Tieto slová su venované každej mame, ktorá sa cíti občas unavená, občas nahnevaná, ale vždy a za každých okolností milujúca. 

POSLEDNÝ RAZ
Od momentu, keď svoje dieťa držíš po prvý raz v náručí,
už nikdy nebudeš rovnaká.
Možno zatúžiš po tej bytosti, ktorou si bola predtým, 
keď si bola slobodná a mala čas,
a o nič výnimočné si sa neobávala.
Spoznáš únavu, ktorú si predtým nikdy nepoznala,
a dni budú vbiehať do iných dní, ktoré budú vyzerať úplne rovnako,
plné kŕmenia a odgrgávania, výmeny plienok a plaču,
zdriemnutí a nedostatku zdriemnutí,
možno sa to bude zdať ako nekončiaci kolotoč.

Ale nezabúdaj… Všetko raz končí.
Príde čas, keď budeš svoje dieťa kŕmiť úplne posledný raz.
Zaspí na tebe po dlhom dni a bude to posledný raz,
čo budeš držať svoje spiace dieťa.
Jedného dňa ho ponesieš na svojom boku,
potom ho zložíš na zem a už nikdy ho tak nebudeš nosiť.
V jeden večer mu vo vani vydrhneš vlasy
a od toho dňa sa už bude chcieť kúpať samo.
Bude ťa držať za ruku pri prechádzaní cez cestu
a už nikdy viac sa za ňou nenačiahne.
O polnoci za tebou tíško vojde do spálne,
aby si si ho pritúlila, a bude to posledná noc,
čo ťa kvôli tomu zobudí.

Dá ti pusu pri školskej bráne a v nasledujúci deň ťa poprosí,
či by nemohlo ísť tou bránou samo.
Raz prečítaš poslednú rozprávku na dobrú noc
a utrieš poslednú zamazanú tváričku.
Jedného dňa k tebe pobeží so zdvihnutými rukami úplne posledný raz.
Vieš čo? Ty ani nebudeš vedieť, že je to posledný raz,
len zrazu neprídu žiadne ďalšie razy
a dokonca aj potom ti chvíľu potrvá, kým ti to dôjde.
Tak kým žiješ tieto chvíle, pamätaj, že sa zopakujú len istý počet ráz,
a keď sa pominú, budeš túžiť aspoň po jednom ďalšom dni,
ako bol ten predošlý. Posledný raz. …

Miška

PS: Neviem ako ty, ale ja, keď si to kedykoľvek prečítam mám oči plné sĺz. Asi preto, že si teraz, ked sú synovia už väčší, čoraz viac uvedomujem ako ten čas rýchlo letí. Že prestali už v noci chodiť ku mne, že už nechcú pred školou pusinku....och, a mne to taaaaak chýba....

Zdroj: www.modernaperinka.sk

Nejedna mama si povzdychne ako v letných horúčavách obliecť svoje bábätko. Dôležitou zásadou je, aby malo bábätko dostatočný príval čerstvého vzduchu, ľahké tkaniny a dostatok tekutín.

Jednou z príčin SIDS (Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat) je prehriatie. V miestnosti, kde bábätko spí sa nesmie fajčiť a miestnosť má byť dostatočne vyvetraná. Bábätká netreba „babušiť“ do hrubých prikrývok! Na prehriatie organizmu reagujú podráždene a plačom.

Detská lekárka MUDr. Antošová vraví: "Príznaky pri prehriatí sú predovšetkým zmena nálady, dieťa je apatické, mrzuté, veľmi horúce, prestáva močiť, niekedy zvracia a v horších prípadoch upadá do bezvedomia." Čím menšie dieťa máte, tým opatrnejší musíte byť. Novorodencovi hrozí úpal už po niekoľkých minútach. Opatrní musíme byť aj v noci. Pred spaním je nutné poriadne miestnosť vyvetrať, avšak dať pozor na prievan. Spať by sme mali dať dieťatko naozaj len do ľahučkej prikrývky.

 S novinkou na Slovenský trh prišla autorka Modernej upokojujúcej perinky Mimi originál, Mgr. Michaela Kalaninová: „S nápadom na letnú ešte vzdušnejšiu verziu perinky ma priviedli práve mamičky, ktoré mi písali, že najväčší problém je v lete. To, že zavinovanie dieťatko upokojuje, je známe už od pradávna, ale baliť dieťatko v lete do hrubých periniek a zavinovačiek neprichádza do úvahy. A tu sme našli dieru na trhu, pretože letné perinky sa doposiaľ nepredávali. Mamičky si od jari 2017 už môžu zakúpiť originálnu perinku MIMI SUMMER aj na Slovensku.“

Perinka Mimi Summer je navrhnutá so sieťkou, aby sa odvetrával hrudníček, vzduch cirkuloval a dieťatko sa neprehrievalo. Perinka veľmi pružná a vzdušná.

 V limitovanej letnej edícii sa v tomto roku 2017 predstavila v šťavnatých fresh neónových odtieňoch.

Ako ZAVINOVANIE funguje? Pozrite si krátke VIDEO

Materiálové zloženie: 92% bavlna, 8% elastan, tkanina pruží do štyroch strán! Ľahučká, tenšia, veľmi príjemná na dotyk.

Ak v rodine očakávate prírastok a hľadáte vhodný darček pre moderných rodičov, perinka Mimi Summer je vhodnou voľbou. Predáva sa v peknom darčekovom balení.

Foto: Mgr. Michaela Eliáš, MVDr. Monika Jakubčinová

Dizajn: Mgr. Michaela Kalaninová

Zdroj: www.modernaperinka.sk

      Staré príslovie niečo o tom vie. Pred rokmi, tesne po ukončení VŠ som mala stretnutie s dlhoročnou priateľkou. Bežné veselé stretnutie pri pohári vínka a polemizovaním o živote s zmenilo na zosnovanie plánu na otestovanie vernosti.

Brali sme to s humorom a v dobrej nálade som jej porozprávala o psychodlogickej taktike:  „Tridsať minút a DOSŤ!“

Možno ste už o nej počuli, možno nie, dnes ju už beriem len úsmevne. Ale prosím, dopoviem vám tento príbeh až dokonca.

Prebiehalo to takto (pre zachovanie dobrého mena, kamošku pomenujem Simona, aby bola zhoda so skutočnosťou čisto náhodná J ) .

Simona prišla večer domov. Priateľ sedel pred telkou. Postavila sa pred neho a s kamennou tvárou mu povedala: „ Všetko viem! Máš tridsať minút na to, aby si mi TO vysvetlil!“  -nič viac, nič menej....Po týchto dvoch vetách si sadla za stôl.

Samozrejme, situáciu sme len tak narafičili, či sa rybička chytí na návnadu.

Simona sedela za stolom a nereagovala na žiadne otázky...nič, len ticho sedela a pozerala na hodiny kedy prejde 30minút.

Priateľ hneď zareagoval...“O čo ti ide?, čo týmto sleduješ? Si sa zbláznila či o čo sa deje?“

Simona na nič z tohto nereagovala, len nemo sedela a bola neprítomne zahladená. Po 10minútach priateľ vyskočil z gauča, išiel sa napiť vody, pohladil ju po vlasoch....naďalej ticho. Znovu sa vrátil....Simona stále ticho....prešlo 27minút a v momente, keď jej už celá situácia začala byť komická a chcela svoju lásku vystískať, ozvalo sa spoza jej chrbta: „Kto Ti to povedal? Vieš, nechcel som Ťa raniť, ale....................“

        Ďalej pokračovať nebudem, pretože tento vzťah neskončil happyandom.

Na druhej strane si so Simonou doteraz na tento večer spomíname a ona už len s úsmevom konštatuje: „Ako dobre, že som vtedy vydržala mlčať! Kde by som teraz bola....“

Simona má v súčasnosti dve krásne detičky a milujúceho manžela, s ktorým by sa možno nebola nikdy ani zoznámila, nebyť toho, že odhalí neverníka.

A o tom ako sa vyznať v neverbálnej komunikácii a AKO ODHALIŤ KLAMSTVO sa dozviete v ďalšom našom blogu.

ZDROJ: modernirodicia.sk

Nechcem aby tento krátky príbeh vyznel ako vianočné klišé, no je to príbeh každodenný, príbeh z ulice...

    Sedím na obede v nákupnom centre. Okolo mňa tašky s darčekmi pre mojich blízkych. Rozhliadam sa okolo seba, premýšlam či už mám pre všetých členov rodiny balíčky, kde mali čo zlacnené, kde je výpredaj a či tých vianočných ozdôb na stromčeku bude dosť...

V tom som spozornela a nechtiac si vypočula rozhovor staršieho manželského páru, ktorý obedoval pri vedlajšom stole. Rozprávali sa o Vianočných sviatkoch o tom ako ich strávia a hlavne s kým...staršia pani asi tak vo veku 65rokov, chytila svojho zamysleného manžela za ruku a milo sa mu prihovárala: " Zavolaj mu, zavolaj...nebuď už taký tvrdohlavý...už si sa natrápil dosť. Pozvi ho na Vianoce k nám, že sa budeme nesmierne tešiť...." Starček váhal. S malou dušičkou a neistou rukou po chvíli zdvihol zo stola telefon, druhou si podoprel svoje ustarostené a zvráskavené čelo. Volal synovi, s ktorým sa roky nerozprával. Po chvíli zložil telefon. Po líci mu stekali velké slzy...slzy šťastia, lásky, dojatia...S hrčou v hrdle povedal babke: "Príde! On naozaj príde....! Držali sa za ruku po lícach im stekali slzy.... 

Mňa táto krátka chvíla dojala tak velmi, že celou cestou domov som neprehovorila ani slovo.

Toto sú tie chvíle, ktoré stoja za to, chvíle, keď sa musíme zastaviť a obzrieť...chvíle keď necheš vidieť seba ale druhých...Veď to najcennejšie a najkrajšie čo stojí za to, je čas strávený s našími blízkymi...s tými, na ktorých nám najviac záleží...

S prianím prianím KRÁSNYCH VIANOC,

Miška

     Som normána moderná mama ako mnohé z vás- milujem svoju rodinu, módu a sledujem všetko zaujímavé okolo seba... Občas ma rozhodia starosti bežného dňa, na ktoré si pred zaspatím ani nespomeniem no je to vďaka tomu, že som si povedala, že si musím udržať nadhľad a brať veci viac s humorom...

      POSTAVA: Klasická žena. Jasné je po Vianociach, pomaly sa otepľuje, takže idem „do formy“. Ako správna nákupná maniačka, začínam zoštíhľovanie v obchodoch.

Viac než stacionárny bicykel mi rozprúdi krv krásna žiarivá neónová mikina a cool tepláčky – nieže by som chcela v posilke na niekoho zapôsobiť, ale len tak pre skvelý vlastný pocit 🙂  Z nedostatku času, ktorý trávim okrem svojej práce aj ako taxikárka svojich detí , ktoré rozvážam na krúžky, zvolila som cvičenie doma.  Zaktivizovala som celú rodinu. Manžel ma prekvapil šikovným „pomocníkom“ na cvičenie. Keďže som v živote nedržala diétu a nie som ten typ, čo sa zatne a „šlape“ oslovila som na pomoc aj synov. Potrebujem dozor- a synovia hneď navrhli: „Za každú sladkosť čo zješ, dáš do sporničky 1eur!“

Cipána, kontrolujú ma viac než NKÚ, ich bystrému oku nič neujde 🙂

         KRIK: Taký bežný deň.... Práca, nákup potravín, ešte vyzdvihnúť deti – všetko na minúty vypočítané. Teším sa na ich milé tváričky – aj vám sa zdá niekedy 5minútová cesta autom pridlhá, keď spoza seba počujete- „tvoja noha je na mojej polovičke, daj si nabok tašku, ty si ma prvý buchol...mamíííííííííííí!!! Riešiť? Nieeee 🙂 🙂 🙂 Len pridám hudbu nahlas! Syn tiež zvýši tón, ja opäť pridám až mi rezonuje celé auto a pripadám si ako černošský raper v Bronxe... inteligentné dieťa pochopilo, že nemá šancu. Upokojí sa!

Hudbu vypnem. Zastavím auto, usmejem sa na nich a požiadam deti aby vystupili,sme na konečnej, viac situáciu nekomentujem.

      UPRATOVANIE: Áno, jeden z problémov, ktoré trápi mamičky. Ste unavená, každý deň to isté a nikto okrem vás to nevidí... viete prečo si ostatní členovia nevážia, že majú vždy upratané a čisto? Lebo to nevidia! Základ je zmena! Muži vnímajú celkovo- ženy jednotlivo. Čiže, keď upracete, musíte niečo pomeniť – vnímavých mužov osloví aj nový obrus, inak otočený stôl či stoličky...vankúše v inom zoradení..... vôňa.

    SVOKRA: Aha, svokra na návšteve? Hej, to máme rady všetky! Tu platí jedno zásadné a nemenné pravidlo mieru: „Zaúkolovať“ – čiže dať robotu! Šikovná moderná mama má nadhľad, neháda sa, neuráža sa...ale šikovne milým hlasom povie: „ Nikto nevie tak dobre urobiť palacinky ako naša babi!“ Či už to tak je alebo nie, to si nechajte pre seba- od aktívnej babky máte na 45min pokoj, detičky sú prešťastné a manžel je hrdý ako dobre si rozumejú jeho najdôležitejšie ženy v živote 🙂

    Partner: Nápaditosť a humor vo vzťahu je nesmierne dôležitý...hlavne keď už ubehlo viac ako 3roky od vášho prvého bozku 🙂 Kedy ste naposledy poslala manželovi nejakú vtipnú pikantnú sms? A čo tak privítať ho po celom dni v práci v minišatách a čiernych silonkách? Alebo čo tak pribaliť potajme na služovnú cestu list s krásnym vynaním.... Ako na to?

Muži sú prevažne racionálne bytosti - nepíšte opisne tajuplne ale konkretne! Napr. " Milujem, ked odídeš z domu a ja cítim aj na perách tvoju vôňu...." , alebo " Tá čierna košela Ti včera tak sedela, že ...  jednoducho povedané, nezabúdajte na to, že nie ste len matka, ale aj partnerka, neprenechávajte na iné ženy aby s radosťou obdivovali vášho muža...urobte to VY, hned teraz... nech sa nevie dočkať kedy príde domov 🙂 🙂 🙂

Prijmite tento článok s ľahkosťou čítania len na pobavenie.... 

Miška

Blížia sa Vianoce a vy neviete čo skôr... hladáte aspoň malú pomoc s výchovou? Mne sa velmi osvečilo ODMEŇOVANIE a pozitívna motivácia. Zastávam názor, že deti, ktoré sa hrajú, nevystájajú...a aj najväčší nezbedník túži byť pochválený a odmenený...preto pre moje deti mám pripravený na každé obdobie nejaký "Motivačký program" ...o niektoré sa s vami podelím:

Napr. pred Vianocami som z papiera vytrihla velký Vianočný stom a kúpila nálepky- hviezdičky, srdiečka rôznej velkosti. Za každý dobrý skutok, alebo všetko možné čo sa len pochváliť dalo sme každučný večer pridelovali hviezdičku na stromček, aby sa Ježiškovi páčil- mali sme to aj odstupňované podla velkosti hviezdičky- boli malé za drobnosti ale aj veľké MEGA za napr.pochvalu od učitelky, že sa v triede syn pekne správal, alebo za pomoc mladšiemu súrodencovi... Funguje to na deti ako mangnet- ale upozorňujem, teba byť ako rodič dôsledný.

Trošku finančne prítupnejšou verziou je, namieto nálepiek dávame tento rok pečiatky na stromček- kúpila som len jednu pečiatku v tvare darčeka (70centov) a pečiatkujeme stromček za dobré skutky .... vždy večer, keď si deti  ľahnú do postieľky  začíname sebahodnotením - čo spravil synček dobre, čo sa mu dnes podarilo a pridám hodnotenie, čo sa najviac páčilo mne. HODNOTIM POZITÍVNE VECI! Ak sa udialo niečo zlé, spomeniem to, ale chcem od nich nápravu, aby na další deň, mohli práve za tú nápravu byť odmenení. Napr. chalani sa pohádali o hračku... poviem: " Nepáčila sa mi vaša hádka a ako ste po sebe kričali - zajtra si budem oveľa viac všímať ako sa dokážete spolu pohrať a to budem hodnotiť."

Jar- na jar ked sa blíži Veľká noc máme zasa košík, kde zbierame vajíčka- rovnaký postup, len zmena motívu.

LETO:
Cez prázdniny v lete sme mali toto: VYSNÍVANÁ DOVOLENKA- pripravila som veliký papier a nanho som naspodok napísala Štart. Potom som z novín povystihovala rôzne obrázky. Deťom som nakreslila "cestu" - napr. k odmene "Autíčko" sa dostanú ked získajú napr.5 Smajlíkov (čiže smajlík=dobrý skutok)..alebo políčko PIZZA (za 5smajlíkov sa ide na Pizzu..dalej Výlet na bicykli......proste ide o to, aby za drobné úkony dostali niečo čo ich privedie k ich vysnívanému cielu (to bola u nás dovolenka, na ktorú sa strašne tešili) a priebežne boli motivovaní (Pizza, bicyklovanie, drobná hračka-) cestu k cielu si vyberali samy- napr. ked chceli ísť do ZOO museli spojiť svojich snajlíkov, spolu sa bračekovsky dohovoriť a až tak dosiehli ciel (ide aj o to, aby súrodenci medzi sebou nesúperili, ale aby spolupracovali)
POZOR! Ale platí pravidlo: Dôslednosť pri mojom hodnotení, PRAVIELNOSŤ venovať sa tomu každý deň a RADOSŤ- deti stále chválim a hladám to dobré v nich. Keď sa niečo zlé udeje, niečo nespravili ako nemali, NIKDY nálepku nestrhávam! Aby to nebolo demotivujúce, ale poviem, že dnes to nevyšlo, dnes nič nedostane ale má znovu zajtra šancu to dobehnúť....

Takto sme si natrénovali aj nástup do škôlky, hladko "prežili" prázdniny a aj pestúni (babka, synovec, krstná...) hovorili, že deti na túto motiváciu neskutočne reagovali a keď si už nevedeli dať s deťmi  rady, len stačilo pripomenúť večerné hodnotenie...

Je to len môj nápad, všetko si pripôsobte podla vlatných potrieb a možností rodiny... Napríklad takto môžete nakresliť Válčik a do vagónov nakladať "dobré skutky" ... možností je veľa, stačí len chuť a nápad...

Motivačný program, ktorý som opísala je je deti veku 3-8rokov. Samozrejme, viete ho prisôsobiť aj teenegerovi aj "našiť" pre konkrétnu vekovú kategoriu. Pre detičky mladšie ako 3roky ešte nie je až tak vhodný..

Pekný deň, milé mamičky...ak som vám aspoň trošku pomohla, alebo inšpirovala, som velmi rada. Prijmite to s ľahkosťou a dobrou náladou 🙂

Miška

Dala som si záväzok. Od minulého týždňa si vediem "Denník sťažností". Je to skvelý tip pre osobnú psychohygienu, preto sa chcem oň s vami podeliť.

Počas dňa si doňho zapisujem všetko, čo ma za celý deň naštvalo. Neverili by ste ako to pomáha. Večer, keď si ľahnem, všetky tie veci si prečítam a uvedomím si, nad akými hlúposťami som sa rozčulovala. Večer, ked je už myseľ kľudná, človek inak premýšla a niektoré veci dokáže lepšie prehodnotiť. A verte či nie, každým dňom je v zápisníčku tých vecí menej a menej. Vlastnou zásluhou som získala ako taký nadhľad a trénujem sa v sebaovládaní (poznámka: No pri niektorých mamičkách a článkoch čo tu čítam, to chce hodne tréningu 🙂 🙂 )

                                          HÁDKA

Aj hádky napr.s manželom som sa naučila riešiť viac s humorom. Mám na mysli ten typ hádok, keď obaja vybuchnete kôli nejakej úplne nepodstatnej veci.

Napr: Dnes ráno sme sa pohádali. Buchla som dverami a odišla "svojou" cestou. Dvere sa síce zatvoriť dajú, ale hlava nie - a myšlienky lietajú po rozume, že to tak vôbec nemuselo byť. Tak som vytiahla po troch hodinách mobil a píšem mu sms: 

INZERÁT: " Modrooká blondínka so zmyslom pre humor,

                   zveličovanie a vyrábanie hádok hľadá

                   temperamentného a chápavého muža, 

                   ktorý sa vie povzniesť nad nepodstatnou hádkou 

                  a svoju manželku dokáže po príchode domov

                  objať a okúzliť svojim šarmom a inteligenciou.

                 PS: Keď takého muža nájdem, ukážem mu ôsmy div sveta! "  🙂 🙂

Reakcia nenechala na seba dlho čakať: " Láska, teším sa na ten ôsmy div sveta" 🙂 🙂

Prijmite tento článok s ľahkosťou čítania... Prajem pekný deň!!!

    Ráno ako každé iné...poznáte to- budenie detí, raňajky, desiata... na výzvu „vstávame“ žiadna reakcia. Musím sprísniť, lebo sa do škôlky dnes ani nedostaneme. Syna obliekam ja. Sedí na posteli so zatvorenými očami a robí na mňa handrovú bábiku. Je taký rozospatý, že ešte ani oči nechce otvoriť a až pri mojom boji s ponožkou sa začne potmehúcky usmievať a povie mi: „Si dobrá, zvládla si to!“  Nálada pomaly graduje. Rýchlo sa musím i ja obliecť, v kúpelni zhrozene pozriem do zrkadla a posmeľujem sa „i tak z Teba urobím kočku“ 🙂

Zobrať prezúvky, kľúče od auta, od bytu, peňaženku...nezabudnúť na nič a rýchlo do výťahu. Jaj a ešte nezabudnúť na smetný kôš, však aj do tretej ruky sa mi niečo vmestí 🙂

  No a to som nemala robiť. Čo čert nechcel, akurát dnes nám vysýpali kukanádoby (veľké smetné kontajnery na sídlisku). Ako som v rýchlosti šmarila igelitovú tašku s odpadom do kontajneru, leteli s ňou aj kľúče od auta!  Myslela som, že ma trafí šľak! Čo teraz??? Pozriem na dno kontajneta a keby som čokoľvek robila, ani náhodou ich rukou nedočiahnem. Viete si to predstaviť??? Och, radšej nie!

Blondína, rozmýšľaj, vravím si. Na nohách ihličky, v tvári zúfalý pohľad. Syn spozoroval moje zúfalstvo a posmeľuje ma, že to nejako vytiahneme. Pozriem naňho. On na mňa. Asi mi čítal myšlienky... vraví: „Mamička nie, ja nechcem ísť do koša! Prosíííím.....

Stojím tam a premýšlľam. Čas ma neúprosne tlačí. Dieťa alebo ja? Nebeské veľké oči na mňa zúfalo pozerajú a prosia ma, aby som mala rozum a nehodila ho do tej hnusnej kukanádoby. Ale ako vytiahnuť maličký kľúčik z veľkého kontajneru? Keď do neho skočím ja,  bude mať show celé sídlisko, okrem toho s mojím zadočkom by ma museli odtiaľ asi hasiči vyťahovať. A keď tam šupnem svoje dieťa, tak buď zavolajú na mňa sociálku alebo mi to to moje čistotné a nevinné chlapčiatko nikdy neodpustí....

Neuveríte, ale asi mi pomohli všetci svätí- rozmýšľate čo sa asi stalo?

Poslali mi "záchrancu" 🙂  - presnejšie ufúľaného čierneho rómskeho vymetača smetných košov. Podišiel ku mne a vraví: „ Panička dovolíte, toto je môj rajón“ A ja na neho: „ chcete si zarobiť 5eur a urobiť dobrý skutok? Spadli mi tam naspodok kľúče od auta, prosím zachráňte ma!!“ usmial sa a povedal...“panička, to je maličkosť....“

Nikdy som si nemyslela, že vyslovím túto vetu, ale môj problém s ľahkosťou vyriešil človek, ktorého som doteraz totálne prehliadala a zo vzdialenosti uhýbala už len pohľadom. Ďakujem!

Moje ponaučenie je silné- už nikdy nebudem nikoho posudzovať a odsudzovať za to čo robí, pretože nikdy neviete v kom môžete stretnúť svojho „záchrancu“....

Ak som týmto článkou niekomu spríjemnila deň, som rada... článok je len na pobavenie, prijmite ho s ľahkosťou čítania 🙂

Miška / roka17- Moderní rodičia

Na úlohu mamy som sa neskutočne tešila- predstavovala som si ako dcérke zapletám vlásky, ako spolu kupujeme pukačky a učím ju chodiť na podpätkoch. Nádherné ružové sny trvali do chvíle, kým mi lekár neoznámil, že na sone vidí „čosi navyše“. Pri mojom zapochybovaní, či si je skutočne istý, rázne povedal, že ak sa mýli v tomto prípade, tak radšej vráti licenciu. Nemýlil sa!

Narodil sa mi nádherný zdravý chlapček a ja som sa tešila z každého dňa. Milované „ihličky“ som vymenila za tenisky a elegantné kostými za športové šušťáky. Vraj ostať elegantná aj na materskej? To by som chcela vidieť tých chlapov, čo tlačia kočík v 10cm podpätkoch, keď sa miesto v kočíku zmení na bojisko kto z koho a aj tak v ňom sedieť nebudem.... Namiesto kabelky nosím hokejku. Zabudnutie puku alebo lopty sa trestá najhoršími výčitkami, aká som len zábudlivá matka. Najúprimnejší kompliment, aký som dostala, bol: „Mamka, ty si taká pekná ako moja nová hokejka!“...hej aj tak sa dá 🙂

Prešli krásne dva rôčky a narodil sa mi druhý syn. Radosť najväčšia - vravím si, no čo už, však som už vytrénovaná... Dni ubiehali... Na sídlisku nemám konkurenciu v ženskom futbale. Varenú večeru mám hotovú do 20 minúť. Mäso nesmie chýbať - 6x za týždeň. Viem, čo je offside, trestné strieľanie aj Liga majstrov, aj kto vyhral pohár UEFA. No nie vždy sa mi ešte darí rozoznať Finna od Maxa a aký je rozdiel medzi týmto červeným Mcqueenom a druhým červeným Mcqueenom a prečo strieľať z NERFF je taká strašná zábava.

Mám dni, keď sa mi naozaj nedarí, pretože som len slabo nabúrala Porsche a len 2x sa prevrátilo, čo môj 4-ročný syn fakt nedokáže pochopiť, ako to môžem robiť tak slabo. Pri večerných rodinných hrách - stolový futbal - som jednoznačne „čierny Peter“. Hádajú sa o to, kto bude s mamkou, lebo to je predzvesť prehry. Vraj som málo zapálená do hry - tvrdí manžel 🙂

Stretnutie s dlhoročnou priateľkou volím predvídavo na ihrisku - musí to byť oplotené miesto, odkiaľ niet úniku 🙂 Zatiaľ čo jej dcérka stojí pri nej a pohráva sa s vláskami, ja som už 2x obehla preliezku. A obliekanie? Myslíte si, že len dievčatá si vyberajú oblečenie a majú svoju predstavu o móde? By ste sa čudovali, ako rýchlo dokáže chlapec zo seba strhnúť tú krásnu vyžehlenú košieľku pred vystúpením v MŠ.

A voľno? Aj to existuje! To sú chvíle, keď som sama - napr. mám priepustku na nákup potravín (dvomi rukami nesiem štyri tašky). Aj na narodeniny mám privilégium - môžem si upiecť tortu akú len sama chcem 🙂 Jáj a skoro som zabudla na oddychovú prestávku menom Rodičovské združenie! Neuvážene som súhlasila, že môže byť skupinové...Tak to si ma pani učiteľka vychutnala, že mali by sme viac ukočírovať synov temperament a nech si menej presadzuje svoju vôľu a vraj je viac priebojný, ako by sa žiadalo. Vraj s pani učiteľkou sa nediskutuje! AMEN.

Áno, toto všetko sú krásne starosti, ale naj nekonečné radosti „chlapčenských“ mamičiek. Keď sa po celom dni pritúlim k synovi a on mi povie, že si ma vezme za ženu, ihneď zabudnem na všetok zhon a zaleje ma príval tepla, lásky a energie na ďalší deň. A toto sú tie chvíle, kôli ktorým sa oplatí ŽIŤ!!!

Milé maminky, rozhodla som sa, že napíšem pár svojich postrehov, ako zvýšiť predajnosť vecičiek po vašich deťoch.

Predaju sa venujem už viac rokov a za tú dobu som sa toho dosť naučila. Ak pomôže niektorá rada práve Vám zvýšiť predaj vecičiek po svojich deťoch, budem veľmi rada.

1. FOTKA - na internete predáva! Toto je zásada č.1 a je najdôležitejšia zo všetkých! Preto venujte kvalitnej fotografii značnú pozornosť, ja to robím takto:
    A. Mám biely podklad- najlepšia je biela deka (na svetlé oblečenie používam tmavý podklad, vyhovuje tmavomodrá, alebo tmavo sivá)
    B. Fotím vždy za denného svetla
    C. Okno mám pred sebou, fotím z výšky
    D. Kvalitný foťák so zrkadlovkou je strááášna výhoda
    E. Fotky upravím v bežnom programe MS offis- orezanie, zvýraznenie jasu, kontrastu
2. TOVAR - predávajte kvalitný tovar, známych značiek. Aj ked je o niečo drahší ako napr. F&F či iné, no vždy ho viete predať lepšie ako neznačkové oblečenie a kvalita je nepopieratelná. Veci majú stále farby, nevyžmolkujú sa.
3. NEZAVÁDZAJTE - vždy opíšte pravý stav tovaru (i ked je to dosť individuálna záležitosť) a keď je kaz, tak to tam napíšte. Nespokojná zákazníčka sa k vám znovu nevráti...
4. CENA - nemusíte predávať veci pod cenu, aby sa vám len predali. Vzbudzuje to dojem, že niečo na nich nie je v poriadku. Ja sa držím zásady, že ak je tovar kvalitný, absolútne v tip top stave, tak cenu dám polovičnú za akú som kúpila ja.
5. DÔVERA - zo skúsenosti som sa poučila, že so zákazníčkou sa nehádam a každú jednu si vážim. Ak je s tovarom nespokojná, bezproblémov jej ponúknem možnosť vrátenia (väčšinou hladajú chyby len vtedy, ked tovar nesadne a je to len spôsob ako ho vrátiť). O chvílu sa vám ohlasi iná, ktorej to sadne a podakuje vám. Dôležité je, aby mala zákazníčka dobrý pocit z kúpy.
6. POĎAKOVANIE - snažte sa každej zákazníčke dobre poradiť, aby bola spokojná, nie za cenu bezpodmienečne predať (nie každá vec zodpovedná pridelenej veľkosti veku). Navrhnite napr. kombináciu oblečenia, poprípade doplnky. Za každý, aj ten najmenší nákup poďakujem a ocením každú jednu objednávku nejakou drobnosťou.

Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ak tieto rady pomôžu čo len jednej z vás, budem veľmi rada. Ja to robím s veľkou radosťou a skutočne ma to baví. Z času načas sa nájde niekto, kto vám túto "činnosť", "zábavu" bude chcieť znechutiť, ale nenechajte sa odradiť. Tak držím palce, nech sa darí i vám, každej jednej. 

PS: foto ako ukážka (nie sú na predaj, už som ich dávno predala)

Keď čítam dámske časopisy ako v nich dávajú rady "ako zbaliť muža v bare, ako zaujať..." a podobne, len si povzdychnem. To sa mi nezdá moc ťažké... ale "zbaliť" vlastného manžela po 10-ročnom manželstve, tak to už chce nápad!

Už vás videl v toľkých podobách (s maskou na tvári i bez nej, upravenú- neupravenú, rozospatú, nahnevanú...) Ved to poznáte... Aj motýliky v bruchu pri stretnutí sa už po rokoch premenili, no ako to slušne napísať... na iné zvuky.

A pritom starať sa o kvalitný partnerský vzťah je tak dôležité a potrebné. Takto som premýšľala aj v piatok večer, ked sa deň skončil nezmyselnou hádkou "o ničom". Nepodstatná vec, ktorá vyburcovala zbytočne emócie. Mrzelo ma to, ale som dosť hrdá a niekedy prísť a ospravedlniť sa keď až tak úplne necítim vinu, chce dosť veľkú odvahu. Napadol mi plán, že skúsim na vlasného manžela fintičky, na ktoré som pri dvoch temperamentných chalanoch a podnikaní nemala čas.

Sobota: Ráno tichá domácnosť. Pripravila som skvelé raňajky. Išla som do sprchy a len tak v uteráku sa mihla bytom. Čisto len na vzbudenie manželovej pozornosti. Obliekla som si total minišaty s čiernymi pančuškami, čo boli vlastne len predlžená tunika a nikdy by som v tom nešla von, ale na tento účel sa hodili. Zabralo! Manžel síce stále ticho, no akoby nič sledoval môj pohyb po byte. Ja tiež bez jediného náznaku úsmevu som v krátkych šatočkách začala vysávať 🙂 A potom variť. Stále som však cítila jeho pohľady a tajne som si ich vychutnávala - no tvárila som sa odmerane, akože nič 🙂

Nedeľa: Stále relatívne tichá domácnosť. Tak som si povedala, že na nedeľnom obede si dám obzvlášť záležať, no ako to býva, vždy sa musí niečo pokaziť a totálne sa mi rozvarila ryža. Ako zachrániť ryžu? No predsa veľkým výstrihom! Bežne vôbec nenosím, ale správna push-up urobí divy. Či veríte či nie, keď ma manžel zbadal za stolom aj zabudol, čo jedol. Ked som videla jeho výraz v tvári, začali sme sa nahlas smiať. Deti síce nechápali, o čo ide, ale my sme to napätie vo vzduchu cítili ako už dávno nie.

Niekedy stačí trochu humoru, niekedy nápad, ale manželstvo a partner si jednoznačne našu pozornosť zaslúžia vždy! Milé maminky, nezabúdajme na to, že okrem maminiek sme aj ženami - manželkami a partnerkami a každá jedna z nás by sa mala z času na čas premeniť na FEMME FATALE.

Tento článok je len na spríjemnenie jarného dňa a podobnosť s realitou je len čisto náhodná 🙂

Aj Vás otravujú všetky diety? A vraj škoda, že nemáte 90-60-90??? Aj vek 25rokov je nenávratne preč? No a čo!!!!!!!!
Vôbec to nepotrebujte, pretože mám pre Vás pár skvelých tipov ako z MAMINY spraviť ŠTÝLOVÚ a PRÍŤAŽLIVÚ DÁMU (zámerne píšem dámu, lebo dáma je tá, čo je na úrovni a je si vedomá svojej krásnej osobnosti).

Pravidlo č.1
USMIEVAJTE SA- úsmev nestojí nič a dáva veľa. Dokáže zmeniť celkový výzor a zanecháva ten najlepší dojem pri stretnutí s vami. Usmejte sa už len pri pozdrave s predavačkou- jedno majte na pamäti: Veľa ludí zabudne na vašu tvár, ale nikdy nezabude na pocit, ako sa pri vás cítil....
Pravidlo č. 2
Uvedomte si svoj vek a nechcite byť mladšou. Ved ste krásna, máte rodinu,nádherné dieťa, skvelého manžela, priatelov, skutočne ste v 18tich vyzerali lepšie? Krása musí vyžarovať z vašej spokojnosti s tým čo máte- to si treba uvedomiť a nie túžiť po niečom čo je nenávratne preč.
Pravidlo č.3
ČISTÉ UMYTÉ VLASY - Investujte častejšie do vlasového stylistu / kaderníčky ako do drahých jeansov. Podľa prieskumov, muži si na ženách ako prvé všímajú vlasy a najviac ich odrádza ich neupravenosť. Odpradávna je známa veta: " že vlasy sú korunou krásy..."
Pravidlo č.4
Nepotrebujete mať miery modelky a byť vychudnutá na kosť, aby ste bola v oblečení príťažlivá. Chce to len VEDIEŤ SA OBLIECŤ. Jednoducho noste oblečenie čo zvýrazní vaše prednosti a zakryje nedostatky (určite ste počuli o sťahovacom spodnom prádle alebo o push up podprsenkách 🙂) Príťažlivá budete skor vo voľných sviežich padavých nohaviciach ako vypasovaných bedráčoch z ktorých po bokoch trčia "šunky".
- čiernu nechajte na VEČER
- Biela je farba sviežosti, čistoty, nebojte sa jej
- rozžiarte sa: na túto sezonu je kráľovnou Burgbundská červená

A môj liek na nervy? (po hádke s partnerom, po ťažkom dni v práci, po náročnom dni s dieťatkom, po nevydarenej večeri....)
PODPATKY!!!!!

Kedy ste ich mala na nohách naposledy??? Obujte si krásne ihličky, ktoré vám neskutočne skrášlia a predlžia nohy a len tak sa vyberte hoci aj s kočíkom na prechádzku- hoc len DNES!  Alebo len tak sama hoci do potravín na rožky...Hlavne sa neponáhlajte...len si elegantne vykračujte. Že nemožné? Len to vyskúšajte ako sa budete cítiť ako sa Vám zvýši sebavedomie. A pre tie čo si nevedia život na podätkoch predstaviť je skvelou alternatívou ako zo seba spraviť Fame Fatele  ČERVENÝ RÚŽ - nie na každý deň, len keď sa chcete cítiť sama pre seba výnimočne krásne.

Ak som čo len jednej z Vás týmto článkom zlepšila deň, tak mám z toho neskutočnú radosť a ďakujem za inšpirácie od každej jednej z Vás... Miška