Na začiatku to bola myšlienka...
"Nebude chudák nosiť plienku nepriedušnú, z plastu? Veď ani mne by sa nepáčilo, ak by som mala nosiť dva roky nepretržite vložku."
Keď sme sa o tom rozprávali v práci, povedali mi iba áno, aj moja známa to skúšala a vždy jej to malá prepišala, tak sa vrátila k jednorázovkam. Boli to aj poznámky typu, komu by sa to chcelo prať? Samozrejme ma to neodradilo.
Plienky boli nakúpené, prišiel môj nástup na materskú a pomerne dosť voľného času. Akosi som sa dostala k videám o ekológií. Táto téma bola pre mňa dovtedy nezaujímavá, neriešila som ju. Počula som že tu nejaký problém je, ale nevenovala som tomu pozornosť.
"Veď prečo by som sa práve ja mala vzdať svojho pohodlného života, keď ten sused odvedľa nemusí?"
Keď sa narodil krpec, uvedomila som si, že na tejto planéte bude žiť bez ohľadu na to, aká pohodlná som alebo nie. To že nemusíme chodiť s rúškom na ústach a máme tu pomerne čistý vzduch a možeme aj s novorodencom ísť na ulicu, neznamená, že to takto je všade vo svete.
No vráťme sa k mojim plienkam
Látkové plienkovanie sme začali, niekedy to pretieklo niekdedy presiaklo, ale všetko to bolo o tom naučiť sa správne používať. Zo začiatku som používala jednorázovku keď sme išli von, na noc. Po troj-dňovom výlete, kde som používala jednorázovky sa malému zapálila koža. Na chirurgii nám povedali, že to je pomerne častý jav pri jednorázovkach. Od tej doby sme jednorázovky vylúčili úplne a používame už iba látkové.
Okrem prania ktoré v dnešnej dobe robia práčky za nás to nieje nijako obmedzujúce a ja aj drobec sme nad mieru spokojný. Skvelý bonus k tomu je, že nemíňame za jednorázovky.
A na záver, aj keď sa nezaujímate o ekológiu. Iste ste si všimli, že to s našou planétou nevyzerá ružovo. Ak my nič nezmeníme, tak čo zanecháme našim deťom? Ako žijeme my sa učia od nás.
Začni písať komentár...