Je večer. Z detskej izby sa ešte ozýva tichý šepot. Pootvorím dvere. Zachichocú sa, prehodia si nôžku cez paplón, silno tisnú zatvorené oči a tvária sa, že spia. Len naoko ich káravo upozorňujem, aby čo najskôr zaspali, lebo nás zajtra čaká výlet. Zatvorím dvere a pustím sa do svojej večernej rutiny.
Pred pár rokmi by to bola niekoľkokroková starostlivosť o pleť. Dnes to znamená vyložiť sušičku, naložiť umývačku, ožehliť kôš bielizne, upratať kuchyňu a zbaliť všetko potrebné na našu vytúženú expedíciu do prírody. Rýchlo zarobím kvások. Kým vykysne, pohľadám babkin recept na kakaový závin, ktorý sa u nás dedí z generácie na generáciu a stihnem aspoň časť povinností. Vraví sa, že ak chceš Boha pobaviť, povedz mu svoje plány. S touto myšlienkou pozerám na svoj kvások bez jedinej bublinky, ktorému niekto asi zabudol povedať, že by mal narásť. V duchu si poviem, že aj snaha sa ráta a nepodarený kvások skončí pri koreňoch hortenzií v záhrade. Keď sú kvasnice dobré ako maska na tvár, budú dobré aj ako hnojivo pre kvety. S nostalgiou spomínam na časy na materskej, kedy mi v chladničke trónil kvások, o ktorý som sa starala pomaly viac ako o svoje deti a vravím si, že s ním by sa mi to nestalo.
Ráno si privstanem, nakrájam ovocie, načistím zeleninu, pripravím obložené chlebíčky. Jediné, čo k dokonalosti piknikového menu chýba je nejaká sladká bodka. Výlet s deťmi bez poriadnej dobroty je vopred odsúdený k neúspechu. S povzdychom si naplánujem medzi zastávku v obchode, kde si deti sami vyberú niečo pod zub.
Po urputnom vysvetľovaní, že čokoláda sa roztopí, nanuk nevydrží, punčový rez nie je maškrta, ktorá sa balí do ruksaku sme sa zhodli na croissantoch. Vzala som každej po dva. Sebe nie, lebo ja ich moc nemusím. Suché, ubité cesto s minimom plnky, ktorá je len zmes cukru, oleja a lacného kakaa nie je moja šálka kávy.
Najkrajšia časť výletu je vždy piknik. Rozkladám kempingovú deku, vybaľujem dobroty, kým sa deti hrajú karty. Hodujeme, smejeme sa, rozprávame sa, čo sme videli a zažili. Do vrchnáčika od termosky si nalievam horúcu kávu a v duchu závidím deťom, ktoré chvatne odhrýzajú zo svojich croissantov. Nevyzerajú vôbec zle.... Práve naopak! Neodolám a každej, aby si nezávideli, poriadne odhryznem. Cesto je na prvý pohľad nadýchané, jemné. Po prečítaní obalu zisťujem prečo. Sú kváskové! Na to, že trónili na dne ruksaku, je pekne vidno vrstvenie, ktoré je pre tento druh pečiva príznačné. Na moje prekvapenie chutili skutočne výborne. Plnka bola lahodná, bolo v nej cítiť chuť kvalitného kakaa, bolo jej dostatok a vôbec nebola presladená. Starostlivo som si odložila obal, aby som nezabudla, ktorá značka ma presvedčila, že balené croissanty z obchodu stoja za vyskúšanie.
Doma som vybrala z ruksaku odložený obal a hodila si názov do Googlu. A tak som spoznala, dovtedy mne neznámu, taliansku značku croissantov Bauli. Toto tradičné talianske pečivo, vyrobené z materského kvásku s prírodnými kvasnicami v sebe snúbi zručnosti domácich receptov, ohľad na tradície, vášeň pre pečenie, najkvalitnejšie suroviny. Výsledkom sú skutočne unikátne croissanty.
Vďaka materskému kvásku, ktorý oddychuje až 40 hodín majú jedinečnú chuť, arómu a jemnosť. Páči sa mi, že sú bez alkoholu, konzervačných látok a obsahujú len vajcia z podstielkového chovu.
Na našom pikniku som ochutnala Bauli s krémovou čokoládovou plnkou vyrobenou s použitím čokolády s obsahom 60%-ného kakaa. Bola som zvedavá však aj na ostatné príchute. Na svoju šancu si museli chvíľku počkať, keďže som si chcela sama pred sebou zlepšiť reputáciu a skôr ako som prebrázdila internet, som upiekla ten babkin vychýrený kakaový závin.
Chvíľu potom, ako sa zjedol posledný kúsok sa mi ohlásila nečakaná návšteva. Bola som rada, že stihnem pustiť robotický vysávač a prichystať nejaké studené misy. Na pečenie už nezostával čas. A tak som okrem údenín a syrov prihodila do košíka v obchode aj croissanty Bauli. Aj tak som bola zvedavá, ako chutia ostatné príchute, keďže na pikniku som zaváhala. Ideálna príležitosť vyskúšať ich. Mäkké cesto, obklopené sviežim marhuľovým džemom alebo krémom s vanilkou z Madagaskaru, v kombinácii s tradičnou talianskou technikou pečenia, je receptom na absolútnu blaženosť.
Croissanty Bauli si tak našli trvalé miesto v mojom nákupnom zozname. Do košíka ich vložím vždy, keď nemám priestor, čas či náladu piecť, alebo keď na ne jednoducho dostaneme chuť. Dcérka si ich rada vezme do školy na desiatu, na tréning a ja si ich prihodím do kabelky, keď cestujem do práce. Ak nepatríte k fanúšikom balených croissantov a máte voči nim predsudky, ako kedysi ja, odporúčam vyskúšať práve tie od Bauli. Váš pohľad na tento druh pečiva sa zaručene zmení.
P.S.: Zoženiete ich v predajniach Billa, Kaufland, Tesco, Terno, Konrad, CBA, Coop, Klas, Milagro, Libex, čerpacích staniciach Slovnaft a ďalších.
Tento článok vyšiel s podporou Bauli
Zdroj fotografií: Redakcia
Tiež pozerám ako srna v lese,že zdravá a kvalitná maškrta....no dobre a toľko omaaacky okolo jednej nezdravej ,umelej sladkosti...
Začni písať komentár...
Palmovy olej, gluko-frukto sirup, sorban draselny...