v mrazáku zmrzku?“
„Prečoooo? Ako to vieš?“

* * * * *

3,5 ročného syna učíme, kto je chlapec a kto dievča. Darí sa mu, občas pochybí. Včera sme boli so susedom a syn sa ho pýta: „A ty si chlapec alebo dievča?“ A on, že chlapec.
A synátor, že: „A kde máš pipíka?“
Sused: „No v gatiach.“
Synátor: „Ja ho nevidím, umrel ti?“
Sused cez 70... no... asi mu už aj umrel 😀

* * * * *

Ja: „Plánujem dnes skočiť do Tesca na vajcia.“
Muž: „To by som ťa mal hodiť autom, v tom teple sa ti cestou vyliahnu...“

* * * * *

Počujem nadávať pani, mohla mať po 80 určite:
„Stále ma len ťaháš kade tade, cítim sa ako handra. Si záletník, beháš od jednej k druhej a ja si môžem nohy zlámať pre tvoju spokojnosť!“
Nedalo mi to, musela som pozrieť z okna, že prečo chudák, určite dedko, tak čučí, keď žena tu tak huláka.
Pozriem... a babka nadáva svojej čivave.

* * * * *

Toho môjho muža dnes už asi fakt vystrelím na mesiac. Pýta sa ma, čo robím.
„Koláč.“
„Aký?“
„Ten, čo sa mi minule nepodaril.“
„A to ktorý myslíš?“

* * * * *

Ja: „Aj Zoé je tvoja kamarátka?“
Oli: „Nie, nie je.“
Ja: „A prečo nie?“
Oli: „Nemám ju rád.“
Ja: „Prečo ju nemáš rád?“
Oli: „Lebo nemá zuby!“
Ja: „A ktoré dievčatko sa ti páči?“
Oli: „Lizika, s tou sa hrám.“
Ja: „A máš ju rád?“
Oli: „Áno, lebo má najkrajšie zuby, také žlté ako púpava!“

* * * * *

Čas na obedňajší odpočinok:

* * * * *

Rýchlejší beh s kočiarom a mojim, skoro štvorročným, cez prechod. Trošku sme obmedzili pána, čo práve šiel po chodníku, tak ako slušne vychovaná žena som povedala „pardon.“
No a mohlo to moje dieťa na cele ústa: „Mamiii? Ty si si prdla?!“
Mohlo...

* * * * *

Naša štvrtáčka má teraz v Nemecku v škole sexuálnu výchovu, včera prišla a pýta sa: „Mami a ten sex v posteli koľko musí trvať?“ Mami ty si mala kedy prvý sex?“
Hovorím, že v 20-tich (😀) a ona: „Tak skoro???“
Ja: „Veď potom sa mi narodil Miloš potom Aneta...“
A ona: „Bože, ty už si mala tri krát sex...“ a, že ona to raz vydrží, aby mala dieťa a druhé si adoptuje!

* * * * *

Dnes som sa vybrala so synom k zubárke na doťahovanie strojčeka. Zbalila som do kabelôčky všetky papiere, mobil, kartičky, a ja blb, keďže mi vždy v čakárni začne škvŕkať v bruchu, tak som si cestou z kuchyne do chodby prihodila aj rozbalenú Milka čokoládu, čo včera deti nedojedli...
Všetko šlo ako po masle, kráčam si, so synom máme stretko pri škole, faaajne horúco, šáhla som do kabelos pre slnečné okuliare, nasadím a čo nevidím? Ja kukám jak puk, že h*vno mám po tých okuliaroch rozmazane, aj po rukách, na obočí... Bože no mne vtedy došlo - tá čokoláda sa roztopila, všetky papiere, mobil, hrúza...
Syn sa dobre nepocikal od smiechu, keď ma našiel pred školou, ako do trávy vytieram okuliare...

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo vymysleli Sumeri? To je to sukničkár? Ako majú vyzerať didy kojacich (dooobre dooobre, tak dojčiacich) žien? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Moja 7 ročná: „Už sa teším, že budem druháčka, potom 3-čka, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a potom stredná škola, veľká škola, robota a potom konečne dôchodok. A to už bude zábava!“

* * * * *

Dcérka mi hovorí: „Mami, Nelka nevie čo je sukničkár. Ona si myslela, že je to niekto, kto nosí sukne. A ja som jej vysvetlila, že je to ten, kto predáva sukne!“
Čisté duše 🙂

* * * * *

Tak si sadnem v kuchyni na stoličku, zoberiem telefón do ruky a zrazu sa v tmavom odraze displeja zľaknem, že Bože, aká som strapatá!!! Pozriem lepšie a to slonia noha za mnou na múriku.

* * * * *

Dnešná perlička z učenia sa s puberťákom:
Ja: „Čo vymysleli Sumeri?“
Mladý: „Kolesoooo, kalendár, hrnčiarsky kruuuh...“
Ja: „A čo ešte?“
Mladý: „Eeeee... neviem.“
Ja: „Veľmi známa vec, prvé, čo by mi napadlo.“
Mladý: „Ponožky v sandáloch?“

* * * * *

Hláška mojej dvojročnej, stále kojenej: „Mami prečo máš didi tak dole?“
Ja: „A kde ich mám mať?“
Ona: „Hore, ako ja!“

* * * * *

Príde za mnou do kúpeľne, že „dal som psovi piť.“
A ja, že akému, veď žiadneho nemáme... tak si pomyslím, že asi pod balkón prišiel nejaký a tomu dal (sem tam dávame mačkám do misky).
Vyjdem a idem okolo komody:

* * * * *

Prešiel okolo nás otecko s dvojičkovým kočíkom a syn sa ma pýta: „Ujo má dve ženy?“

* * * * *

Na základe slovies mali napísať názov povolania, kto tie činnosti robí - sadiť, hrabať, trhať, kopať, polievať, hnojiť.
Odpoveď: „Dedo a babka.“

* * * * *

Kúpila som manželovi knihu, hneď v nej začal listovať.
Ja: „Čo hľadáš, venovanie?“
On: „Čo? Nie, obrázky!“

* * * * *

...a ako sa hrajú vaše deti...?

* * * * *

Tretiačka: „Sypem tú násobilku ako smrek ihličie!“

* * * * *

Moja večerná komunikácia so synom (7 r.): „Mami, ja keď budem väčší a ty stará, kde pôjdeš?“

* * * * *

Hádajte, koľko miesta na spanie ostalo mne?

* * * * *

Timeon: „Bibi, ideme von?“
Bibi: „Veď je mokro!“
Timi: „Veď si dáme niečo do dažďa...“
Bibi: „Tak ja si dám chlebík!“

* * * * *

Syn (4 r.) - pri zvieratách a ich zvukoch: „Mami a urob jeleňa! Ako zaručuje jeleň?“
Posunula som ho na posteli: „Vráť ma späť, ty si ma vybočila z mojich koľají!“

* * * * *

Syn Filip (15 r.) o živote brata Davida (24 r.)...
David si našiel frajerku, jeho prvú v živote, neskutočne je zamilovaný, prestal boxovať, piť alkohol, začal behať, zdravo sa stravovať, prestal jesť mäso, na počítač úplne zabudol.
No a Filip vypleštil oči a skonštatoval: „Veď ona mu úplne zničila život!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké mená by ste vybrali pre svoje budúce vnúčatká? Koho zobrať na rande do tanca? Ako to dopadne, keď Google pomáha hľadať básničku? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Borisko sa dnes v lese rozčuľoval, akí sú ľudia bezohľadní, že zašliapli a zabili chrobáčikov.
Dušan: „A ty keď si chytal a pučil mravce, to nevadilo?“
Borisko: „Ja som ich nepučil, ja som ich hladkal!“

* * * * *

Na dedine, prvé rande na dedinskej zábave, my dolu pri parkete pri stole... a jeho mama na balkóne nad nami a stále vykrikovala: „Ivko, hybaj zobrať Ľubu, tá nemá súrodencov, dostane všetko!“ 

* * * * *

Syn prišiel domov zo škôlky a ja som si tesne pred tým dusila zeleninu. Otvoril dvere a začal ovoniavať, že čo to tak dobre vonia... A potom hovorí: „Vonia to dobre, ale slaninka to nie je...“

* * * * *

Manželova dnešná úvaha: „Dá sa povedať, že aj naša „vznikla“ vďaka asistovanej reprodukcii. Babka asistovala, keď vzala von staršieho...“

* * * * *

Nabonzovala mi učiteľka.
Dcéra (5 r.) sa pýta: „Kedy budeme robiť tie srdiečka na Deň matiek? Skôr ako za týždeň?“
„Prečo?“
„Lebo moja mama do týždňa zomrie...“
Deti aj učiteľky zhrozené!
...bolel ma niekoľko dni kĺb a skuvíňala som, že ak to takto pôjde ďalej, do týždňa ma vykotí!

* * * * *

Keď čítam o tom pokeci, ešte som si spomenula na jedno rande. Nevyliečená z predošlého vzťahu som si na pokeci písala s kópiou môjho bývalého, teda fyzická kópia. Chlapec z východu, naozaj feši, vyšportované telo, milý v správach... Tak sme si dohodli rande. Šiel za mnou vlakom do mesta, kde som študovala asi 300 km. Čakala som hrôzu, ale naozaj bol milý, šli sme sa prejsť, potom na pizzu, taký pekný večer to bol, až som v návale toho šťastia súhlasila, aby nešiel na noc rýchlikom takú diaľku, že prespí u nás na priváte na gauči, vo všetkej početnosti.
A večer to prišlo... Robila som čaj a zrazu taky zvuk... Rozmýšľam, kokos on si prdol! Tvárila som sa, že sa to nestalo. Za chvíľu znovu... to mi už bolo dosť trápne, no keď zatiahol taký prd hádam desať sekúnd v kuse s koncovým falzetom, to už som nemohla... Vybuchla som smiechom, on sa ospravedlňoval, že mu kukurica nerobí dobre a že ju mal na pizzi... Dievčatá, tie jeho prdy v noci podľa mňa počuli aj susedia!

* * * * *

Keď jej Google pomáha hľadať básničku:

* * * * *

* * * * *

Skáčem na fit lopte, tak sa ma chlapci (4 r. a 2 r.) pýtajú, čo robím. Snažila som sa k nim pristupovať hravo, tak vravím, že jazdím na koníkovi.
V tom sa ma starší na to pýta: „A to na akom koni jazdíš, keď tak skáčeš? Na lúčnom?“

* * * * *

Pod vplyvom viacerých tém o divných menách, ktoré sa v posledných dňoch nejako vyrojili tu, na Koníku, som sa pýtala syna, či je spokojný s menom, aké sme mu vybrali, či sa mu páči, či sa niekedy chcel volať inak...
Asi som mu s tým liezla na nervy, lebo na poslednú otázku „Aké mená by si dal svojim deťom?“ ma bez dlhšieho premýšľania odpálkoval odpoveďou: „Hildegarda a Jožo.“
Hm, už sa teším na vnúčatká.

* * * * *

Syn ma prosil pred pár dňami: „Mamička, nalej mi, prosím ťa, plodovú vodu.“

* * * * *

Mali sme takú večeru, že chlap dojedal španielskeho vtáčika, ja som dojedala guláš čo mi zostal z roboty a malému som upiekla kuracie. Tak hovorím, že ako fajn, že aj dojeme všetko nič sa nevyhodí, aj guláš, aj vtáčika... A malý (3,5 r.) to pri večeri zhrnul...
„Maminka má guváš, ja mam kulatko, tato má vtáka.“

* * * * *

Žijem v zahraničí a teraz mám novú prácu. Majiteľka mi dala vyplniť dotazník so všetkými údajmi a bola tam kolónka „Konfession.“ Ja, čo si v slovníku pre istotu kontrolujem aj slovo „Adresse,“ som teraz automaticky čítala, že Konfekcia a bez rozmyslu napíšem 34. Ona mi potom volá, že nerozumie čo som tam napísala, že či je to nejaké špeciálne označenie. Baby... ono to znamená vierovyznanie...
Takže zakladám novú cirkev s názvom 34.

* * * * *

Ideme okolo sochy celkom nahej ženy, syn (takmer 3 r.) pozrie a okomentuje: „Nemá ponožky!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Rozmohl se nám tady takovej nešvár...

... príde, narobí rozruch – a potajomky si doma mydlí ruky, ako sa mu to zase podarilo!

Internetový troll.

S istotou vie, že jeho misia bude splnená, pretože vždy vždy vždy sa niekto chytí. Niekto, kto odpíše, kto mu nahrá na smeč, kto ho nakŕmi. A troll rastie a rastie, je silnejší, sebavedomie narastá do nebeských výšin.

Určite ste ho tu už stretli.

A viete, ako ho poraziť? Predsa nekŕmiť ho.

Nech vás akokoľvek svrbia prsty – premôžte sa, zatnite sa a neodpíšte. Nechajte trolla, nech si žije svoj smutný život ďalej, nerozveseľujte ho.

To bude pre neho to najhoršie, čo sa mu môže stať a bude veeeeľmi smutný. 

Až tak, že ho to prestane baviť a my sa dočkáme krásneho netrollového Koníka 🙂

Ako ovplyvní reklama deti pri svojich hrách? Ako si pomôcť, keď máme málo dinosaurov? Aký je ten najlepší krém na tvár? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Sestra (6 r.) sa nevie vpratať do kože... mama na ňu ziape a sestra krúti hlavou a hovorí: „To je neuveriteľné, mala by si ísť do kúpeľov.“

* * * * *

Vraj má málo Lega a dinosaurov. Tak čo už...nebudem vešať prádlo :D

* * * * *

* * * * *

Cez víkend som triedila všetku kozmetiku v kúpeľni a natrafila som na krém. Ženy to určite poznajú, milión produktov, na ktoré aj tak zabudneme a potom pri triedení ich objavíme. Popis na kréme nebol po slovensky, myslím, že po francúzsky. No usúdila som, že je to krém na tvár. A tak ho už asi 5 dni používam a musím povedať, že ešte som lepší krém na tvár nemala.
Tak som si dala do googlu, čo to je za krém... a zistila som, že je to emulzia na mliečnu chrastu...

* * * * *

„Mami, ale ty keď ma hrešíš máš taký anjelský hlások...“
(...už viem prečo neposlúcha!)

* * * * *

Pýtam sa malého, ako mám variť. A on pohodovo: „Čo? Neprekročíš?“

* * * * *

* * * * *

Malý stále bral z radiátora fľašu s vodou a nalieval sa. Vravím mu, nech už toľko nepije (chcela som dodať ešte, že sa potom pociká, ale nestihla som).
On mi pohotovo odpovedal: „Mami, ja som človek, tak môžem byť alkoholista.“

* * * * *

Dcéra (5 r.) si asi mesiac dozadu zabudla na zastávke 3 plyšákov, zbadala sa v buse, veľký rev, našťastie sme sa stihli z ďalšej zastávky behom vrátiť. Dnes sa ma pýta: „Mami, pamätáš sa, ako som si zabudla plyšákov na zastávke?“
„Jasné!“
„Mami, to bolo také zlé, že to si budeš pamätať ešte ako stará babka!“

* * * * *

Dobrú noc

* * * * *

Dcéra (5 r.) si umývala zuby v kúpeľni a kričím jej: „Umy si aj stoličky!“
Ona vyšla s tými napenenými ústami, že: „Aké? U mňa v izbe???“
Vravím: „Veď v ústach, preboha...“
A ona: „Jááááááj...“

* * * * *

Syn listuje kalendár, číta mená a študuje, kedy sa narodil, číta: „Ko-zo-ro-žec... Mama, ja som kozorožec?“
„Áno si a my sme s tatom vodnári.“
Pozerá vyplašene: „A to ja som potom neni váš syn???“

* * * * *

Pýtam sa syna: „Filip, čo preboha nemáš rád na vyprážanom syre?“
Filip: „Syr.“

* * * * *

Po kom to dieťa je ‍?

* * * * *

Počas prechádzky vonku sme prechádzali okolo davu demonštrujúcich ľudí a dcéra mi hovorí, mimochodom dosť nahlas, že: „Ahaaaaa mami, vonku je zase tá menštruácia!“

* * * * *

Terezka sa hrá s Jankom na doktorku a ja vedľa nich upratujem veci do skrine a zrazu Teri hovorí: „Poď Janko pichnem ti erekciu!“
Ďakujem reklame na Clavin.

* * * * *

Na poradni s 2 mesačným synčekom sa Dr pýta: „Čím je kŕmený?“
Ja: „Mliekom.“

* * * * *

Ja som na otázku, aké mliečko papá (tiež tuším okolo druhého mesiaca) odpovedala: „Dojím.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

A vy čo dávate na pitie svojím deťom do školy? Aké nevýhody má nosenie papúč? Ako si poradiť s počítaním príkladov, keď máme málo prstov na rukách? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Samko (3,5 r.) si pýtal nožnice.
Ja: „A čo ideš strihať?“
On: „Nepoviem ti, lebo ťa trafí šľak.“

* * * * *

Prišla som z mesta.
Malý: „Vitaj, ctihodný občan...“

* * * * *

Dnes išiel môj prváčik po dlhšom čase do školy.
Spravila som mu desiatu, odbehla k malému a on mi už od dverí kričal, že džús na pitie si už zbalil sám. Reku OK, šikovný si synku.
Poobede mi družinárka hovorí, že majú odložené ešte zabalené fľaše na pitie s logom Jednota. Že mi môže jednu dať. Nechápala som síce, ale pekne som jej poďakovala, že netreba.
Prečo mi ich núkala, som pochopila v momente, keď som synovi z tašky vytiahla ploskačku s poldecákom.

* * * * *

Šimon: „Ja už chcem ísť do školy, tam si aspoň oddýchnem. Tam nás učiteľka takto netrýzni ako ty doma.
Ja: „My sme museli malú násobilku vedieť naspamäť aj o polnoci!“
Šimon: „...ale ja zato nemôžem, že si sa narodila do takej zlej doby, že vás budili o polnoci a skúšali!“

* * * * *

Dnes pri obede sa 6 ročná dcéra pýta: „Dnes je sobota, hej?“
Ja: „Nedeľa.“
Ona: „To už nejako dlho žijeme, nie?“

* * * * *

Keď musíš, tak musíš:

* * * * *

Dnes hovorím svojmu mužovi: „Ty vieš o tom, že v spánku spálime až 20 kalórií?“
A on na to: „Ty ešte viac, lebo do toho škrípeš aj zubami.“

* * * * *

Mojej prváčke diktujem príklady z matiky, pri príklade 16-7 si začne zvliekať ponožku.
Vravím jej: „Čo robíš?“
A ona: „Mám málo prstov na rukách, tak potrebujem aj na nohe...“ - a zahlási 9.

* * * * *

Manžel mi veľmi nepomáha s upratovaním, ale minule som ho požiadala, aby umyl kúpeľňu. Umyl, tak som ho pochválila, že ako sa to tam ligoce a vonia...
Syn, 6 r. mu hovorí: „Tato, a nebojíš sa, že ti to odteraz prischne?“

* * * * *

Náš Max má v tom jasno.
Dnešná Prvouka... už teraz som v strehu, lebo nabudúce majú preberať trúda:

* * * * *

Frflem si popod nos, že všade je namrvené, že zase musím vysávať, lebo mi to v celom byte „chrumká“ pod nohami.
A dcéra mi hovorí: „Ty si si sama na vine, keď nosíš papuče a počuješ to!“

* * * * *

Boli sme v obchode a pán pred nami kupoval dosť veľkú zásobu piva. Malá mala vtedy asi 3 roky a vraví: „Vy pijete pivo aj môj oco pije pivo... Mama nie, tá pije víno, veeeeľa vína!“

* * * * *

Dcéra mi dáva pusu na dobru noc a hovorí: „Mne bude tak ľúto, keď zomrieš...“

* * * * *

V nedeľu som varila obed a popri tom som malému čítala z knihy (taká hrubšia a formát A5). Zrazu začal kypieť hrniec, ja som v tom chvate vstala, knihu zacvakla medzi stehná a čistila sporák.
Malý to zbadal a naraz, asi 2-3 x za sebou, sa opýtal, prečo mám tam tú knihu. Odbila som ho, nech sa nevypytuje, že hádam vidí, aká neplecha sa nám stala. Tak si „odpovedal“ sám: „To preto, aby si si teraz neprdla?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Prečo ostávajú hviezdy na oblohe? Ako si najlepšie pokecať cez WhatsApp? Odkedy sú deti urozprávané? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Synovi (6 r.) som dala trochu väčšie ponožky, nech si ich oblečie. On na ne pozerá a hovorí: „To čo si mi dala? Veď to sú o generáciu väčšie ponožky!“

* * * * *

Dcéra (5 r.), je bilingválna, na vécku.
„Kakala si? Aké? Malé, veľké?“
„Medium size.“

* * * * *

Môj 3,5 ročný. Panebože daj mi trpezlivosť:

* * * * *

* * * * *

Raz som si vypočula na WC v Ikea: „Fuuuuj, babkaaa! Si povedala, že ideš cikať a ty sereeeeeeš!“

* * * * *

Zvykneme si s manželom nahrávať hlasové správy cez WhatsApp. Dnes mi tiež nahral odkaz a ja som sa s tým odkazom pekne porozprávala... Až keď dlhšie neodpovedal mi došlo, že my spolu nevoláme...

* * * * *

Pýtam sa ešte ani nie 2 ročného syna:
Ja: „Zlatko, budeš papať chlebík?“
S: „Ánooo.“
J: „S masielkom?“
S: „Nieee, s maminkou!“

* * * * *

„Maminka, ja by som si chcela niečo zasadiť.“
„A čo keby si si zasadila do svojho vnútra pekne správanie?“
Zrazu strašný plač.
„Simonka, prečo plačeš?“
„Keď to sa nedá každý deň poslúchať!“

* * * * *

Dávam si tabletku Magne B6 a malý mi hovorí: „Mami, to je z tej reklamy, proti stresu, daj si radšej dve, tebe jedna nebude stačiť.“

* * * * *

Moja dcéra rozpráva. Veľa a v kuse. Minule jej nová družinárka hovorí: „Leuška a to stále toľko rozprávaš?“
Leuška: „Taká som porodená. Ide to samé, už z mamkinho bruška. Ja za to nemôžem.“

* * * * *

Išiel priateľ pre syna do škôlky, na chodbe stretli kuchárku.
Syn: „A toto je naša Irena...“

* * * * *

Mne môj syn, keď som ho zobrala do prace a chvíľu ma sledoval čo robím: „Mami, to za toto ti platia?“

* * * * *

Dcéra (5 r.): „Mamiii, prečo hviezdy ostávajú na oblohe?“
„Fúha, čo na toto povedať?...“
„Ty nič nevieš!!!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂
 @rusalinka

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku //

Ako to dopadne, keď je mama v robote a stráži tato? Kvôli čomu plačú trojročné dievčatká? Na čo sme vlastne chodili do školy? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Počujem plač z detskej, prídem tam a Karolínka (5,5 r.) vysvetľuje Stelke (1,5 r.) že: „...život je boj!“ 

* * * * *

V práci mi konečne povolili homeoffice, takže od dnes robím z domu. Prišiel za mnou do izby syn, chvíľu sa pozeral, ako pracujem a potom povedal: „A kvôli TOMUTO si chodila 20 rokov do školy?!“

* * * * *

Hovorím dcérke, aby išla nakŕmiť kocúra. Stála pri mne, keď som krájala rožky. Zobrala maličký kúsok a dala mu ho k ňufáku, ten sa urazene otočil a odišiel preč.
Dcérka veľmi dôležito zahlásila: „Vieš čo by za to dali kocúry v Afrike?“

* * * * *

Vravím mužovi: „Dám si asi odstrániť ten malý nepekný a zbytočný kožný výrastok na krku...“
Muž: „Myslíš hlavu?“

* * * * *

Naťahovačky v detskej a zrazu počujem. M: „Au, si ma buchla do didinky!!!“
V: „Aké už len ty máš didinky?!“
M (9 r.): „Malé, ale MÁM!“

* * * * *

Na chvíľku si tu k tebe ľahnem. Dobre mama a môžem si z teba spraviť cestu?
 

* * * * *

* * * * *

Manžel vyšiel zo sprchy, dlhy uterák obmotaný okolo pasu, pribehne k nemu náš trojročák a zhíkne: „Ocko, ty si taký krásny! Ako princezná!“
A to, aký bol muž z toho komplimentu natešený, bolo na tom celom to najlepšie.

* * * * *

Pri nedeľnom obede 5-ročný syn: „Mama, prepáč, že ti to takto hovorím, ale babkina ryža mi chutí viac.“

* * * * *

Mama je v robote a stráži ma tato:
 

* * * * *

„Maminka, kúpiš mi toho zajačika?“
„Až keď bude Veľká noc, Paťko“
„A teraz je malá?“

* * * * *

Pomooooc malá (3 r.) mi tu reve že ona nemá pipík a Matúško jej ten svoj nepožičia... Desaťminútový rev kvôli tomu???
... Materská je zábava...

* * * * *

V nedeľu poobede nahováral 4,5 r. syn manžela, aby si v izbe zahrali futbal (máme takú mäkkú gumenú loptu a tou si môžu v izbe kopať - kým niečo nerozbijú).
Manželovi sa nechcelo, a tak sa samozrejme snažil vyhovoriť na mňa, že dačo rozbijú a ja potom budem kričať....
Syn: „Ocko, ale veď človeky si občas musia zahrať aj futbal s deckom!“

* * * * *

Môj muž je dosť taký introvert, vždy ma trému, keď sa ma baviť s cudzími ľuďmi.
Dnes sme sa boli dať testovať, prídeme tam. on išiel prvý a pani sa ho pýta: „Zdravotná poisťovňa?“
On pozrie na mňa potom na ňu a zahlási: „Slovenská sporiteľňa!“

* * * * *

Naša Slávka (5 r.) sa dožadovala rozprávky, ja som však odmietala pustiť a ona protestovala. Vtom vošla dovnútra babka:
S: „Babka, maminka nám nechce pustiť rozprávku.“
B: „A čo ja môžem urobiť, keď vám ju nechce pustiť?“
S: „Povaď sa s ňou, veď je to tvoja dcéra!“

* * * * *

Detská fantázia si vystačí s málom:

* * * * *

Môj syn išiel dnes konečne po 2 mesiacoch do školy. Muž je doma ešte dlhšie, vlastne s malými prestávkami je doma už skoro rok a dnes mal ísť konečne aspoň na pár dní do práce. Milujem ich oboch, jak kone, ale fakt som sa tešila, že budem konečne aspoň chvíľku doma sama. Nakoniec z toho zišlo, muž do práce nešiel. Tak mu ráno hovorím, len tak, zo srandy: „Neviem, ako to tu s tebou celý deň vydržím.“
A syn do toho: „Mami, čo celý deň?! Celý zvyšok života!“

* * * * *

To moje dieťa... Má 3 roky, dopil si v posteli mliečko a ako vždy povedal: „Maminka, chcem sa ešte 5 minút rozprávať.“
Potom sa pozrel na ocka a hovorí: „Ty zatiaľ môžeš ísť umyť riady.“
Takže drahý je teraz na smrť urazený...

* * * * *

Išla som piecť 2 bravčové kolena, manžel sa pýta, čo bude na obed a ja po nonstop komunikácii s deťmi, som odpovedala v podobnom infantilnom duchu, že budeme mat kolienka z prasiatka. Pribehol mladší (3 r.), úplne v šoku, oči ako taniere a pýta sa: „Mamka, ty si porúbala prasiatko???“
Ja rýchlo vysvetľujem: „Nieeee, čo si, tie mám z obchodu...“
On vypleštil oči ešte viac: „Ty si porúbala prasiatko V OBCHODE???!!!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

PS: A pre ďalšiu dávku zábavy sa teraz môžete plynulo presunúť sem 😀

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vyzerá príšera z hlbokého lesa? Čo fajnové si pribaliť ako desiatu? Akú nátierku si vybrať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Velkáčky sa hrajú na školu.
Vyzerá to ako klasika. Jedna učiteľka, druhá žiačka... ale... Iná doba.
Jedna sedí v jednej izbe, druhá v druhej a cez videohovor si robia online hodinu.

* * * * *

Načo sa obťažovať s výpočtami? Syn tretiak:
 

* * * * *

Ocinko vylial na koberec kávu a začal to čistiť.
Dcéra (5 r.): „Daddy, čo robíš? Však ty nikdy nepomáhaš upratovať?!“

* * * * *

Dcéry zlomili poschodovú posteľ. Mladšia mi hovorí: „Mamina, ale tá posteľ je už dlhšie pokazená.“
Ja na to: „Odkedy teda?“
A malá: „Od zajtra!“

* * * * *

Našu starkú, keď ešte žila (mala už niečo po 80-ke), sme brávali na výlety, hlavne za rodinou, ktorú už dlhšie nevidela. Tentoraz sme sa vybrali do Žiliny a keďže mala starká cukrovku, dbala na životosprávu a pravidelne jedla, každé 2 hodiny. Zastali sme na odpočívadle, že sa ide najesť. Z tašky vyberala rožky, keď zrazu spustila strašný rehot. Ona si miesto rožku zabalila pekne do servítku a sáčku malý, skladací dáždnik...

* * * * *

Aplikácia na familysearch, že: Porovnaj svoju fotku s rodostromom a my ti povieme, na ktorého predka sa najviac podobáš....
Prvú fotku, čo som mala „po ruke“ bola z výletu v Krapine so sochou Neandertálca...
Automat nevedel rozoznať, ktoré z toho som ja:
 

* * * * *

„Chceš chlebík s maslom, či s cesnakovou nátierkou?“
„S cesnakovou, šak máme len online školu...“

* * * * *

Dnes (10 r.) povedal svojej babke, že on si nebude kaziť detstvo frajerkami...

* * * * *

Píšem nákupný zoznam a pýtam sa muža: „Ako sa volá toto, čo sa dáva do záchoda?“
Jeho pohotová odpoveď: „Ho*no!“

* * * * *

„Mamina nakreslil som príšeru!“
Moja otázka, že odkiaľ je taká príšera.
„Z hlbokého a tmavého lesa!“
 

* * * * *

Logopedička mi stále presúva návštevu, dvakrát sme sa tam prešli zbytočne, ani nedala vedieť. Dnes sme mali ísť znova, hovorím malej: „Dúfam, že tam konečne bude.“
Dcéra (5 r.) na to: „Aj ja dúfam, už som unavená z jej hlúpych srandičiek...“

* * * * *

Samko (1 r.) zhodil zo stola pohár a starší, 6 ročný, hovorí: „Samko, odkedy si sa narodil robíš len problémy!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako dobre rozumiete „bábätkovčine“? A u vás máte aké dekorácie? Kde máme kríže? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Bonus dnešného večera. Tuľkáme sa s malým (6 r.), zrazu si ma s vážnou tvárou premeria a zahlási: „A netvár sa, ako keby si bola chudá!“
... tuším som dnes nemusela zožrať celu pizzu sama.

* * * * *

Boli sme s manželom v Kauflande. Manžel si akurát kúpil auto do práce, a to bielu Felíciu. Skočila som ešte do lekárne a manžel šiel odniesť nákup do auta. Ja som vyšla z lekárne, sadla do auta a spustila, čo som všetko nakúpila. Zrazu kuknem na „manžela“ a vedľa mňa asi 150 kilový chlap, čo sa na mňa smeje od ucha k uchu. Sčervenela som, povedala „pardon omyl“ a utekala do správneho auta. Ten môj muž to videl a rehotal sa ešte dobrých 5 minút tak, že nemohol ani naštartovať!

* * * * *

Hovorím mužovi, že keby sa podarilo ešte tretie dieťa, dám si podviazať vaječníky.
Muž: „Keď sa podarí tretie dieťa, dám si podviazať krk!“

* * * * *

Ako skoro každé ráno, keď máme voľno, tak aj dnes k nám do postele prišiel syn. Bláznili sme sa, smiali a mali dobrú náladu.
Až kým syn nepovedal toto: „Mami, teraz sa smeješ, ale už pozajtra ideš do práce!“
Hm, mal pravdu. Hneď som mala po nálade...

* * * * *

Vianoce skončili, začínajú dekorácie bežných dní:

* * * * *

Skoro trojročná dcéra sedí vo vani a sťažuje sa: „Jáááj, bolia ma kríže strašne...“
Keďže som vedela, že len opakuje po mužovi, pýtam sa jej: „A kde ťa to bolí?“
Ona: „Tuto na kolienku mami, strašne to bolí!“

* * * * *

Zojka vyčítavo: „Mama, dnes si mi nespravila žiadny program.“
Matka prekvapene: „Zlatko, veď pracujem, tak ti nemôžem non-stop vymýšľať program.“
Zojka po chvíľke zamyslenia: „...No, ale mala by si... inak budem musieť zavolať sociálku!“
Čo za hado-tvora si to na hrudi chovám???

* * * * *

Manžel stojí pri malej už 5 minút a bezmocne na ňu pozerá, zatiaľ čo ona mu nespokojne vysvetľuje.
Miška (1 r.): „Tata, mo bobo go!“ - dokola to opakuje a prstom ukazuje na hračku. S malým prídeme do obývačky.
Maťko (3 r.): „Tatinko, máš jej vytiahnuť odtiaľ tú guličku!“ - bachne sa po čele a prevráti oči - „Veď ti to povedala!“
Manžel jej odtiaľ vytiahne guličku a malá spokojne kráča preč...

* * * * *

Syn, ako škôlkar bol na dopravnom ihrisku, a tam zahlásil: „Pani učiteľka, pani učiteľka aj ja chcem byť prechod pre chodcov!“

* * * * *

Boli sme sa sánkovať. Dcéra (5 r.): „Mami a mohli by sme ísť nabudúce na väčší kopec? Napríklad na Mount Everest?“

* * * * *

Krpaňa (1 r.) naschvál kašlala, veľkáč (7 r.) sa k nej nakloní a s plnou vážnosťou jej hovorí: „A o tom, že keď kašleš, máš si dať ruku pred ústa, si nepočula?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Pre koho je určený mušt? Ako sa volajú maminky? Prečo si kreslíme obočie? 
Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Naliala som deťom k obedu mušt a syn (5 r.) si myslel, že sa to volá „muž.“ Dôležito pozrel na svoju sestru (8 r.) a povedal: „To je len pre mužov. A toto je tvoj posledný pohár!“

* * * * *

Syn (7 r.) mi pri Štedrej večeri kričí: „Mama, ja nechcem kapustnicu, mne z nej naber len huby. A nech nie sú jedovaté!“

* * * * *

Učíme sa na skúšky, kontrolujem učebnicu:
„Vieš, pracovať s kružidlom?“
Horlivo a nadšene prikyvuje: „Áno!“
A potichu dodá: „Ale nie tak, ako oni chcú...“

* * * * *

Syn (4 r.) stále búchal hračkou, tak som ho asi 100x upozornila, aby prestal. Napokon vystihol chvíľu, keď som zabudla zablokovať mobil a už ho mal v rukách a pustil dosť nahlas pesničku.
Spokojne mi oznamuje: „Maminka, som si požičal mobil, aby si chvíľu mala odo mňa pokoj.“
Ja mu s iróniou v hlase hovorím, že ja už nikdy nebudem mať od neho pokoj.
A on uznanlivo: „Ou, tak to som rád, že si to konečne pochopila!“

* * * * *

Chlap „robí“ vajčák, až ho išiel mixovať... Keby sa mu to stalo raz, ale dva krát po sebe?
Pomóóóc:

* * * * *

Synátor (12,5 r.) si pozerá, čo dostal na meniny od babky a dedka a prehrabáva sa v tej darčekovej taške a vyťahuje cukríky, čokoládu a tvári sa dôležito a naťahuje čas. Bola som zvedavá, čo tam ešte má a keď vytiahol obálku, tak sa ho netrpezlivo pýtam, že čo v nej je.
A on: „Čaro Vianoc!“

* * * * *

Čakáme druhé bábo... a ako to už býva, občas mám kŕč v podbrušku. Minule som si tak „aukla“ a môj 3 ročný, hneď: „Mama? Au???... Bábo pohrýzlo?“

* * * * *

Pýtam sa Tomáška (3 r.), že ako sa volám.
„Maminka.“
„A maminka aká?“
„Hmmmm... zlatá!“

* * * * *

Syn (9 r.) ma ráno sleduje, ako si robím obočko a so záujmom sa ma pýta: „To si tak robíš, aby si ho mala tmavšie, či aby si vyzerala strašidelne?“

* * * * *

Kedy žena - matka zistí, že je najvyšší čas oholiť si nohy?
Keď sa jej 4 ročný syn, pri pohľade na jej nohy, opýta: „Mamka? Aj ty si MUŽ?“
„Synáčik, občas od kolien dolu, áno...“

* * * * *

Bola som doobeda s M. u logopedičky a muž zostal doma s mladšou dcérkou.
Ako sme sa vrátili domov, cely čas na mňa ukradomky pozeral. Reku, čo sa stalo, muž môj drahý?
Nuž, stalo sa to, že kým som bola preč, doniesla poštárka nejaké balíčky, a keďže môjho muža doteraz nevidela, nenapadlo jej nič lepšie, ako sa opýtať: „Jéj, vy ste tu nový?“
No, a potom vysvetľuj...

* * * * *

Kojím na zaspanie ani nie dvojročného... vypnuté svetlo, ticho, trvá to nejako dlhšie. On sa odpojí a povie: „Chcem mať pokoj...“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas počas celého roka. 

Prajem vám všetkým do Nového (aj nového) roka veľa dôvodov na úsmev a radosť 🙂
A všetkým vám ďakujem, že ste tu na Koníku a že ho dokážete urobiť príjemným miestom.

Všetko dobré dievčatá, na zdravie, na nás!

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo robiť ak chceme krásne zlatučké bábätko? Z čoho sa robia rezne? A videli ste už nové tesnenie na prefukujúce okná? Tak čítajte ďalej, uvidíte tu aj to 🙂

* * * * *

„Mami, keď si dáš na seba tie slnečné okuliare, tak si nikto nevšimne, že si tehotná!“
... som v siedmom mesiaci!

* * * * *

Syn: „Môžem čokoládku?“
Ja: „Až keď zješ raňajky!“
Syn: „Nooo... Rozhodni sa mamina. Máš na výber. Zjem raňajky alebo čokoládu. Rozhodni. Máš na výber!“

* * * * *

Sestra včera porciovala kurča. Malá ju zaujato, bez slova, pozorovala. Sestra prsia dala bokom, ostatné zabalíčkovala do mrazničky a z pŕs urobila rezne na večeru. Viki odmietla jesť. Sestra vraví: „Veď si si prosila rezeň, tak nevymýšľaj.“
Viki pohotovo: „Rezne sa robia z mäsa z mrazničky, ale toto si odrezala z kurčaťa. Mňa neoklameš, ja som ťa videla!“

* * * * *

Dnes som dostala od detí darčeky k narodeninám... od starších srdiečka od najmladšieho, 5 ročného, nakreslený obrázok.
Obzerám, híkam: „Krááásne zlatíčko, to je čo?“
On: „Žalúdok dinosaura!“

* * * * *

S mužom sme na večernej prechádzke. Pozeráme na okná našej bytovky, kde sa svieti. „Jeeej, tu majú taký istý stromček so svetielkami z Lidla ako my!“
„Kde?“ - pýta sa muž.
„No tu!... Aha, šak to je náš...“

* * * * *

Predpoveď počasia na Markíze: „Dnešná noc bude taká, ako predošlé...“
A môj muž do toho: „Áno Mirka, zas nič nebude.“

* * * * *

Syn (3,2 r.): „Mama, poď sa pozrieť. Som to všetko krásne opravil!“

* * * * *

Išla som si ľahnúť večer k dcérke (4 r.), bola tma a nevidela som, že sedí. Nechtiac som ju dosť škrabla na čele s nechtom.
Veeeľmi som sa ospravedlňovala, objímala ju, okecávala, že je tma, že som ju nevidela, a že som to naozaj nechcela.
Ráno mi to nezabudla pripomenúť, tak jej vravím: „Eliška, veď si videla ako veľmi ma to mrzelo.“
Ona dôležito: „Nie mamka, nevidela, veď bola tma si zabudla? Ja som to len počula!“

* * * * *

Moja zas zle počula cez skype počas tohto dištančného vzdelávania a zapísala si, že objemová jednotka je likér...

* * * * *

Tesnenie okien, aby neprefukovalo:

* * * * *

Volám drahému, že mi je zle...
Lili mi zobrala telefón a hovorí: „Tati, ale vieš... Mama má menštruanty a to znamená, že zbachala celú marlenku, Milku, lentilky... no čo čakala? Ale kým prídeš, ju budem ľutovať ja.“

* * * * *

Dcérke (5 r.) sa dnes ráno klasicky nechcelo do škôlky. Tak som jej vysvetľovala, že všetci máme aj povinnosti - my s tatom napríklad prácu, brat školu a ona škôlku. Na čo mi rezolútne zahlásila, že ona žiadne povinnosti nepotrebuje a ako malé bábo si to teda takto nepredstavovala!

* * * * *

Problémy 5 ročného dievčaťa o 21:30... prišla s vážnou tvárou do obývačky: „Mami, to kedy mi konečne kúpite podprsenku?“

* * * * *

Robím v ordinácii vo Viedni. Predvčerom sme tam mali pacienta, ktorý mal Basaliom (nádor) na uchu a doktor mu vysvetľoval, že mu dá výmenný papier, a že mu to vyrežú v nemocnici s tým, že mu tam potom transplantujú kožu. Šéf rozpráva, medzitým povie mne čo napísať, len niekedy sú žiaľ pacienti, čo do toho skáču a potom dobre nepočujem. Doktor mi hovorí: „Napíš výmenný lístok so žiadosťou o operáciu a transplantáciu VORHAUT (predkožka).“
Ja už som chudáka uja ľutovala, že prečo akurát z predkožky musí dostať na ucho... Spokojne vytlačím papier, ujo dostane lístok a odíde. A mne to nedalo a pýtam sa dr, že prečo práve predkožka. On na mňa vypleští oči a hovorí: „Ja som povedal VOLLHAUT!“
Ani si neviete predstaviť, akou rýchlosťou som utekala za pacientom, ešte dobre, že som ho na ulici dohonila!

* * * * *

Volala svokra a oduševnene rozpráva malej: „Vieš Melisska, keď budeš poslúchať, príde Mikuláš a niečo sladké ti prinesie... a keď neposlúchate, možno príde aj čert a nechá vám uhlie!“
Meliss na mňa pozerá a ja hovorím: „Miláčik, veď povedz babke, že vieš že to my kupujeme.“
Meli len hodila rukou a hovorí mi: „Mami nechaj ju v tom, nech sa teší...“

* * * * *

Ukazujem manželovi fotky bábätka, a vravím: „Pozri, aké je krásne! Milé, zlatučké... aj ja chcem také, čo mám robiť???“
Manžel: „Ukľudniť sa!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo vznikne, ak dáte dieťaťu na chrbátik krídelká? Myslíte, že anjelik?... Ako vyzerajú naše oči s dymovým líčením? Aký je to národný park? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Cestovali sme po tme úzkou cestou.
Manžel (šoféroval) a hovorí: „Akurát sa stretneme s tým autom v tom nebezpečnom úseku...“
Mladšia dcérka to vyriešila: „Tatino, tak zavri oči!“

* * * * *

Mam kamarátku Zuzku, občas ju doma spomeniem. Dnes po desiatom cinknutí telefónu vravím: „Kto mi to zas píše?“
Syn (4 r.) kričí z WC: „To bude tá Zuza! Vieš, tá Čaputová!“

* * * * *

Spravím dcérke krídelká, že anjelik a nie... Ona chce byť mucha a máme ju naháňať s mucholapkou po dome:

* * * * *

Včerajšia otázka pri romantickom filme: „A mami? Tebe sa ocko páči ALEBO ho máš rada?“

* * * * *

Natierala som si nohy, Lucka prišla, že aj ona chce.
Ja: „Tebe netreba.“
L: „Ale ja chcem...“
Ja: „Tak povedz po kúpaní.“
L: „... po kúpaní...“
... a kuká a čaká a rozmýšľa, prečo to mala povedať.

* * * * *

Na to, že mal nedávno 11, dáva úžasné inteligentne otázky: „Mamííí, a čím strihali v praveku PAPIER?“

* * * * *

Po sto rokoch som si dala tiene na oči, vyhrala som sa s dymovým líčením a keď sa na mňa 4 ročná zadívala, narástla som od radosti.
„Páčim sa ti takto?“
Odpoveď: „Máš oči ako papuče...“
A už som bola späť na zemi.

* * * * *

Skúšam syna učivo - Mária Terézia...
„Tak, a teraz mi ešte povedz, čo zaviedla - urobila Mária Terézia, napríklad aj pre teba?“
„Zničila mi život!“ - Áno, rozprávame sa o povinnej školskej dochádzke.

* * * * *

Minule hovorím môjmu: „27 rokov mám a už mám aké vrásky...“
Pozerá na mňa, že koľko?
Reku 27.
„Hmmm a nemala si v januári tridsiatku?
No, ehm, mala veruže... manžel má 27 a ja 30. Asi mu moja myseľ „závidí.“

* * * * *

Práve mi moja 8 ročná dcéra dala kompliment: „Mami, ty si na to, že máš 41 r. v najlepšej konzistencii!“

* * * * *

Muž: „Borisko, ja som cely večer plakal, lebo som bol smutný, ako si sa správal.“
Borisko: „Ja som nič nepočul!“

* * * * *

„Mami, čo je to monogamný?“
Tak som vysvetľovala svojmu päťročnému. Bavili sme sa aj o opaku - polygamný. Teda, že „predstav si, že by tato mal viacej žien a všetci by sme tu žili v jednom dome.“
Jedenásťročný syn nás počúval a kričí: „To nie!!! To už by nás tu bolo veľa a museli by sme nosiť rúška!“
No to by fakt bol ten najväčší problém...

* * * * *

Ráno som zobudila našu predškoláčku do škôlky a rozospatá šla do kúpeľne. Hovorím jej, aby pyžamo dala do koša na prádlo... O 5 minút počujem: „Ja nie som asi normálna, musím si dať kávičku (kakao), aby som sa zobudila!“
Prídem do kúpeľne a pyžamo hodené v záchode...

* * * * *

Dostali sme sa na level odvrávania, ráno pred raňajkami.
„Oliverko, chod sa vycikať!“
„Prečo zasa ja?“

* * * * *

„Mami, vyberieš mi potom hophopku z pračky?“
„A prečo je hophopka v pračke?
„No, lebo ju tam idem dať!“

* * * * *

Mám dvoch synov s ročným rozdielom, asi nemusím opisovať, ako to u nás cely deň vyzerá...
Ten mladší sa práve zobudil zo sna zo slovami: „Ja som pvuví!“ (prvý)

* * * * *

Nachystala som sviečky, lebo boli už vypálené a vravím mužovi: „Idem do sprchy, zapáľ prosím tie domčeky.“
Zapálil:

* * * * *

Moja malá (3 r.) v lete cestou na oslavu jej bratranca: „Mamina, veď ja nemôžem ísť na oslavu! Nemám oholené nohy!“
A ja, že: „Lejka, veď ty si nohy neholíš nikdy, tebe netreba...“
„Ale mami, tam budú chlapi!!!“

* * * * *

Manžel sa učil s chlapcami slovenčinu. Zadanie bolo asi takéto: „Podčiarkni slová, ktoré nepatria do skupiny a zdôvodni prečo: bábätko, hovädzí, povedal, päta, medveď,...“
Muž ma volá, že on to nedá, že mám pomôcť. Vravím, že nepatrí tam „povedal a medveď,“ že neobsahujú „ä,“ a že je to s ním zlé, keď si neporadí s druháckou slovenčinou.
On na to: „Ja som v tom hľadal hlbší význam...“

* * * * *

Bola u nás na víkend moja mama. V sobotu predpoludním hrabali aj s mojím synom (jej vnukom) lístie na záhrade. Okolo nich sa motali naše dve mačky. Išiel okolo môj muž a hovorí mačkám: „No čo, vy dve strašidlá?“
Syn: „Tato, to myslíš nás dvoch so starkou?!“

* * * * *

A čerstvý z domáceho vzdelávania: „Národný park to je aký? Sa tam chodí rodiť? Vieš, že deti sa narodia...“

* * * * *

Máme doma. Jaguár s odnímateľným logom:

* * * * *

Návšteva cintorína, štvorročná zbadala centrálny kríž a na cely cintorín vykríkla: „Ahoj Jánošík!“
Ešte, že sme tam boli samy.

* * * * *

Bola zima, išli sme ráno, po týždni s 3,5 ročnou dcérkou do škôlky: „Maminka, pozri aké krásne ko*otinky sú na tom plote!“
Zhrozená som na ňu pozerala a ona mi pohotovo vysvetľuje: „Veď ja viem, že ko*ot je škaredo, ale ko*otík je také milé, že?“

* * * * *

Včera výber ponožiek pod stromček cez internet. Manžel: „Aj trenky majú pekné. Ale len S a XXL.“
Malá na to: „To nič, si kúp! Dorastieš!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Už ste mysleli na to, že si dáte rýchlu sprchu cez deň? Možno si to práve teraz rozmyslíte a nikdy to neurobíte.
Ako sa podpisujú maminky? Čo kúpi manžel v obchode, ak ho pošlete kúpiť zázvor? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Malá sa nám večer nasáčkovala do postele a zabila to hláškou: „Tatiiiiii??? Ty kde dnes budeš spať?“

* * * * *

Katka (3 r.): „Maminka, maľuješ sa, aby si bola krásna, ale Snehulienka je krajšia!“

* * * * *

Ach tá dcérka moja...:

* * * * *

Pozerali sme s mužom po večeri telku, syn sa pri nás hral na tablete. Ja som ležala na gauči, takže syn si asi myslel, že spím. Potom som sa posadila a hovorím: „Vilko, poď, pôjdeme už hore, sprcha, knižka a spať.“ On sa chcel ešte chvíľu hrať, tak ku mne prišiel, stiahol ma zase na gauč, začal ma hladkať po hlave a hovoril: „Ale mamííí, ešte si pospinkaj, urobí ti to dobre. A nám ostatným tiež...“
... muž sa skoro zadusil od smiechu!

* * * * *

Si nabudúce dobre rozmyslím, či si dám rýchlu sprchu cez deň:

* * * * *

Môj čerstvo päťročný syn po návrate zo škôlky: „Mami, dnes ma pretlačil jeden chlapec. Ale ja som potom pretiahol pani učiteľku!“

* * * * *

Môžem volať kuriérovi, či som u neho v aute nezabudla telefón, z ktorého mu volám? Áno, môžem...

* * * * *

Richard (6,5 r.): „Maminka idem ti kúpiť kamzíka (tabletky z reklamy), aby si mala radosť z každého skoku, lebo som si všimol, že vôbec neskáčeš a to už ani rodiť nejdeš!“

* * * * *

Dcérka je druháčka na ZŠ, zapisujú si do slovníčkov úlohy a my to máme podpisovať, no tento týždeň som raz zabudla. Viki mi však povedala, že to za mňa podpísala ona. Keď som to zbadala, som sa skoro počúrala od smiechu. Presne môj podpis – z 19.10.:

* * * * *

Radosť žiť:
Ja: „Rišinko (4 r.) ty máš prdelku ako strúčik cesnaku."
Richard: „A ty maminka máš ritku ako... ako... ako vaňu!“

* * * * *

Učiteľka mi v škôlke vraví, keď som prišla pre dcéru, že: „Už viem aj to, že máte novy gauča, aj stôl, aj komodu...“
Pýtam sa malej doma: „To prečo si rozprávala pani učiteľke?“
A ona: „No lebo sa ma pýtala – Ninka, čo máš nové?“

* * * * *

Malý mal včera teploty od 38,5-39 °C, darilo sa nám stiahnuť teplotu s čípkami, aj jedol chvalabohu, prespal pol dňa... Večer chystám spálňu, že ho idem nakojiť, uložiť na noc spinkať a manžel si ho tuľkal, hladkal a šepkal mu do uška: "Ty si riadne statočný chlap, ja keby som mal 38,5 tak umieram!“

* * * * *

Poslala som muža do obchodu kúpiť ZÁZVOR. Chodí po obchode, rozmýšľa čo som mu to kázala, ako bežný muž zabudol, čo som to vlastne chcela... vedel len, že sa to začína na Z.
Viete, čo mi priniesol domov?
ZELER!!!

* * * * *

Lea tu má kamošku. Už bola diskotéka, kreslili, pozerali rozprávku a zrazu prišlo na rad porovnávanie a zistenie, čo všetko majú rovnaké: veľkosť oblečenia, obľúbené farby, vlasy, jedlo, tanec, údajne zbožňujú matematiku...
„Ja som sa narodila na jar.“
„Vau, aj ja!“
„Aj meniny mám na jar.“
„Vau, aj ja!... A kedy presne?“
„Netuším.“
„Vau, ani ja!“

* * * * *

Dcéra (2 a 3/4 r.) krásne hovorí od 2 rokov, len niektoré slova skloňuje vlastnou, ťažko popierateľnou logikou. Takže, keď ideme spinkať, ideme aj spiť. Keď manžel unavený odpadne večer pred telkou, tak príde zreferovať, že tatinko zas-pil...
Dúfam, že kým pôjde do škôlky, sa to naučí správne!

* * * * *

Aj takto sa da ležať na gauči a v kľude pozerať film. A ja sa môžem čudovať, že kde je tá čokoláda, keď viem, že ešte bola!
To sú také tie momenty na nezaplatenie:

* * * * *

„Terezka, vieš, čo najviac neznášam?“ - mala som na mysli koronavirus.
„Tatina???“

* * * * *

No nech sa páči... Som našla na okne v jeho izbe:

* * * * *

Muž mi hovorí, že sa ho syn pýtal, že čo je to ten sex. Muž sa vynašiel a povedal mu, že to sa musí opýtať pani učiteľky v škôlke, ak o tom ešte nehovorili. Na druhý deň mi učiteľka vraví, že teda syn sa pýtal, čo je to sex. Učiteľka mu na to, že to sa musí opýtať doma. No a syn s pokojom Angličana:
„Pýtal som sa jej, tatuš. Nevie!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa rozdeliť s koláčikom? Čo robiť, ak mamka odpadne? Čo je najlepšie na navigácii? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Ráno viezol deti do škôlky muž. Staršia mi hovorí: „Mami, odvez nás ty.“
Hovorím jej, že nemôžem, lebo som v pyžame, strapatá...
A v tom menšia dodala: „A škaredá.“

* * * * *

Babka v aute vypla navigáciu a Kubo: „Babka nevypínaj ju! Mne sa páči ako sa s ňou hádaš!“

* * * * *

O týždeň ideme na svadbu, mama sa ma pýta: „Ideš aj kaderníčke?“
Vravím: „Nie, lebo zatiaľ ešte ani raz som nebola spokojná, každá mi spravila kučery a účes, ktorý má „zostaršil,“ že vyzerám na 40!“
Uuups... mám 43.
Sme sa s mamou aspoň dobre nasmiali. To je ten pocit, keď sa človek cíti večne mladý...

* * * * *

„Noemka, rozdelis sa s koláčikom?“
„Áno mami...“
A tak som si pochutila:

* * * * *

Malý (4 r.), opäť raz vstal z poobedňajšieho spánku „hore zadkom“ a tak bol stále umrnčaný. Napokon som ho vzala do náručia a asi pol hodiny tuľkala, až sa celkom upokojil. Potom sme sedeli pri stole, on sa hral s panáčikmi, ja čosi písala a pritom pozerala film v telke. Z ničoho nič malý dosť prudko skočil zo stoličky na zem a poležiačky na zemi ľútostivo plakal. Ja zľaknutá ho dvíham a vyzvedám, čo sa mu stalo.
Jeho odpoveď: „Pozrel som trošku na tvoj film a tak som sa zľakol, že som vyskočil z kože, preto tu teraz tak plačkám...“
Podotýkam, že v telke nešlo fakt nič, čo by ho mohlo vystrašiť...

* * * * *

Pýtam sa Adamka, že čo by si robil kebyže som odpadla: „Plakal by som za tebou, zavolal by som 155 a potom pohrebnú službu.“

* * * * *

Matúš (3,5 r.) mi oznamuje: „Rybacia nátierka mi nechuti.“
Pýtam sa, že odkedy.
Matúš: „Od Žiliny.“

* * * * *

Syn plače. Pýtam sa ho: „Synak, prečo plačeš?“
„Lebo som stratil 2 eurá!“
Je piatok, chcem mať kľud, tak mu hovorím: „Na, tu máš 2 eurá a už neplač.“
Ale on plače ďalej. Pýtam sa teda, prečo ešte stále plače...
„No, lebo som už mohol mať 4 eurá!“

* * * * *

Kým skončí školu, ja budem vážne potrebovať nejakého odborníka.
„Janík, to čo je s tým zošitom?“
Dal na mňa oči Garfielda a odpoveď: „Potreboval som kúsok papiera...“

* * * * *

Syn (9 r.): „Mama, včera som postrihal smradľavého chrobáka nožničkami!!!“
Ja zdesená z týrania zvierat mojim synom: „Čo?? Živého???“
Syn: „Nieee... už bol mŕtvy. Asi dostal infarkt, alebo mu niekto vyrazil dych...“

* * * * *

Pred časom som volala opravárovi umývačiek. Pýta sa ma, či mám v myčke vodu. A ja zadelím: „Nie, pyčka je mrázna.“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vyzerá odmerka? Čo to znamená, ak pôrod nebolí? Ako zistíme farbu korony? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Dcéra (4 r.) dostala také zaklápacie zrkadielko, išli sme von. Zrazu ju len vidím na ihrisku ako ho vyťahuje z ruksaka a zahlási: „Musím si skontrolovať make up!“

* * * * *

Pozerali sme Radošincov - Jánošík a náš drobec pri čakaní na obed:
„Čo ste varili? Už tri dni a tri noci som nič nemal v hube!“

* * * * *

Moja druháčka po prázdninách zabudla, ako sa zapisuje domáca úloha... Namiesto D.ú. dala toto:

* * * * *

„Mami? A teraz mi povedz - bolel ťa pôrod?“
Ja 10 sekundové ticho, lebo predsa prešli už nejaké roky a moje spomienky sú, že nebolelo, ale odpovedala som mu: „Áno bolel, pokiaľ mi nepichli takú injekciu od bolesti.“
„Fuuuuu mami, odľahlo mi! Ak by si povedala, že nebolelo, tak potom som adoptovaný!“

* * * * *

Vravím synovi (10 r.): „Človek sa od určitého veku dieťaťa zdá byť úplne ignorovaný...“
Syn: „Čo???“

* * * * *

Rozhovor s mojou 5 ročnou:
Ja: „Nelli, tešíš sa do škôlky?“
Ona: „Áno, teším sa na Stellinku, na Zoe, na Dominiku, na Lindušku, na pani učiteľku Lucku, na pani učiteľku Romanku...“
Ja: „Aj na chlapcov?“
Ona: „Nooo, máme tam Bruna...“
Ja: „... a máte tam Huga.“
Ona: „...no ale on chrápe, s ním ja spať nebudem!“

* * * * *

Ráno 5 hodín, zalievam si kávu, jedným pootvoreným okom pozerám do kalendára na chladničke. Príde manžel do kuchyne, pritúli sa ku mne, objímeme sa... a pri tom vychutnávaní si jeden druhého mi pošepká do ucha: „Pozerala si kalendár?“
Ja: „Hej, he. Dnes vynášajú plasty.“
On - chvíľu ticho a potom smiech...
Ja: „Čo jeeeee, však si vypijem kávu a to stíham pred odchodom (do roboty)!“
On: „Dnes máme 15 výročie.“
...ups!

* * * * *

Dcérka nastúpila do prvej triedy a má spolužiakov dvojčatá, jednovaječnych chlapcov. Dnes mi šepká: „Mami, dvojičky sa ma dnes v škole pýtali, či budem ich frajerka... Ale ja ich nechcem, veď ich nebudem vedieť rozpoznať!“

* * * * *

Dnes prišiel syn (8 r.) zo školy v prírode z Tatier. Hneď, ako sme sa privítali, mu beriem z pliec ruksačik: „Šimi a čo tam máš kamene, keď je taký ťažký?“
„Áno maminka, doniesol som vám ich až z cesty na Lomničák, keď som vám nemal kde čo kúpiť iné...“

* * * * *

Chystali sme sa na oslavu. Keď som si obliekala šaty, smutne som povzdychla a nahlas pre seba povedala: „Ach, to moje brucho... trasie sa jak huspenina...“
Syn to započul, pribehol, potľapkal ma po bruchu so slovami: „Šak ty tam máš hotové želé!“

* * * * *

Syn (8 r.): „Koronavírus je červený.“
Ja: „Ako vieš?“
Syn: „Je to vidieť cez horoskop!“

* * * * *

Päťročný škôlkár mi druhý deň po návrate z MŠ vraví: „Mám v škôlke novú kamarátku, má ma veľmi rada, dnes sme sa spolu hrali.“
Ja: „Fíha. Rozumiete si?“
A syn na mňa zhovievavo pozrie a ozrejmí mi samozrejmý fakt: „Áno, hovorí po slovensky.“

* * * * *

Domáca úloha - Nakresli meradlo objemu. Takže toto je podľa môjho syna odmerka:

* * * * *

Boli sme na chalupe u môjho brata, kde sme si aj opekali. Po príchode domov, ešte večer boli decká rozbláznené, najmä prostredná dcéra (6 r.). Pýtam sa: „Čo bolo v tých špekačkách, že si taká rozdivočená?!“
A starší syn hneď: „Besnota!“

* * * * *

Dohadovali sme sa, že kde kto bude sedieť na sedačke. Tatík sa pýta: „Miško a kde bude mamka?“
A Miško pohotovo: „V kuchyni!“
Taaak. Som dostala...

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete, kto zomrel v prvej svetovej vojne? Ako sa kreslí bielou farbičkou? Ako matky najlepšie oslávia svoj sviatok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Ja (viac menej pre seba, vôbec som nečakala reakciu): „Čo budeme cez víkend variť?“
Drobulka (1,5 r.) pohotovo, bez zaváhania: „Kávu!“

* * * * *

Šli sme v Žiline okolo kasární...
Muž hovorí Peťovi: „Tu som bol na vojne, tu som bol vojak.“
Peťo: „A prežil si???“

* * * * *

Syn (4 r.) sa pýta: „Kto zomrel v prvej svetovej vojne?“
Skôr než som stihla odpovedať, tak si odpovedá sám: „Hmmm... asi Mária s Ježišom.“

* * * * *

Malý má v poslednej dobe nový manier - večer pred oblečením do pyžamka, keď je celkom nahý, odbehne k mrazničke, otvorí dvere a skúša, aká z toho ide zima. Hovorí, že to chce vedieť, ako bolo v rozprávke zima pirátovi, ktorý stroskotal a bol tam sneh, ktorý on dovtedy nevidel...
A tak včera som sa ho pokúsila pri tom odfotiť. Samozrejme, musím vždy urobiť aspoň 20 fotiek, aby som mala jednu, kde sa nehýbe a nie sú kvôli tomu na fotkách šmuhy. Tak som potom v rýchlosti tie fotky pozrela, či sa nájde aspoň jedna bez šmúh.
A on mi celý šťastný pri tej otvorenej mrazničke vraví: „Mami, však nám je super, ty si v kľude pozeráš fotky a ja sa tu zimním!“

* * * * *

Susedka priniesla kysnuté kapsičky plnené tvarohom a kôprom.
Miško (6 r.) sa zahryzol a vraví: „Zjem to. Ale recept od nej nepýtaj. Viacej to jesť nebudem.“

* * * * *

So starším (7 r.) píšeme každý deň pár viet, aby si zopakoval do školy. Keď si vymýšľa sám, tak vždy píše o mladšom bratovi: Oli kuká. Oli sa hrá... atď. Tak mu dnes vravím: „Napíš miesto Oli napríklad ´môj brat,´ aby si nepísal stále to isté a aby si si aj precvičil aj iné písmená.“
Tak napísal, volá ma. A čítam: „Oli je môj brat.“

* * * * *

Starší (3,5 r.) učí mladšieho (1,8 r.): „Kubo, tu mame oko, druhé oko a medzi nimi máme nos. A v nose máme čo, Kubo? No čo? No predsa soplíky. A tie čo? No predsa papáme, Kubo!“

* * * * *

„To máte dve tak po sebe? To je super, to sa spolu vyhrajú!“
Moje deti:

* * * * *

Andrejko (5 r.): „Mamka, chcem bielu farbičku, aby som nakreslil okno.“
Ja: „Ale keď nakreslíš bielou farbičkou na biely papier, to nebude vidno.“
On: „Veď ja chcem aby to nebolo vidno, neviem kresliť okno!“

* * * * *

Syn pozerá na fotku zo školy: „Mám tam veľa spolužiačok, hlavne dievčat.“

* * * * *

Hovorím deťom, že to by sme mali nejako osláviť, keď mám dnes sviatok.
Malý na to: „Maminka, tak to si ty dnes môžeš vybrať, čo budeš dnes variť!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo si máme obliecť, ak chceme byť neodolateľné? Ako to vyzerá, keď na oslave preženiete s pitím? Prečo sa malí chlapci nechcú ženiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Moja 4 ročná dnes: Prezliekam sa, mám na sebe len sukňu a podprsenku.
A ona: „Mami, ty si taká krásna. Keď bude teplo, môžeš to nosiť takto. Kto by ti odolal?“

* * * * *

Ja som sa dnes poobede na našom malom, znovu nahlas (ako každý deň) rozčuľovala, že ma už naozaj nebaví stále zakopávať o hračky (a ešte horšie - stúpať na kocky z lega).
Keď som sa trochu upokojila, malý mi líškavým hláskom hovorí: „Kým ja budem spinkať, ty mi upraceš hračky, však?“

* * * * *

Mamka sa pýtala syna, čo si neodprace od stola, veď nemá žiadnu inú robotu.
„Akože nie? Ja musím predsa dýchať.“

* * * * *

Prídem z kúpeľne do spálne a môj chlap z polospánku: „Zlato? Snívalo sa mi, že som kosil s krovinorezom a došiel mi benzín.“
A v momente zachrápal naspäť.
PS: Bývame v byte.

* * * * *

Moje dieťa túži po Snickers tyčinke, sme ale na dedine a tu je mini obchod, kde skoro nič nemajú...
A malá vyhlási: „Musíš vydržať, také majú len v mestách!“

* * * * *

Moja mama dnes bola s mojou dcérou (7 r.) v meste a stretli maminu známu - Gabiku. Gabika sa mojej dcéry Mie vyzvedá: „A koľko ty máš rokov, Miuška?“
Mia: „Budem mať 7 v zime. A ty teta?“
Teta Gabika: „No ja budem mať 80.“
Mia: „Iba??? Lebo vyzeráš na 100...“

* * * * *

Keď na oslave 1. roku nedáš pozor koľko vypiješ:

* * * * *

Syn (4,5 r.): „Oci, a to všetci ľudia majú pipík?“
Manžel: „Všetci nie, len muži. Ženy nemajú.“
Syn: „Ale veď ja sa pýtam na ľudí, nie na ženy!“

* * * * *

Akurát som komunikovala cez e-mail s riaditeľom školy, kam nastupuje naša prváčka. Je to taký rodinný známy, 60tnik... Písala som mu mail, kde som sa pýtala, o koľkej majú byť prváci 2. septembra v škole... A on mi odpísal, že mu došli nejaké nariadenia ohľadom korona vírusu a „maturuje“ nad tým... Že mi odpíše k veci neskôr. Ja som odpísala, že ok, v poriadku, keď domasturbujete, dajte, prosím vedieť!
Chcela som napísať, keď domaturujete! Sakra, sakra, sakra!

* * * * *

Môj muž dlhšie nosil bradu a rozhodol sa, že sa ide oholiť. A keď sa už teda oholil a bradu dal dole, malý 2 a pol ročný, sa na neho pozerá a vraví: „Tato, ty si čistý!“

* * * * *

Nášmu 7 ročnému hovorím: „Dúfam, že sa raz dožijem vnúčat.“
 On mi na to: „Ale ja ženu nechcem, v živote nieeee...!“
Pýtam sa ho prečo a on: „Ja nechcem, aby mi celý život ženy rozkazovali!!!“

* * * * *

Život - lekcia asertivity:
Ja, asi po stý krát: „Hanička, obleč si konečne to pyžamo!“
Hanička (6 r.): „Ja ti slúžku robiť nebudem!“

* * * * *

Sme na dovolenke v hoteli a ako vo väčšine hotelov, aj tu sa dá ísť z chodby pri izbe výťahom priamo do wellness. Tak som si obliekla župan, vzala osušku, deti a manžela a šli sme. Prišli sme dole, manžel dal veci do skrinky a šli sme ku vírivke a bazénu. Tam som si osušku zavesila na vešiak a išli sme do bazéna von. Zrazu dcéra, že potrebuje kakať. Tak rýchlo dnu, zobrala som osušky, utrela nás, obliekla som si župan a šla na WC. Prišli sme naspäť a ja som župan zavesila naspäť ku osuškám a išli sme do bazéna. Keď som si obliekala a vyzliekla župan, všimla som si, že pani vo vírivke na mňa veľmi zazerá, ale pomyslela som si, že preto, že malá sa stále niečo vypytuje. Tak sme išli do toho bazéna von ku manželovi a ostatným deťom.
 Po chvíli, že už pôjdeme sa osušiť a pôjdeme na večeru. Znova som prišla k vešiaku, obliekla župan, osuškami osušila deti a šli sme. Manžel mi podal kľúče od skrinky, otvorím skrinku a tam naše dva župany... Vtedy som si uvedomila, že celý čas som si obliekala župan tej pani vo vírivke.

* * * * *

Máme u nás na prázdninách synovca, sú s našim synom rovesníci. Samozrejme, vyvádzajú viac, než zvyčajne. Aj včera čosi vyviedol ten náš, tak sme sa nad ním rozčuľovali. A jeho bratranec mu hovorí: „Vilko, s tebou je to ťažké. Niekedy je s tebou zábava, ale ináč je to ťažké.“
A ten môj ho chápavo potľapkal po pleci a dôležitým hlasom mu hovorí:
„Ja viem. Presne, ako s tebou. Až na to, že s tebou je to len ťažké.“

* * * * *

Dcéra mala zlomenú ruku (hánku na malíčku). Po mesiaci išla sadra dole, ale ešte pár dní bolo treba obväzovať a podkladať octanovou masťou.
Dnes deň D... konečne mohla plávať v bazéne! Po kúpaní jej starostlivý tato obväzuje ruku: „Hotovo!“ - spokojne si obaja sedia, pozerám na nich...
„A vy dvaja ste OK? Veď má obviazanú druhú ruku!“

* * * * *

Upratujeme s manželom hračky, plazíme sa po štyroch, keď náš 5 ročný, ležiac na posteli, brada podopretá rukami, zahlási: „Na to by som sa mohol pozerať cely deň...“

* * * * *

Pokazila sa nám práčka, nešla síce len 2 dní ale cez víkend sme boli preč tak sa to nazbieralo. Dnes to bol opravár opraviť tak idem prať, triedim tu kopu vecí a frflem synovi že pozeraj koľko toho musíme oprať a on (5 r.), že: „Jááááj, to je na pranie, ja že staviaš nejaký hrad!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo nám rastie v nose? Čo majú chlapci a čo dievčatá? Ako vyzerá deň malého škôlkára? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

„Som taký hladný, že normálne cítim, ako chudnem.“

* * * * *

Sestrin syn (3 r.) jej sedel na kolenách obkročmo (tvárami k sebe). Hladkal ju po tvári, zrazu zastal pri nose a začal ho skúmať.
Po chvíľke hovorí úplne prekvapene, až vystrašene: „Mami, ty máš v nose mihalnice!“

* * * * *

Sa dosť unavila z toho šliapania:

* * * * *

 Moja hviezda, skoro 3 ročná, ráno vstane a zahlási: „Mami, zas je ráno, ma picne!“

* * * * *

Večer občas si dáme s mužom dáke vínko alebo čosi a malej, aby sa rátalo nalejeme do obdobného pohárika, nejaké nealko, a štrngáme si všetci spolu.
Minule takto sedíme a malá zrazu vezme svoj pohár, pozrie na muža a vraví: „Oco zdvihni, vypijeme!“

* * * * *

Matúš (3 r.) odseparoval z jedla všetku možnú zeleninu so slovami: „Toto som si neobjednal.“

* * * * *

Hovorím kamoške: „Zbehni do chalupy, do kuchyne a dones otvárač na víno.“
Toť, čo doniesla... šošovky nechala doma:

* * * * *

Môj mladší (už takmer 15 r.), ešte v prvej triede po návrate zo školy, zahlásil: „Dnes sme sa učili, že chlapci majú penis a dievčatá latrínu!“

* * * * *

Manžel: „Dnes máme výročie, piate. Bude ťuťumuťu!“
A ja, že: „Keď máš 6 ročné dieťa, tak to výročie je asi siedme...“

* * * * *

Raz som si vypočula rozhovor dvoch školákov cestou zo školy (tipujem tak 2-3 ročník ZŠ).
1: „Ja mám strašne veľa peňazí našetrených doma v pokladničke.“
2: „Ja mám ešte viac peňazí, ale mám ich v banke a oco povedal, že mi ich dajú, keď budem mať osemnásť.“
1: „Ty koksooo, myslíš, že sa toľko dožiješ?“

* * * * *

„A čo ste dnes robili v škôlke?“ - pýtam sa môjho prváka škôlkára.
„Pili sme!“ – odpovedá... a údajne už nič iné.

* * * * *

Ležíme všetci na posteli, uspávame deti. Muž rozpráva staršiemu synovi rozprávku. Väčšinou si vymýšľa o autách, na deň otcov však ma akúsi melancholickú chvíľku a vymýšľa si príbeh o tom, ako sa z nás stala rodina. Zamotáva sa, zamotáva... ja sa v duchu rehním a gúľam ocami.
V tom sa syn zdvihne, zlezie z postele, pozrie na muža a hlesne: „Radšej donesiem knižku...“

* * * * *

Máme doma 3 mesačné bábätko. Staršia, 6 ročná je z neho občas riadne na nervy, lebo však reve...
Dnes na ihrisku sa pri nás zastavil pán s dvojičkami v kočíku v cca rovnakom veku, ako je náš malý vrešťák. Malá prišla k nemu, pozrela do kočíka a na plné ústa: „Mamiiii??? Ten ujo má dvojičky?“
„Áno miláčik, má...“ – kričím.
A ona znova na plné ústa: „Bóóóže, chudááák!“ 

* * * * *

Sme na chate v kempe. Včera doobeda hovorím synovi v teplákoch (4 r.) pred partiou asi 10 ľudí: „Zlatko, poď si prezliecť krátke nohavice, nech ti nie je teplo.“
Odpoveď: „Mami, ja nepotrebujem, ja si vyhoním. Pozri, už som si vyhonil...“ - a vyhrnul si tepláky po kolená...

* * * * *

Fúkala som ústami malý bazénik a môj 5 ročný sa ma spýtal: „Mami? A koľko by ti trval skákací hrad?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ech veru, toto už nie sú deti týždňa, ale rovno deti mesiaca... ups, nevydalo 🙂 Verím, že mi to prepáčite.

No a aby som tu len nekecala a nezdržovala, poďme rovno na to:

* * * * *

Akože ja nerozumiem, prečo tú knižku o Spievankove dali úplne naspodok, teraz to tu musím všetko prehrabať...:

* * * * *

Maminka, trochu som tu poupratoval, teraz si po tej drine trochu oddýchnem a posilním sa. Nemáš začo.

* * * * *

Akože, a čo my vieme? To tu už bolo, keď sme prišli...

* * * * *

Maminka, mliečko do kávičky? Dáme?

* * * * *

Vieš čo kamoška nado mnou? Nedávaj do kávičky, ja mám múku, zamiesime na koláč radšej!

* * * * *

... a keď toto dokončím, pôjdem vymaľovať aj steny, aj posteľ a samozrejme seba!

* * * * *

Hmmm... ale tie voskovky vôbec nie sú zlé. Prosím si aj na večeru, dík.

* * * * *

Ja tu najprv niečo nakreslím... aj stenu vyzdobím. Jáj, a aj seba, skoro som na seba zabudla!

* * * * *

Ty počuj, za dverami nie je ešte niečo iné, čo by sme mohli rozsypať?

Tak snáď to všetci prežili v zdraví 😀

A ďalšie kolo bude, ako inak: Moje dieťa a vysvedčenie. Nemusí byť z tohoto roku. Teším sa príspevky, určite budú za ne srdiečka.

A ako na to?

Stačí na svoj blog pridať fotku k téme, označiť ju hashtagom #dietatyzdna a je to.

Teším sa na príspevky.