Trochu neskorý vinš, prepáčte, milé deti.

Tento vinš mal byť napísaný ešte včera večer. Ale večer už som naozaj nevládal. A dnes v práci toho bolo vyše hlavy, podvečer som stihol len rýchly nákup malých darčekov a čerstvý chlebík a hybaj domov za tajfúnmi. Miškov futbalový tréning, bosé nohy na ihrisku, krátky nácvik kotrmelcov a mlynského kola, povinný nanuk každému narýchlo pred samoškou, rýchla večera, bleskový sprchový maratón, na večerné čítanie len dve krátke Ezopove bájky a tak konečne až teraz.

Dnes sa mi opäť potvrdilo, po čom deti túžia. Tak vám teda, milé deti prajem najviac toto:

- zdravé srdiečka a vôbec - zdravie pevné ako repa

- aby sa s vami vaši hrali na Indiánov a na pirátov

- aby vám večer čítali krásne rozprávky H. Ch. Andersena

- aby vás oco naučil pískať na prstoch

- aby vás počúvali - trpezlivo, dlho a obomi ušami

- aby si s vami spievali a tancovali domorodé alebo ľudové tance

- aby s vami piekli buchty alebo zemiaky v pahrebe

- aby ste toto leto spoločne splavili Malý Dunaj, Oravu alebo Hron

- aby ste každú sobotu večer hrali spolu žolíka, scrabble alebo carcassone

- aby ste spolu vyrobili drevený vodný mlyn a postavili ho na potoku

- aby ste spolu na jeseň vyšli peši na Popradské pleso alebo Reinerovu chatu alebo aj ďalej

- aby vás naučili, ako si urobiť prak z konára a gumy z nohavíc a strieľať z neho

- aby vás tento rok oni trpezlivo naučili lyžovať, korčuľovať a bicyklovať

Toto vôbec nie sú malé priania. Ale zistil som - verte mi, že na vlastnej koži - že práve toto sú veci, ktoré vás robia absolútne šťastnými. To sa vám vtedy oči parádne ligocú.

Takže ešte raz - prajem vám k vášmu dnešnému sviatku čo najviac času, ktorý vám dokážeme dať.

Pre Miška, Zuzku, Dorotku a Vitti.