Jarný outfit: Boľačky, sinky, modriny a cestné lišaje

Ako tomu býva zvykom, po šedej a studenej zime nám na dvere a okná pomaly klope jar. S pribúdajúcimi slnečnými lúčmi stále viac času trávime vonku. Výlety, dlhé pobyty na ihriskách, cyklotúry aj turistika po horách. Síce sa hovorí, že šťastie praje pripraveným, no nech sa snažíme akokoľvek, nemôžeme mať oči všade a na naše ratolesti číha mnoho strašiakov. Či už je váš drobček živé striebro alebo pokojný majster zenu, nehody sa stávajú. Máte tiež občas pocit, že práve u vás doma by sa mohla zabývať ambulancia urgentného príjmu, pretože je tých zranení priveľa? Aké zranenia sú u detí najčastejšie?

Spadla hruška zelená

Zo skúsenosti viem, že absolútne najčastejším typom úrazu mojich detí sú rozhodne „cestné lišaje“. Áno, áno, stačí sekunda nepozornosti (a nie tej mojej) a dieťa zoškrabúvam z asfaltu. A to ani nemusí ísť na bicykli alebo kolobežke. Často mu na taký pravý „držkopád” stačia aj dve nôžky a, napríklad, kamienok na chodníku. Odreniny, modriny a poriadne boľačky sú už snáď naším každodenným chlebom. Preto na rýchle ošetrenie nosím so sebou „kúzelnú vodičku” na dezinfekciu a ešte viac kúzelných náplastí. Táto kombinácia zaručene vylieči každé zranenie.

Našťastie, žiadny z pádov mojich detí nemal výrazne horkú príchuť. To sa ale nedá povedať o mne. Bola som len tínedžerka, keď som si po nešťastnom páde do podzemnej garáže zlomila panvu. No áno, nie každý pád je nevinný a človek si môže následky niesť po celý život.

Pozeraj sa pred seba!

Koľkokrát už ste vyriekli túto vetu? Ja snáď miliónkrát. Deti totiž veľmi ľahko prepínajú svoju pozornosť na veci nepodstatné. A tak sa často stane, že jednoducho narážajú do ľudí a predmetov, hoci sa počíta s tým, že budú jednoducho pozerať pred seba. Pri chôdzi, pri behu, pri jazde na kolobežke,… Ale oni nie. Idú, idú a zrazu vľavo psík, vpravo motýlik, „Aha, mami, lietadlo,” a už sú v stĺpe verejného osvetlenia. V tom lepšom prípade. Koľkokrát si hovorím, že nad nimi stáli všetci anjeli a len zázrakom nevleteli pod idúce auto. A stačila by iba milisekunda mojej nepozornosti… 

A tým plynule prichádza ďalšia častá kategória zranení a tou sú strety s motorovým vozidlom. Poviete si, že vy si dávate pozor a učíte to aj svoje deti. Paradoxom je, že väčšinou tí, čo si dávajú najväčší pozor, zaváhajú len jediný raz. Ja sama som sa ako šesťročné dievčatko stala účastníkom dopravnej nehody. A stačila sekunda mojej nepozornosti. Áut vtedy ešte nebolo v uliciach toľko, ako dnes, ale boli. A pod jedno z nich som vletela. Vodič nemal šancu ma vidieť, zrazu som jednoducho ležala na jeho kapote. Našťastie, išiel pomaly, chystal sa už parkovať, a tak som mala len na pár sekúnd vyrazený dych. Mala som šťastie. Nie všetky nehody však končia dobre. Keď si na to spomeniem, robí sa mi nevoľno. Keby to bolo moje dieťa, najskôr by som ho doma držala až do puberty a von by mohlo výlučne v mojom sprievode. Aj keď, ani tak by som ho neochránila na 100 %.

Pozor, je to ostré!

Teraz, keď premýšľam o rôznych zraneniach, ktoré som utŕžila v detstve ja, alebo moje deti, musím sa smiať, pretože toho bolo dosť na takú malú skupinku ľudí. Hrdzavý klinec v brade, prst zaseknutý v reťazi kolesa, črep zapichnutý v dlani. Áno, otvorené zranenia a zabodnuté predmety rôzne po tele majú pomyselnú zemiakovú medailu v rebríčku najčastejších úrazov. Spomínam si, ako v šiestej triede mojich spolužiakov nenapadlo nič lepšie, než zastrúhať konce štetcov na výtvarnú a hrať sa na šermiarov. Tušíte správne, jeden z nich skončil na urgente so štetcom zabodnutým v dolnej pere. Neviem si predstaviť, ako sa asi cítila jeho mama, keď jej zo školy volali, čo sa stalo.

A čo ďalšie?

Myslím, že tých úrazov detí by som mohla vymenovať nespočetne veľa. Od blízkych stretnutí s hmyzími druhmi, cez hrášok (alebo iný predmet) v nošteku, až po popáleniny, ktoré sú na piatej priečke. Áno, väčšinou sa stanú doma - pri platni sporáka, ale ani na jarných a letných grilovačkách a svätojánskych ohňoch o ne nie je núdza. A to nehovoriac o zubatom jarnom slniečku, ktoré dokáže tiež narobiť poriadne problémy.

Čo môžeme urobiť?

Ako som už naznačila vyššie, prevencia proti detským zraneniam neexistuje. Môžeme sa snažiť zo všetkých síl, jednoducho k nim raz za čas dôjde. Bohužiaľ ale, nie sú to vždy iba zranenia ľahké a bez následkov. Sú nehody, ktoré končia tragicky a tiež úrazy, ktoré zanechajú doživotnú stopu.

Pokiaľ máte doma malého neposedníka, určite príde vhod úrazové poistenie. Pred samotnými úrazmi dieťa tiež neochráni, ale keď už sa niečo stane, môžete sa spoľahnúť, že vás vaša poisťovňa v ťažkých chvíľach podrží. Hoci je zdravie na prvom mieste a žiadnu bolesť nemožno peniazmi vykúpiť, v prípade vážneho úrazu s dlhšou rekonvalescenciou, vám určite príde vhod, že poisťovňa Generali, v rámci poistenia La Vita, ponúka pomoc s financiami pri úraze, kompenzáciu v prípade, že je zotavovanie dlhšie a dieťa potrebuje vašu starostlivosť, poskytuje tiež bolestné v prípade zlomenín. 

Tak ako dúfame, že vysokú mieru bezpečnosti detskej autosedačky nikdy na vlastnej koži neoveríme, tak je to aj s úrazovým poistením. Čert ale nikdy nespí, preto je dobré mať vždy zadné dvierka pootvorené. Financovanie poistenia rodinný rozpočet nezruinuje a v prípade, že sa niečo stane, je fajn ho mať. Ja už ho mám a s pocitom, že mi Generali kryje chrbát, sa mi dýcha oveľa lepšie a hranie detí si môžem užívať o to viac.

Tento článok vyšiel s podporou poisťovne Generali