Chcela som vam napisat, ako sa nam dva tyzdne skvelo testoval tento kremik od Baby Dove. Ako po nom zostava pokozka zamatovo jemna, syn sa prestal skriabat a nozky ma hebky jemne a nie take, akoby mu na nom zaschla kasa (tak som ho, prosim, raz opisala doktorke, a ona ze to nie je kasa, to je atopicky ekzem... matka roka). Vynikajuce.
Ale nemozem. Nevladzem. S vypatim poslednych sil vam aspon rozpoviem co sa prave udialo. Ano, hladam utechu...
Vecerny ritual. Kupanie. Pena, bublinky, slipky - plienka dolu. Sup do vane. Dva kusy deti vo velkej vani, ale nie dost velkej na to, aby som si tam ja mohla vystriet nohy. Deti uz tradicne clapkaju vodu okolo seba, na seba, za seba... Smiech, radost, pohoda. Co viac si priat. Dvere do kupelne su otvorene, beham hore dolu, pracem pradlo, spratavam drobny neporiadok, nech rano nemusim. A v tom to vypuklo. Prijemnu rezonanciu vecernej idyly pretol srdcervuci plac. Nervy drasajuci plac. Zahodim kos s pradlom a bezim do kupelne. Cakam krv, utopene deti... Dobehnem do kupelne. Najprv neviem, na co sa pozeram. Deti stoja vo vani. To vacsie place. Hulaka. To mensie zmatene pozera. Az na to, ze obe deti su akejsi tmavsej farby nez akej boli, ked vchadzali do vane.
"Preboha!" zahulakam aj ja, ked si uvedomim, ze deti vobec nie su ciste. Zdesenie v mojom hlase vyciti mensie dieta a pusta sa do revu tiez. Niekto sa vo vani... ved viete co. Explodoval. Ale takym nehoraznym sposobom, ze bolo viac kakanic na detoch samotnych nez vo vode. PRECO? Mohla som to cakat, dnes som vydrhla celu kupelku. Nemohli to spravit vcera... Nemohol? Nemohla? Kto spachal tuto hrozu??!!
Trvalo niekolko sekund, kym adreanlin vystartoval z mojich nadobliciek a tresol ma do hlavy priamo za moje oci a ja som si uvedomila "co vcul?!" Vybrat deti von na biele koberceky? Asi nie. Tak som otvorila vypust na vani, zapla sprchu a zacala s likvidaciou skod. Ak by ste mi chceli teraz nieco posepkat, tak vas nebudem pocut, lebo som stravila dobrych desat minut uprostred dvoch huciacich siren. Deti revu, zadusaju sa placom, a ja cakam kym z vane odide posledna kvapka kalovej vody... Znova ich mydlim, znova sprchujem. Opatrne prekladam z vane v uteraku a odovzdavam manzelovi. Odliepam z vane protismykovu podlozku... A sprchujem a sprchujem. Mensie dieta sa ukludnilo rozpravkou, to vacsie je uz v hysterii z ktorej niet navratu, kym sa z kupelne nesie zavan cerstveho sava. Och ako mi chybaju akvaparky. Kremujem starsieho, kym on prehlta plac, slzy, sople a mrmle nieco o "poop" a "bath"... Este ze ta anglictina ma take mile pomenovanie pre hovna. "Ano, Pipi, explodoval si do vane," tisim dieta pokojnym hlasom, ked si uvedomim, ze to on zjedol dve misky syrovych cestovin na veceru. To by aj mna vynieslo do nebies ako nuklearnu raketu, keby som zjedla tolko co on. Sudim, ze jeho sestra v tom bola nevinne. Nevyzera vsak ze by to na nej nechalo nejake nasledky... Ano, bobky vo vani sa udiali aj pred tym. Verim, ze nie som jedina. Ale dovolte mi naliat si poldecak aby som zapila spomienky na tento kataklizmicky zazitok. Zachody v rychliku do Kosic vyzeraju na konci trasy lepsie nez to, co som prave musela zazit ja. Jedno male pozitivum celeho zazitku je to, ze z deti tato traumaticka udalost vysala tolko energie, ze jedno uz je v limbu a to druhe od toho nema daleko. Prajem vam vsetkym krasny a pokohny nedelny vecer. 🙂 :D
