Lyrická próza, akou Tara Westover svoj životný príbeh píše, je neskutočne vyšperkovaná. Napriek svojmu jedinečnému detstvu kladie všeobecne platné otázky: “Koľko zo seba máme dať tým, ktorých milujeme? A koľko im musíme odoprieť, aby sme dospeli?”
Kniha by sa mohla zapáčiť najmä tým, ktorí či už v detstve alebo v dospievaní prežili istý druh traumy, násilia, nepochopenia či čohokoľvek, čo ich sprevádza aj v dospelosti do dnešných dní. Kniha je obohatená o veľmi silné myšlienky, pri ktorých zavriete oči a buď sa prenesiete k vlastným spomienkam alebo budete premýšľať nad tým, ako by ste čosi podobné ustáli vy.
Malý úryvok:
“Zvláštne, akú moc nad sebou dáva človek ľuďom, ktorých miluje, napísala som si do denníka. Shawn mal nado mnou väčšiu moc, než som si vtedy dokázala uvedomiť. Rozhodoval o tom, ako budem vnímať samu seba, a väčšia moc nad to neexistuje. ... Nevedieť niečo s istotou, ale odmietať sa podvoliť tým, ktorí vyhlasujú, že majú istotu, bola výsada, ktorú som si dovtedy neudelila. Môj život rozprávali iní. Ich hlasy boli rázne, dôrazné, absolútne. Nikdy mi ani len nenapadlo, že môj hlas môže byť rovnako silný ako ten ich.”

Tuto knihu som citala asi pol roka dozadu a velmi ma oslovila. Silny pribeh, chvilami az tazko uveritelny. Ale ta jej nezlomnost, bojovnost ma velmi oslovili

Obidve ste mi take sympaticke, ze by som sa s vami rada niekedy stretla osobne.... 🙂

@pallacinka29 Kedykoľvek, keď toto šialenstvo pominie a vratime sa k normálnemu životu. Budem veľmi rada. 😊