Zázraky všedních dní

Z legendárneho zápisníka Rebeky Q. - "Osobný rozvoj"
(Legendárneho preto, že o ňom všetcia viete, mnohé sa naň pýtate, ste zvedavé ako vyzerá...ale nikto ho nikdy nevidel! 🙂 
Ale on existuje, fakt. )
Jednou technikou, ako zmeniť svoje myslenie, je vyhľadávanie drobných zázrakov všedných dní. 
Sú to tie drobné udalosti, keď si povieme, no, aspoň to. A vzápatí na ne zabudneme. No keď sa stane takáto drobná - negatívna - udalosť, dokážeme ju rozoberať a trápiť sa ňou ešte dlhý čas.  
Ja sa učím to teraz vnímať opačne. To špatné sa snažím odmávnuť: no a čo, poučím sa, nabudúce to bude lepšie, alebo veď to až tak nevadí...a to dobré vyzdvihnúť, tešiť sa z toho, poďakovať, zavýskať si. 
A zapíšem si to! 
No občas sa mi ešte podarí skĺznuť do starého spôsobu myslenia, to mi deti rýchlo pripomenú: "Mami, ty si zase pesimistka!" Lebo oni najviac privítali tú zmenu v mojom - a teda i ich - živote. 
Táto ľahkosť žitia prináša potom svoje ovocie formou takých benefitov, ako napr: úspešne vyreklamovaný vysávač - to som fakt nečakala, 
nová vegetariánská jedáleň v Uherskom Brode - už nebudeme pri dlhšom pobyte odkázaní na chlebíčky z cukrárne, kde tie syrové často chýbajú, 
zasadila som fazuľu - rastie, a ešte ju nič nezožralo, 
dieťa č. 4 si okvickalo mastnou polievkou nový svetrík, ale podarilo sa mi to vyprať,

konečne som objavila tajomstvo meditácie, 
nadšená pochvala od nadšenej zákazníčky - pochvaly sú, ale takéto nadšené prinášajú nadšenie, 
príjemná pani na pošte, 
zjedla som môjmu sušienky - aspoň si navečer neskazí zuby, 
objavila som krásny sekáč pre deti, 
zabehla vyše 10 km bez prestávky,

mimino č. 5 je zase zdravé, 
a spústa ďaľšieho...
A to špatné? Ále, načo si tým kaziť deň! 🙂