Druhy vyživovacích povinností a ich rozsah

Vyživovacích povinností, ktoré vyjadrujú ekonomickú funkciu rodiny, je niekoľko druhov, pričom každá z nich je predmetom úpravy výlučne Zákona o rodine. V článku detailne rozoberiem najmä tie, ktoré môžu byť zaujímavé pre účely tejto stránky.

1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Téme vyživovacej povinnosti rodičov k deťom som sa venovala v osobitnom článku:

https://www.modrykonik.sk/blog/renatik91/article/vyzivovacia-povinnost-rodicov-voci-detom-5bgc0w/ 

Ak ste sa po rozchode s partnerom/manželom (otcom dieťaťa) ocitli v situácii, že dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neplní, podajte návrh na vydanie neodkladného opatrenia (je to iný návrh, než akým je návrh na rozvod či návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností). V závere odkazu priloženého článku nájdete aj jeho vzor (potrebné náležitosti). Jeho význam spočíva predovšetkým v tom, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodne do 30 dní a zaviaže povinného rodiča k plneniu vyživovacej povinnosti až do momentu, kým rozhodne vo veci samej (rozsudkom o rozvode alebo rozsudkom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností). Bez návrhu na vydanie neodkladného opatrenia môžete totiž čakať na rozhodnutie súdu aj niekoľko mesiacov. Viac informácií v priloženom odkaze.
Ak ste nevydatou matkou, prečítajte si aj bod 2.

2. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

1. Zákon o rodine rozdielne chráni nároky matky dieťaťa podľa toho, či je zároveň manželkou otca dieťaťa alebo nevydatou matkou. Voči otcovi dieťaťa má nevydatá matka dva druhy nárokov:
- nárok na úhradu výživy nevydatej matky najneskôr odo dňa pôrodu maximálne do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa (keďže najneskôr odo dňa pôrodu, tak najskôr od začiatku tehotenstva),
- nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Základný rozdiel medzi týmito dvomi nárokmi spočíva v tom, že, že zatiaľ čo prvý z nich sa uhrádza v pravidelných mesačných splátkach, druhý z nich je jednorazovou úhradou. Navrhovať určenie úhrady výživy nevydatej matky a úhrady nákladov spojených s tehotenstvom je možné len za predpokladu, že otcovstvo dieťaťa už bolo určené, napr. súhlasným vyhlásením pred matričným úradom (v prípade maloletého otca dieťaťa súhlasným vyhlásením pred súdom).

2. Zatiaľ čo vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (vek nie je rozhodujúci), pri splátkach výživy nevydatej matky a jednorazovej úhrade nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, sa nevyžaduje preukázanie, že nevydatá matka nie je schopná sama sa živiť, avšak podmienkou vzniku daných nárokov je, že z dôvodu tehotenstva a pôrodu výška jej príjmov klesla, resp. zvýšili sa jej náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Finančné náklady (ich rozsah a potreby) je potrebné súdu preukázať.

3. Rovnako, ako je tomu aj v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ideálne je sa s otcom dieťaťa na výške konkrétneho príspevku dohodnúť (dohoda o výške pravidelných mesačných splátok alebo dohoda o výške jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom). Ak dohoda nie je možná, je potrebné obrátiť sa na okresný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ adresu trvalého pobytu. V návrhu je potrebné uviesť, ktorého z vyššie uvedených nárokov sa domáhate, v akej výške a od ktorého dňa ho navrhujete priznať. Pri určovaní výšky príspevkov sa skúma rovnováha medzi skutočnými potrebami nevydatej matky a objektívnymi možnosťami a schopnosťami otca dieťaťa. To znamená, že je prísne individuálna a ovplyvnená rovnako na strane oprávneného ako aj povinného.

4. Základnou podmienkou zmeny dohody alebo súdneho rozhodnutia (vo vzťahu k výške súm príspevkov) je zmena pomerov. Zmenou pomerov môže byť napr. vznik zdravotných komplikácií tehotnej ženy, ktoré si vyžadujú zvýšené finančné náklady za zdravotnú starostlivosť a podobne.

5. Pri vyživovacej povinnosti rodičov k deťom možno výživné žiadať aj spätne, ale len vo výnimočných prípadoch (budete musieť dostatočne odôvodniť, že prečo ste sa na súd neobrátili už skôr). Pri príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke je však postup iný a príspevok sa priznáva spätne, ak je splnená podmienka poklesu príjmu nevydatej matky. Je tomu tak z dôvodu, že tento príspevok sa priznáva najneskôr odo dňa pôrodu, najskôr však od začiatku tehotenstva. To znamená, že sa s návrhom môžete obrátiť na súd aj neskôr, napr. po určení otcovstva.

6. Nárok na úhradu výživy nevydatej matky odo dňa pôrodu maximálne do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa ako aj nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (za splnenia všetkých vyššie uvedených zákonných podmienok) vzniká a trvá aj v prípade, ak je nevydatá matka zároveň odkázaná na výživu od svojich rodičov, t.j. objektívne nie je schopná sama sa živiť, napr. z dôvodu, že navštevuje strednú školu alebo vysokú školu v dennej forme štúdia.

7. Ako je uvedené v bode 1., navrhovať určenie úhrady výživy nevydatej matky a úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je možné len za predpokladu, že otcovstvo dieťaťa už bolo určené. Z uvedeného existuje výnimka v prípade, ak otcovstvo zatiaľ určené nebolo, avšak otcovstvo daného muža je pravdepodobné. V takom prípade zákon pripúšťa možnosť nevydatej matke priznať:
- nárok na úhradu výživy nevydatej matky,
- nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
- preddavok na výživu dieťaťa za obdobie a v trvaní, počas ktorej by nevydatej matke patrila materská dovolenka podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Vyššie uvedené nároky môže navrhovať priznať iba tehotná žena. Po pôrode táto možnosť zaniká a je možné postupovať už len podľa bodu 1. V súvislosti s tým, že nárokov uvedených v bode 7. sa môže domáhať tehotná žena vo vzťahu k mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, doplním, že súd nebude v tomto druhu konania skúmať a určovať otcovstvo (na to bude potrebné osobitné súdne konanie), ale bude skúmať, či v rozhodnom období tehotná žena súložila s mužom, ktorého otcovstvo je pravdepodobné.
Ak sa napokon v osobitnom súdnom konaní o určenie otcovstva preukáže, že otcom dieťaťa je iný muž, pričom súd medzitým domnelého otca zaviazal k úhrade príspevkov, domnelý otec má právo tieto platby žiadať späť od biologického otca dieťaťa. Ak sa v konaní o určenie otcovstva preukáže, že otcom dieťaťa nie je muž, ktorého otcovstvo sa predpokladalo a nebude za otca dieťaťa určený ani iný muž, rovnaké právo má domnelý otec voči matke dieťaťa.

8. Zatiaľ čo jednotlivé pravidelne sa opakujúce splátky výživného pre nevydatú matku sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (ako plynie čas, tak každá zvlášť - nepremlčuje sa daná celková suma naraz, ale postupne), právo žiadať jednorazový príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčuje uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu v celom rozsahu. Myslite na to najmä v prípade, ak sa zároveň vedie súdne konanie o určenie otcovstva.

9. Aj napriek tomu, že bol určený príspevok na úhradu výživy nevydatej matky, výživovacia povinnosť otca dieťaťa k dieťaťu, samozrejme, trvá naďalej. Z príspevku pre nevydatú matku sa z tohto dôvodu uhrádzajú finančné náklady súvisiace len s jej potrebami. Pre úhradu finančných nákladov dieťaťa slúži výživné vo vzťahu k dieťaťu (sú to dva rozdielne druhy vyživovacích povinností).

10. Nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je oslobodená od súdneho poplatku.

3. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

1. Vzhľadom k tomu, že rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, tak, ako zákon ukladá povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu do momentu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, ukladá rovnakú povinnosť deťom (v prípade, ak deti už sú schopné samy sa živiť), ak to rodičia potrebujú. Zákon o rodine definuje, že deti sú povinné rodičom, ak to potrebujú, zabezpečiť primeranú výživu. 

2. Spravidla ide o situácie, kedy rodič nemá žiadny alebo dostatočný zdroj, z ktorého by si mohol svoje osobné potreby uspokojovať, napr. ak nemôže pracovať a zároveň mu nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia. Dieťa nie je povinné zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou úrovňou, pričom primeranosť vyživovacej povinnosti detí k rodičom sa posudzuje tak, aby výška výživného pokryla oprávnenému rodičovi bežné životné potreby (stravovanie, bývanie, zdravotnú starostlivosť a podobne) s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby (nepôjde o potreby, ktoré prevyšujú obvyklý štandard).

3. Ak je detí povinných vyživovať svojich rodičov viac, každé z nich má túto povinnosť v rozsahu, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam v pomere k schopnostiam a možnostiam ostatných detí tak, aby celkovo bolo zabezpečená potrebná primeraná výživa oprávneného rodiča. To znamená, že potomkovia nie sú povinní sa podieľať na úhrade výživného rovným dielom. Tiež nie je vylúčené, aby návrh smeroval len proti jednému dieťaťu, najmä v prípadoch, ak sa druhé dieťa o rodiča osobne stará a tým kompenzuje finančné plnenie zo strany druhého dieťaťa, ktoré sa o rodiča osobne nestará.

4. Ak dieťa prirodzene neplní svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť primeranú výživu rodičovi, ktorý to potrebuje, môže sa obrátiť na súd s návrhom, pričom ak je detí viac, návrh môže smerovať (aj) len voči jednému dieťaťu, niektorým z detí alebo voči všetkým deťom. Súd je viazaný návrhom v celom rozsahu a tým nie je oprávnený rozšíriť počet účastníkov konania o tie deti, voči ktorým návrh nesmeruje. 

Príklad: Matka má troch synov, ktorí sú schopní sami sa živiť. Podá návrh na súd, ktorým navrhuje uloženie vyživovacej povinnosti len najstaršiemu synovi. Súd návrhu vyhovie a zaviaže k vyživovacej povinnosti len najstaršieho syna napriek tomu, že matka má ďalšie dve deti. Pri rozhodovaní však súd vymeria fiktívny podiel na výživné aj ďalším dvom deťom a celkovú sumu výživného poníži o tento podiel (s prihliadnutím na majetkové pomery všetkých troch synov). Následne zaviaže k plneniu vyživovacej povinnosti len to dieťa, voči ktorému návrh smeruje, a to vo výške, ktorá je ponížená o sumu, ktorú by mali mesačne uhrádzať jeho ďalší dvaja súrodenci.

5. Návrh sa adresuje na okresný súd, v obvode ktorého má rodič (navrhovateľ) trvalý pobyt. 

6. Výživné vo vzťahu detí k rodičom nie je možné priznať spätne, ale najskôr odo dňa začatia konania (doručením návrhu). Ako je uvedené vyššie, súd je návrhom viazaný v celom rozsahu, čo sa prejavuje aj v tom, že prizná výživné maximálne do výšky, ktorý oprávnený rodič navrhuje (s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti).

7. Keďže rodinnoprávne vzťahy môžu byť často deformované, zákon počíta aj s možnosťou zamietnutia návrhu (aj keby boli všetky podmienky pre priznanie nároku splnené) v prípade, ak by uloženie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi (dôvody musia byť na strane oprávneného, t.j. rodiča). Zákon bližšie nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi. To znamená, že ostáva výlučne na rozhodnutí súdu, aby objektívne posúdil prípadné porušenie dobrých mravov v každom prípade individuálne.

8. Pred rozhodnutím o zaviazaní potomka k plneniu vyživovacej povinnosti k rodičovi je potrebné zhodnotiť, či oprávnený rodič nemá zároveň aj nárok na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojho manžela (príspevku na výživu zo strany bývalého manžela), pretože vyživovacia povinnosť medzi manželmi ako aj príspevok na výživu rozvedeného manžela majú prednosť predchádzajú vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. To znamená, že v týchto prípadoch by boli deti povinné plniť svoju vyživovaciu povinnosť len vtedy, ak by (rozvedený) manžel objektívne nebol schopný svoju vyživovaciu povinnosť plniť alebo ak by výška sumy vyživovacej povinnosti nepostačovala na zabezpečenie primeranej výživy oprávneného rodiča.

Keď sa k tomu najbližšie dostanem, budem pokračovať s príspevkom na výživu rozvedeného manžela...😊