Tent príbeh je venovaný všetkým mamičkám, ktore bojujú o mliečko alebo pritom aj dokrmujú svoje detičky. 

Ako sa to všetko začalo

11.3.2013 som porodila svoju nádhernú dcérku Emmu. Už v nemocnici som si prežila malý šok, keď mi druhý deň po pôrode vyťahala krv z prsníka a skončila cez noc na JIS-ke, keďže som ešte nemala mliečko a prikladala som si ju dlhšie ako by sa malo. To sa však už nezopakovalo, lebo už v ten večer mi mliečko začalo tiecť prúdom.

Začiatky kojenia boli síce krásne, ale tažké - bradavky ubolené, dotrhané - plakala som pri každom začiatku kojenia (každá mamička asi vie o čom hovorím). Po týždni mi detská sestrička odporúčila ochranné klobúčiky na kojenie, aby sa mi bradavky zahojili. Dalo sa to (no dnes už ľutujem, že som ich kúpila). No aj tak ako každá maminka som sa vytešovala, že všetko postupuje ako má a ja budem svoju Emmku šťastne kojiť aspoň do 3 rokov :D

Tento sen sa mi začal rozplývať, keď Emmka mala 2 a pol týždňa a mňa si akútne odniesla sanitka do nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Ani vám nehovorím o mojích zmiešaných pocitoch (keďže žijem v Budapešti a nanešťastie maďarsky nerozumiem), takže okrem toho, že musím opustiť moje malé bábätko, som sa obávala aj toho, ako zvládnem túto situáciu bez manžela, ktorý mi vždy všetko tlmočil a musel ostať doma s maličkou.

Operácia prebehla rýchlo, bezproblémovo, no vďaka silným antibiotikám som nemohla Emmku kojiť. Mliečko som si aspoň odsávala, aby som oňho neprišla a tak ma na 3. deň ubolenú pustili z nemocnice, že už môžem kľudne ďalej kojiť. Medzitým bola moja maličká dokrmvaná s Milumil (Nutrilon). Moje myšlienky sa neustále točili okolo toho, že sme sa pekne zabehali v kojení a takto to muselo dopadnúť. Z každej strany som počúvala rady, že ak chcem kojiť, tak fľašku musím hneď vylúčiť a iba kojiť, kojiť a kojiť. Myslela som si, že ako sa to ľahko povie, ale napriek tomu som sa celý deň snažila iba kojiť. Večerný boj som už vzdala a dala fľašku s mliečkom. Obhájila som si to tým, že jej to dám preto, aby sa dobre vyspinkala s plným bruškom. Škoda však bola, že kojiť som musela cez ochranné klubúčiky, keďže Emmka sa nechcela (nevedela) prisať kvôli fľaši. Našťastie s postupom času sme dokrmovanie vylúčili úplne (v podstate do 5 dní sme to zvládli) a prišiel na rad výber stehov.

Stále ubolená som prišla do nemocnice (čím skôr som chcela aj odísť, aby som si mohla nakojiť moju malu krásku), no čakanie bolo nekonečné a tak sme sa dohodli so sestričkou, že pokiaľ je primár na operačke (ktorý mi mal vybrať stehy), tak odbehnem do hodiny domov a naspať, aby som nakojila. To bolo však posledné kojenie ☹

V ten deň si ma tam aj nechali kvôli neustupujúcim bolestiam brucha a podozreniu na rozširený zápal (zápal podbrušnice). Nasledujúci deň ma opäť operovali (presne týždeň po prvej operácií - čiže Emmka mala 3 a pol týžňa) a moje sny o kojení sa úplne rozplynuli, keďže z nemocnice ma neplánovali pustiť akôr ako o týždeň. Opäť nasadené silné antibiotiká a moje mliečko každým dňom ubúdalo (ubolená po druhej operácií som sa snažila aspoň 1x denne odsávať mliečko).

Vrátila som sa domov, keď mala Emmka presne 1. mesiac (po týždni v nemocnici), no tento návrat bol ešte ťažší. Plakala som pri každom kojení spolu s Emmkou a neustále rozmýšľala nad tým "Prečo sa to stalo práve mne?" Neverila som tomu, že kojenie musím za jeden mesiac už 3x rozbiehať nanovo. Priznám sa, váhala som, či sa to ešte oplatí, či sa po takej dlhej dobe oplatí znova rozbiehať kojenie - namala som na to síl. Zhodnotila som situáciu a povedala si, že aj keby som mala len pol dňa kojiť a potom dokrmvať, tak aj to bude lepšie ako keby sme zostali len na umelom mliečku.

Môj štartovací bod kojenia: odsávačkou som odsala 10ml z každého prsníka.

Opäť som začala brať homeopatiká - Ricinus Communis 5CH (3x denne po 5 guličiek), mliečko sa trošku viac rozbehlo, ale dokrmovať sme museli naďalej. Dokúpila som si k tomu Senovku grécku (Grécke seno), z čoho som si robila odvar (aj to malo lepší vplyv na mliečko), no aj napriek tomu sme pri každom kojení rozrobili aspoň 30ml a dokrmovali, aby nebol plač. Jedine v noci sa mi pomaly začali nalievať prsniky viac a viac mliečkom, takže akurát nočné kojenie sme boli oslobodení od rozrábania mliečka. Vytešovala som sa z každej maličkosti spojenej s kojením - postupne mi začalo mliečko tiecť už len keď zamrnčala (hurááá dobré znamenia) - no aj tak sme stále dokrmovali.

Asi mesiac po 3. začatí s kojením som konečne sekla s kojením s klobúčikmi - aj napriek tomu, že predtým sa nechcela prisať, tak som dovtedy jej núkala prsník, kým si to nerozmyslela 🙂 Hurá, ďalší dobrý krok v kojení (a pokoj s večným vyváraním po každom kojení). Mliečko sa stále naštastie tvorilo a tak 2 týždne na to som si uvedomila, že sme Emmku dokrmovali iba 1x, aj to večer pred spaním.

To bol pre mňa impulz - "NEVZDÁVAJ TO A VYSKÚŠAJ IBA KOJIŤ!"

Ďalších 5 dní sme museli ešte dokrmovať 2-3x denne (nedarilo sa výlučne kojiť), až 7.6. som po dlhom večernom boji pri kojení znova podľahla Emmkinemu plaču a rozrobila mliečko na dokrmenie pred spaním - vypila však len 10ml a pvedala som si STOP - ďalší deň som jej už nerozrobila mliečko 🙂

A tak hrdo môžem dodať, že od 8.6.2013, skoro po 2 mesiacoch boja - OPAŤ IBA PLNE KOJÍM.

Dodatočne som si ešte na pomoc objednala kapsule: Benedikt lekársky a Senovku grécku - 90 kapsulí na 10 dní (3x3 kapsule denne - z oboch). Homeopatiká: Agnus Castus 5CH (podobné ako Ricinus Communis 5CH), ale pomáhajú odbúrať blok v hlave mamičky, že ma málo mliečka.

POMOHLO - mliečko sa spustilo, prsia sa nalievali a boli ako kameň - do tretice hurááá 🙂

Celá šťastná som pár dní dozadu (8.7.2013) oslavila 1. mesiac kojenia (do tretice zvládnutého) a nemienim sa ho tak skoro vzdať 🙂

Týmto mojím príbehom som chcela poukázať, že kojenie sa dá rozbehnúť, hoc aj na 3x 🙂 Viem, že niektoré mamičky mali zdravotný problém a o mliečko prišli ☹ čo mi je ľúto, ale pokiaľ kojíte a dokrmujete, NEVZDÁVAJTE SA SVOJHO MLIEČKA, ktoré je to naj, čo pre svoje detičky máme kedykoľvek a kdekoľvek ihneď k dispozícii. My sme si prešli krmením z fľaše cca 2 a pol mesiaca a taktiež kojením cez ochranným klobúčik a aj napriek tomu sa nám to podarilo.

Všetkým mamičkám, ktoré mi dali cenné rady k opätovnému kojeniu, VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM 🙂

8.8. - sme oslávili 2. mesiac, čo sa odznova plne kojíme (hrdo hlásim)