Tri nádherné dni, prebdené noci a dosť hustá káva

S myšlienkami úplne mimo si odbijem hodinové koliesko starostlivosti o deti, miminu naservírujem ovocie, staršej dcérke kávu, sama si s papierom a ceruzkou v ruke sadám k banánovej kaši. Začnem kresliť a rozpisovať, dcérka zatiaľ pokojne prešúpe po stole taniere do správneho poradia.

Nápady a vylepšenia nosím v hlave už dlho, kritickým okom si prehliadam svoju vzorovú nosiacu bundu a dávam dohromady 9 rôznych zlepšovákov - inovácií, ktoré uľahčia používanie búnd a odstránia doterajšie nedostatky. Potom zhodnotím obľúbenosť doterajších dizajnov, vyberám si tie najlepšie a najpredávanejšie, do budúcna si dávam záväzok vymyslieť ešte tri nové.

A do obeda strávim dve hodiny na zemi prekreslovaním nového, "M"-kového strihu. To sa už deti dožadujú obeda, snažím sa niečo ukuchtiť, nejde mi to, skončíme na ryži a zelenine. (Už aby sa niektoré naučilo variť🙂

Po obede mi je dovolené umyť riad, no pracovať už nemôžem. Ach, ja to snáď nevydržím. Ale musím sa venovať deťom. Domáce učenie, prechádzka, rozprávanie, diskutovať so mnou je dosť problém, nesústredím sa, som roztržitá, neviem odpovedať na kontrolné otázky. Navečer si musím zabehať, ináč zo mňa ten pretlak vykypí. Konečne malé spia, veľké si otvoria svoje knihy a snáď už nič nechcú. Vrhám sa znova do tvorenia.

Sakryš. Nachádzam vážnu chybu v strihu - dĺžka neodpovedá dĺžke zipsu, a niekoľko malých. To som sa už musela vážne dosť ponáhľať k tomu obedu. Prerábam celý strih. Dochádza mi papier. Vysielam muža do 5 km vzdialeného mesta do Tesca kúpiť baliaci papier, pretože to MUSÍM dokončiť.Našťastie to stihne. Donesie a ide spať. Kreslím. Lejem do seba svoje piate kafe, posledné. Začínam strihať látku. Dostrihám a ešte raz všetko skontrolujem, ale už mi to nemyslí.

Je 01:27 keď ulíhám do postele.