Čaro Vianočnej chvíle

Nechcem aby tento krátky príbeh vyznel ako vianočné klišé, no je to príbeh každodenný, príbeh z ulice...

    Sedím na obede v nákupnom centre. Okolo mňa tašky s darčekmi pre mojich blízkych. Rozhliadam sa okolo seba, premýšlam či už mám pre všetých členov rodiny balíčky, kde mali čo zlacnené, kde je výpredaj a či tých vianočných ozdôb na stromčeku bude dosť...

V tom som spozornela a nechtiac si vypočula rozhovor staršieho manželského páru, ktorý obedoval pri vedlajšom stole. Rozprávali sa o Vianočných sviatkoch o tom ako ich strávia a hlavne s kým...staršia pani asi tak vo veku 65rokov, chytila svojho zamysleného manžela za ruku a milo sa mu prihovárala: " Zavolaj mu, zavolaj...nebuď už taký tvrdohlavý...už si sa natrápil dosť. Pozvi ho na Vianoce k nám, že sa budeme nesmierne tešiť...." Starček váhal. S malou dušičkou a neistou rukou po chvíli zdvihol zo stola telefon, druhou si podoprel svoje ustarostené a zvráskavené čelo. Volal synovi, s ktorým sa roky nerozprával. Po chvíli zložil telefon. Po líci mu stekali velké slzy...slzy šťastia, lásky, dojatia...S hrčou v hrdle povedal babke: "Príde! On naozaj príde....! Držali sa za ruku po lícach im stekali slzy.... 

Mňa táto krátka chvíla dojala tak velmi, že celou cestou domov som neprehovorila ani slovo.

Toto sú tie chvíle, ktoré stoja za to, chvíle, keď sa musíme zastaviť a obzrieť...chvíle keď necheš vidieť seba ale druhých...Veď to najcennejšie a najkrajšie čo stojí za to, je čas strávený s našími blízkymi...s tými, na ktorých nám najviac záleží...

S prianím prianím KRÁSNYCH VIANOC,

Miška

#navrh #rodina #vianoce