Tatinko nepatrí na druhú koľaj
Mám pocit, že týmto článkom si koledujem o to, že ma tu niekto zakľaje ako Ruženku, alebo mi prinajmenšom nebudú veriť. Ale idem vám porozprávať o tom, ako sa/by sa mal otec-rodič zapájať do bábätkovských či domácich aktivít.
Dokým sa nám narodilo prvé dieťa, bola som vždy presvedčená o “tradičných” roliach v domácnosti. O to viac, keď som vedela, že môj muž je primárny “na-chleba-zarábač”. On chodí do roboty a ja sa starám o dieťa a domácnosť. Tá časť s domácnosťou by mi ani tak nevadila, keďže trpím miernou formou obsedantno-kompulzívnej poruchy a pokiaľ nie je niečo upratané tak, ako sa to mne páči, tak nie som pokojná. Avšak ani v najdivokejšom sne som netušila, aký poklad sa mi skrýva doma.
Vedela som, že muž sa vedel starať o bábätká, lebo často strážil malého synovca, keď jeho sestra musela po šestonedelí do práce (pozdravujem sociálny systém Veľkej Británie) - ale aj tak som to vnímala skôr ako: “Ok, postrážiš dieťa, dáš fľašku (aj ty, aj on) a ideš domov.” Vždy som vnímala otcov ako rodičov, ktorí nastúpia až na “druhú métu” - teda keď už sa s tými deťmi aj dá niečo robiť a neplačú len v zavinovačkách ako hulákajúce burritá.
Po Philipovom narodení mi robil najväčší problém nedostatok spánku. Mučiace metódy z Guantanáma sú nič oproti novorodencovi, čo sa budí každých 30 minút. Bola polovica mája a môj muž si naložil dieťa do šatky (sám si uviazal) a o šiestej ráno sa s ním išiel prejsť po nábreží a po hrádzi. Ten okruh má 7 km a rýchlochôdzou je to tak hoďka. Potom sa osprchoval a išiel do práce. Tvrdil mi, že po štyroch espressách a dvoch redbulloch vedel fungovať normálne. A ja len: “Čoooooo?!”
Nikdy nemal problém prebaliť kakanice, okúpať, uspať a myslím si, že keby mal funkčné mliečne žľazy, tak aj vytiahne „prsa ven“ a nakojí. Znie to ako sci-fi? Ja som z toho doteraz vykoľajená - ale poviem vám len toľko, čo mi vždy vraví on: “Veď aj ja som ich rodič, sme v 21. storočí...” V rodičovskej úlohe je rovnocenný hráč. Kým ja varím obed, upracem byt, idem do obchodu, aby sme mali čo jesť (jééééj dovolenka!), on sa stará o deti so všetkým, čo k tomu patrí - aj tie zdevastované pampersky po príkrmovej explózii prebalí.
Príchod dieťaťa zmení dynamiku partnerského vzťahu - nemusím byť školený psychológ, aby som vám toto povedala. Aj u nás sa stalo, že som na muža akosi pozabudla. Predtým sme sa venovali len jeden druhému a teraz zaspávame každý v inej izbe, každý s jedným dieťaťom pri/na sebe. A nielen pre nadpriemernú otcovskú či manželskú starostlivosť sa to môjmu mužovi snažím nejakým spôsobom vynahradiť. Síce on mi stále vraví, že to, čo robí, je normálne a bežné, ja si to nesmierne vážim. Nie vždy ale prídem s absolútne kreatívnym nápadom, ako mu to dať najavo - niekedy stačí len uvariť jeho obľúbené jedlo alebo sa riadiť porekadlom: “Ak ma ľúbiš, nechaj ma spať,” a vziať cez víkend ráno decká von.
Nie som žiadna certifikovaná odborníčka na vzťahy, ale šiestym rokom spolu, po dvoch deťoch, mi vie muž stále povedať: “Nechcel by som svetovú pandémiu prežiť s nikým iným.” A to je asi najkrajší kompliment, aký som kedy dostala. Od začiatku sa snažím pristupovať k veciam prirodzene a cením si, čo pre mňa robí ako manžel alebo ako rodič mojich detí. Verím, že veľa vecí vo vzťahu sa dá riešiť komunikáciou (aj keď nie vždy je to ľahké). Ak máte pocit, že pri deťoch nestíhate, skúste vášho muža/partnera požiadať o pomoc. Nie dožadovať, nie mu vyhadzovať na oči, čo všetko robíte, ale ukázať mu, že domácnosť je o rovnováhe a spravodlivom rozdelení úloh. Tým dávate príklad aj svojim deťom, že starostlivosť o rodinu a domácnosť je rovnocenná úloha (99 % z nás sa jedného dňa aj tak vráti do zamestnania). A tak, ako odmeňujeme deti, keď sa im niečo podarí - rovnako by sme mali aj tým našim mužom ukázať, že si ich vážime. Viem, možno zniem akoby som žila v utópii, ale dá sa to.
P.S. môj nehynúci obdiv majú slobodné mamičky: jednoducho preto, lebo ja by som sama pri našich dvoch detvákoch už dávno skončila na psychiatrii.
----------
Tento článok vyšiel s podporou Pampers
Odporúčame
@domichrumi súhlasím s tebou a tuším máme rovnakých mužov (môj akurát nezehli 😁😁😁) ale s tou sociálnou fóbiou si trafila do čierneho 😂😂😂
Jedného dňa chcem aj ja nájsť takého otca pre svoje druhé dieťa... 😉 prosím kde sa da nájsť?? Plus mám zvláštny parameter, aby ľúbil to prvé ako to svoje... 😁 a ako slobodná (5 rokov a 3 mesiace) matka Ti poviem, nie je nič krajšie ako byť mamou ❤ aj s privlastkom slobodná 👩👧
Veľmi pekne napísané. Môj muž je presne taký istý a veľmi si ho vážim.
Lubime tatinka. Aj moje deti maju stastie na tatinka😊💛
Aj u nás je to tak. Máme tri detičky, prvé nemáme spolu o to viac si ho vážim lebo som predtým nikdy nezažila že by chlap o dieťa čo i len zakopol.
Naše dietky už majú 5 a 4roky. Každý deň s nimi umýva zuby a sprchovanie drobcov máme rozdelené on syna a ja dcéru. A aj keď robí celý deň od siedmej rána do šiestej večer vždy pomôže zo všetkým.
Môj manžel tiež bez slova pomáha so všetkým. Upratovanie, varenie, nosenie, chodenie von, v noci vstane k malej, prebali kedykoľvek atď. Veď sú to aj jeho deti... niekedy príde z práce neskoro, ale to zas viem, že zarába peniažky...
Mam rovnaký exemplár doma a každý deň ďakujem že som ho stretla..😊
Hulákajúce buritto je top 😂
ukázať mu, že domácnosť je o rovnováhe a spravodlivom rozdelení úloh....... Ako to myslíš? Ako do doslova urobiť?! 🤔
....mna tu asi niektore mamicky zjazdia pod ciernu zem.....ale:
Ja som po prvom cisarskom bola prvy den na izbe v strasnych bolestiach...prisiel manzel...pomohol mi umyt sa. Sestricka doniesla synceka.....a ze...brebalte si ho.
Ja v tom soku (babatko som nikdy z blizka nevidela,iba tak v kocikoch).
Brucho ma bolelo,hormony do toho....sedla,som na postel bezradna...ze coooo????
Rozmyslala o vsetkych instruktaznych videach,rychlo v pamati listovala knihy....
A,moj manzel....to male drobatko rozbalil z perinky,prebali,zviazal...doniesol mi ho na papanie.
R
Tie nikdy v rukach nedrzal dieta.
Cize...my sme od zaciatku fungovali spolu,aj mnohokrat v noci,ked som tak tvrdo unavena zaspala,ze som nepocula plac vlastneho dietatka(ja viem,co.som to za matku)....dam ho nosil na rukach,cicikal.....ked sa to dalo bez papania.
Ano...suhlasim....muzi maju byt otcami od narodenia...a su velmi sikovni,jemni..a casto aj chcu byt pri vsetkom. No prave,my zeny,si to kazime,ze ich odpratavame az na urcity rok dietata....a,potom placeme,ze sme na vsetko same.
Jasne,su aj muzi,kt.to skratka nevedia...boja sa,co.je tiez ok....
No co vidim na kamoskach....radi si poplacu,postazuju sa,no.....nie su na vine ockovia.
Veru nepatrí na druhú koľaj.Náš tatino je ten najlepší tatino pre nás mame 5 deti vsetky poctivo plánované 😁 a vymodlené .Keď som prvorodeneho nekojila nevedela som čo je nočne vstavanie vstaval ku malému on.
Čo sa tykalo chodu domacnosti nikdy sa ku tomu nestaval tak,ze on chodí do prace tak na mne je všetko v domácnosti.Dopĺňame sa .
Veľmi pekne si to napísala. My už na rovnomernom rozdeľovaní úloh v starostlivosti o domácnosť fungujeme takmer 14 rokov, pred takmer siedmymi rokmi pribudol aj náš syn a veru sme "len" pokračovali v tom, čo sme mali nastavené a zaužívané. Plne súhlasím s tým, čo píšeš v závere - aj my, svojím správaním, dávame deťom príklad a učíme ich, ako by veci mali fungovať. Preto je (najmä v prípade syna) podľa mňa dôležité, aby od malička videli a vnímali, že na domácnosť a starostlivosť o deti sú vo vzťahu vždy dvaja, nie že otec si váľa šunky pred telkou a matka kmitá, že sa nezastaví až kým neskoro večer odpadne do postele. Pozdravujem manžela. 🙂
@zuzicka122 podľa mna veľkú úlohu zohrávajú rodičia - moji svokrovci viac menej tiež všetko robia spolu, či už doma alebo na záhrade a manžel nemá problém s hocjakou prácou. 🙂👍🏼
@domichrumi neviem veľmi povedať ale skôr by som povedala že o mojich svokrovcoch to neplatilo. 🤷
@lindsey “milacik, aj ty kadis do toho zachodu, tak ho prosim umy” asi tak by som to zhrnula jednou vetou 😅
@princessawsm Má môj veľký obdiv, okrem iného aj za to, že dokáže zároveň šľapať na páse, počúvať hudbu (asi), pracovať na PC a ešte má na sebe dieťa! 😮 A potom, že muži nevedia robiť viac vecí naraz. 👍
Krasota, ako ti pomáha, ako si to ty uvedomuješ a oceníš ho. Držím vám palce.
Gratulujem kazdej jednej ktorej sa podarilo najst takeho muza ..🙂 zial ... nie vzdy je to realne a nie vzdy je muz ochotny to robit 🙂 ale uprimne sa teším z tak krasnych rodin a pribehov 🙂 nech ste zdravi 💋
Krásne napísané👍🙂 totálne závidím takého chlapa😄 síce u nás je stále zastaralý systém že mužská a ženská práca ,sama sa starám o 3 deti,o domácnosť ,teraz už 3 mesiac robím pani učitelky 2 mojim školopovinným deťom ,nehovoriac že každý deň treba navariť pre 5 člennú rodinu,tiež by som chcela takého muža doma ....nedá sa to niekde vymeniť keď už je to po odskúšaní 14 rokov nepotrebne?😁😁 nevšimla som si na záručnom liste po akej dobe by to šlo🤣🤣
Odkedy sa narodilo (troška nečakane) druhé bábo,tak tiež je tato veľká pomoc. 🙂 Skutočne vydržia viac. (Hlavne tej únavy a detských kg na sebe.)
Začni písať komentár...
Krásny článok 🙂👍🏼 Mám veľmi rada tvoj humor 😁 a súhlasím aj so spravodlivým rozdeľovaním úloh v domácnosti aj v starostlivosti o deti. Odkedy sme s mužom svoji umývala som okna v byte 1x inak to stále robí on, rovnako aj vari, žehlí, perie a kupelnu vyleští ako profík 😁👍🏼 S deťmi to vie veľmi pekne avšak má sociálnu fóbiu z iných mamičiek a ihrísk takze ist von a deťmi sám je pre neho nočná mora... 😁🙏🏻