Dcérka už od dvoch rokov chodí do škôlky, takže ako 4-ročná už má imunitu celkom dobrú. Ale korona nám to celé narušila. Alebo to nebola ona? Možno nejaká iná malá potvora, to už nezistíme, dôležité je, že sme si prešli dosť nepríjemnou jeseňou.

Od začiatku marca bola dcérka doma, do novej škôlky nastúpila až v septembri, počas  mesiacov sa nestretávala s nikým, maximálne s dvomi kamarátkami z ihriska, ale to až niekedy v júli. Dovtedy bola úplne bez kolektívu. Po nástupe do škôlky začala v noci pokašliavať. Ale len v noci. Nasadili sme teda lieky na tlmenie kašľa, aby ju toľko v noci nedusilo. Nepomohlo. 

Kúpili sme teda zvlhčovač. Lebo žeby mala suchý vzduch??? Pomohlo. Sláva. Na asi dve noci. Kašeľ sa vrátil. Cez deň nič a v noci katastrofa. Nevyspala sa ani ona, ani my. Doktorka kvôli korone nevyšetrovala žiadne deti s kašľom. Takže hold, museli sme si pomôcť sami. Nasadili sme zbrane ako cibuľový sirup. Kúpili sme inhalátor. Kašeľ sa rozbehol v plnej sile aj cez deň. Prišli aj teploty. Keď už sme mali za sebou niekoľko sirupov, cibuliak, inhalátor a zvlhčovač a nič nezaberalo, prišiel k nám domov STODAL. Tento sirup sme ešte nikdy nevyskúšali. Takže som sa potešila, pretože v lekárni by mi ani nenapadlo ho pýtať. 

Najskôr nás prekvapila jeho veľkosť. Má skutočne veľké balenie, čo je super, pretože vydrží dlhšie oproti ostatným sirupom. Jeho chuť je veľmi príjemná. Jemne sladká. Dcérke chutil a dobrovoľne ho užívala niekoľko dní. Skutočne stačilo niekoľko dní. Kašeľ začal pomaličky ustupovať. Teploty sa vytratili po 3 dňoch a kašeľ zmizol do týždňa. Ani sa nám nechcelo veriť, že po vyše mesiaci je dcérka zdravá. Slávnostne sa opäť mohla vrátiť do škôlky. 

Ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj. Stodal si získal našu dôveru, ale v najbližšej príležitosti ho vyskúšame opäť a ak zaberie aj tentokrát, získa si čestné miesto v našej domácej lekárničke. 🙂

#test_stodal #recenzia #sirup_stodal_skusenosti

Už veľmi dávno som nebola na MK. Prišlo ale jedno jesenné popoludnie, malinká dcérka mi zaspinkala, spravila som si kávičku a išla trošku prečítať čo je nové. Ani vo sne by mi nenapadlo, že toto popoludnie mi zmení kuchyňu.

Keď som otvorila MK, ako prvé mi buchla do očí nová výzva.

Milé dámy, vyskúšajte #test_stonelegend. Čože??? Veď po tom túžim už celú večnosť, to musím skúsiť. Aj keď, vyhrať to, snívajte s nami, ale čo, za pokus nič nedám. A tak som napísala krátky komentík a odoslala ho. Prešlo pár dní a ja som aj zabudla, že som sa prihlásila do nejakej súťaže. Keď tu zrazu mi prišla správa. GRATULUJEME. V tej chvíli som padla na zadok po prvýkrát za tento mesiac 

To je ako možné? Neveríííím. Hneď som zdvihla telefón a volala manželovi. Strašne som sa tešila. Veľmi dlho som túžila po zapekacej mise. Úplne najviac. Nasledujúce dni som už len nedočkavo čakala, kedy príde kuriér. 

Kuriér, to je ďalšia kapitola sama o sebe :D Nevedeli sme sa ani za svet stretnúť. Ja nervy, že to nestihnem napísať a on nervy, že čo to je za ženskú, že nesedí doma na zadku. Ale nie, on bol veľmi veľmi zlatý. Pán humorista. Telefonáty s ním boli ako so starým kamošom. Po 4 dňoch ma konečne odchytil a konečne sme sa stretli. Odovzdal mi obrovskú krabicu. Pekáč, pekáč, pekáč... Plesalo mi srdce. Hor sa do otvárania krabice. Áno áno, túto činnosť som prenechala malej. To bolo radosti. 

Áno, vidíte správne, žiaden pekáč, panvica mi prišla. Fúuuuha, tak to je fakt že výzva. Na tú som sa nepripravila, recepty vyhodiť z hlavy, budeme panvicovať. Ale vzhľadom na to, že panvicu máme len jednu a aj tú musím večne drhnúť, super, zjavne boli v mojej kuchyni a rozhodli, že toto mi chýba 

Tak a nastal večer a s manželom sme sa pustili do varenia. Keďže doma toho moc nebolo, povedali sme si, že spravíme test na manželovom obľubenom vajíčkovom chlebe. Recept písať nebudem, to snáď vie každý, ale podstatné je že ani jeden chlebík sa nepripiekol a...to hlavné...oleja bola použitá asi kvapka. Panvicu stačilo skutočne len potrieť a už to šlo ako po masle. Takže vlastne to vôbec nebolo nedietné jedlo, takže som si dala aj ja, takže som padla na zadok po druhýkrát.

Ako ďalšie jedlo sme sa rozhodli spraviť španielsku zemiakovú placku Tortilla de patatas. Pokaždýkrát sa nám na starej panvici pripiekla a roztrhala. Nidky sa mi nepodarilo ju pekne vyklopiť. Až dodnes. Použila som novú panvicu a aha, veď tá placka z nej zliezla úplne sama. Ani náznak pripálenia, ani jeden kúsok sa neprilepil. Ona sa z nej priam skĺzla. A panvica ostala čistá ako nová.

Keďže sme cestovali na pár dní k rodičom a testovanie malo svoje časové limity, vzali sme panvicu so sebou. Pár dní ju teda skúšala moja mama. Z kuchyne sa neustále ozývali komentáre ako, "vôbec sa to nepriliepa", "je vynikajúca", "aj ja takú chcem".  No tak možno Ježiško prinesie. Nech sa páči pár foto z kuchtenia mojej maminky.

Panvica mala u nás horúce dni. Stále sa na nej niečo varilo. Chilli con carne, zelenina, čína... Všetko na jednotku s hviezdičkou. Ako posledný recept vrámci výzvy a testovania som sa rozhodla spraviť rybu. Tá sa mi večne roztrháva na kúsky a nikdy ju nedokážem udržať pekne pokope. Keď toto panvica dokáže, budem ju vychvaľovať kade tade. No a ona to dala. Pstruh na trolililililinke masla chutil božsky. A tie zemiakové švajčiarske rosti k tomu, manžel si rovno dal aj duplu, čo som mala mať na druhý deň na obed a nič mi neostalo :D Proste nemám slov. Na zadok som padla opäť a už ho mám asi celý modrý.

Ja vám všetkým prajem dobrú chuť, veľa receptíkov na týchto geniálnych riadoch a ľudia, toto je ono, toto sme hľadali. Ja už žiadne iné riady nechcem. Len tieto. Idem dokúpiť celú súpravu a máme Ježiška.