Tatranská Šelma VERTICAL 2017, Slavkovský štít, 2452 mnm, 29.7.2017

Slavkovský štít. Milujem Tatry a turisticky mám prejdené mnohé tatranské vrcholy, no Slavkovský štít ma nikdy nelákal a vravela som si, že ho oželiem a nebude mi vadiť, ak nebudem mať zárez z výstupu naň. Odrádzal ma zdĺhavý, monotónny, takmer päťhodinový výstup. To som ešte netušila, že si ho tento rok vybehnem, a to doslova, v priebehu ôsmich dní hneď dvakrát. A to všetko vďaka úžasnej skupine na Modrom Koníku s názvom TEKMAR – vaša zabalená energia https://www.modrykonik.sk/group/9546/ . Ale poďme pekne po poriadku.

Do skupiny som sa pridala ako bežkyňa, ktorá hľadala nejakú inú, zdravšiu alternatívu ku klasickým doboškám a čokoládam, ktorou by sa mohla odmeňovať po výkonoch a dopĺňať energiu zdravou formou. Bola som príjemne prekvapená, ako skupina aktívne žije cvičením, behaním, rôznou inou aktivitou a súťažami o srdiečka, ale aj o samotné tyčinky TEKMAR. Jedného dňa som si našla súkromnú správu od ambasádorky skupiny, Mirky. Oslovila ma s ponukou štartovať na preteku Tatranská Šelma VERTICAL Slavkovský štít, 2452mnm, aj keď registrácia už bola dávno zatvorená, lebo limit 200 štartujúcich sa dávno naplnil. TEKMAR, ako jeden z hlavných sponzorov súťaže, mal možnosť doplniť štartovú listinu o svojho pretekára. Nebudem klamať a poviem, že som sa cítila veľmi poctená a polichotená touto ponukou, no zároveň som si nebola istá, či by som to zvládla. Beží sa 7km do vrchu s prevýšením 1400m a časovým limitom 1hod 58min. Mala som síce za sebou niekoľko pretekov do vrchu, no nie až s takými náročnými parametrami. Mimochodom, Tatranská Šelma VERTICAL je najnáročnejší beh do vrchu v rámci Slovenska a Strednej Európy. No ponuka zúčastniť sa ma veľmi lákala, a tak som súhlasila. TEKMAR nakoniec vybavil až dve registrácie pre nás členky skupiny, a tak sme sa mohli navzájom ťahať a motivovať. Bolo skvelé sledovať, ako nám ostatní členovia skupiny fandia, povzbudzujú nás a vkladajú do nás dôveru.

Mali sme ešte dva a pol týždňa na tréning. Nie je to veľa, no každý nastúpaný meter v nadmorskej výške sa ráta, ale ak by sme nemali čo-to v kopcoch už odbehané, asi by sme sa na to nedali. Týždeň pred pretekom mi kamarátka navrhla, aby sme si vyšli Slavkovský štít tréningovo. Súhlasila som, aspoň som si prešla trasu a vedela som, čo nás bude o týždeň čakať. Vybehla som v čase 2:20 a bolo to náročné. Vedela som, že zlepšiť sa o 22 minút bude takmer nemožné, ale povedali sme si, že urobíme všetko pre to, aby sme sa k časovému limitu aspoň čo najviac priblížili. Žienky v skupine nás aj naďalej povzbudzovali a dodávali sebavedomie. V priebehu týždňa prišiel na rad ešte jeden krátky tréning do kopca, a potom už len regenerovať a ladiť formu pred pretekmi.

Prišiel deň D a my sme sa ako ambasádorky TEKMAR postavili na štart za klub TEKMAR. Do Smokovca sme dorazili v predstihu, aby sme sa stihli ešte posilniť TEKMAR tyčinkami a poriadne sa rozbehať a rozcvičiť. Striedali sa v nás pocity vzrušenia a nervozity, počasie bolo krásne a atmosféra pretekov úžasná. Slnko však začínalo páliť, a ja som mala obavy, či zvládneme to, čo sme si zaumienili – prvý úsek, ktorý vedie lesom, a je najbehateľnejší, vybehnúť čo najrýchlejšie, a potom už len šliapať v slušnom tempe hore, bez zbytočných zastávok. Prvá zastávka bola až v pásme kosodreviny, na Slavkovskej vyhliadke, kde bola zároveň aj občerstvovacia stanica. Pár hltov vody a ideme ďalej.

Čím vyššie sme boli, tým menej slnko pálilo, no zároveň tým ťažšie sa šlo. Nadmorskú výšku je veru cítiť. Odkrývajú sa nám nádherné výhľady a scenérie a onedlho sa nám odhaľuje aj vrchol Slavkovského štítu. Je ešte dosť ďaleko... Približne v oblasti Nosa cítim, že ma nohy prestávajú poslúchať a prichádza na rad energetický gél a ďalší poriadny dúšok vody. Rýchly cukor dodáva svalom potrebnú energiu na prekonanie posledného úseku.

Na vrchol prichádzame v čase 2:06, osem minút po časovom limite, no spokojnosť je na mieste, lebo je to zlepšenie o 14 minút oproti výkonu spred týždňa. A tam hore prichádza eufória, radosť, že to máme zdarne za sebou, a kochanie sa úchvatnými výhľadmi na okolité štíty – Lomnický, Pyšný, Ľadový, Gerlachovský. V diaľke vidno aj Rysy a Východnú. Najkrajší pohľad sa však otvára do Veľkej Studenej doliny.

Chvíľu si oddýchneme, posilníme a odmeníme sa opäť TEKMAR tyčinkami, spravíme fotky, pár ich hneď nahrávame do skupiny (ako signál dovoľuje), a ideme dolu. Gratulácie v TEKMAR skupine pribúdajú a aj napriek tomu, že sme nestihli limit, baby a chlap sú na nás hrdé 😊 a tešia sa spolu s nami.

V areáli hotela Amélia**** v Novej Lesnej nás čaká výborný obed v podobe vegetariánskeho lasagne. Počkáme si ešte na vyhodnotenie jednotlivých kategórií a je čas ísť domov. Eufória a skvelé pocity vo mne zostávajú ešte niekoľko dní a motivujú ma do ďalšieho tréningu. Viem, že budúci rok sa chcem opäť zúčastniť, a mám celý rok na zlepšenie – časový limit budúci rok bude už 1hod a 56 minút 😊 To dám ľavou zadnou (ha ha :D )

Ak aj vy ste, alebo chcete byť aktívne, ale chýba vám motivácia a podpora, pridajte sa k nám do skupiny TEKMAR – vaša zabalená energia https://www.modrykonik.sk/group/9546/ , kde to žije, kde sa cvičí, behá, alebo aj len tak relaxuje, varí, pečie, mixuje smoothie a všetky naše aktivity nám spríjemňujú chutné a zdravé TEKMAR tyčinky 😊