Knižnica či kníkupectvo? A ako som na tom ja?...

Ozajstný knihomoľ je vždy rád, keď má stále k dispozícii nové a nové knihy. Aj keby mal len jednu novú doma, len nech vie, do čoho sa pustí po prečítaní tej aktuálnej. Ja patrím medzi tých, ktorí milujú kopy pripravených kníh. Vzhľadom na málo času, ktorý mám, pretože som neustále zavalená prácou, tá kopa stále rastie a rastie, pretože doslova bažím po nových knihách. Je niekoľko spôsobov, ako sa k nim dostanete od kúpy cez knihobúdky až po knižnice. Lenže, ako si vyberáte vy? Ja si niekedy, bohužiaľ, vybrať ani neviem. A preto som sa rozhodla predstaviť vám môj pohľad na pozitívne a negatívne stránky knižníc či kníhkupectva.

Knižnica

Miesto, ktoré od nepamäti slúži ako chrám múdrosti a duchovných zážitkov, by malo predstavovať prvý kontakt malého dieťaťa so svetom popísaných stránok a farebných prebalov. Jasné, že aj doma má knižky a to rôzne. Začína gumenými obrázkovými a pokračuje leporelami a rozprávkami. Lenže, prečo mnohé matky berú svoje deti do knižnice? Nie je to len preto, aby si ony požičali nejakú ľúbostnú literatúru s nádychom erotiky, ale aby sa práve ich ratolesti učili, ako sa správať ku knihám ako niečomu vzácnemu či ako k cudziemu majetku, ktorý môžeme užívať po dodržiavaní istých podmienok.

Knižnice ma odjakživa fascinovali a to predovšetkým tie v starých budovách. Ich veľkolepé priestory, nádherné oblúkovité stropy, staré drevené police... to všetko vo mne ako čitateľovi vyvoláva pocit výnimočnosti, preto som milovala Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorú som ako študentka často navštevovala. Takže prvá veľká a nezanedbateľná výhoda vlastnenia čitateľského preukazu sú práve pompézne priestory útočiace na váš zrakový zmysel a vytvárajúce príjemnú atmosféru. Bohužiaľ, nie všetky knižnice majú takúto možnosť.

To, že si svoj domov nezahlcujete knihami, ktoré ste už prečítali, a ktoré zaberajú priestor novým či pre vašu dušu významnejším, je ďalšie plus. Nemusíte míňať svoje peniaze. Jednoducho zájdete do knižnice, požičiate si naraz aj desať kníh a po prečítaní ich rovno vrátite, takže nemáte výčitky svedomia, že ste zaútočili na svoje financie.

Biblioboxy sú presne pre mňa. Neviem, kto túto myšlienku navrhol a zrealizoval, ale mám pocit, že sa snažil vyhovieť práve mojej prokrastinačnej povahe. Vždy si všetko odkladám na poslednú chvíľu, preto sa mi často stáva, že nestíham knižky vrátiť resp. som šťastná, že mám aspoň tri minúty na to, aby som odparkovala auto pred knižnicou, prebehla cez cestu a vhodila knižky do biblioboxu. Perfektný vynález. 🙂 

Čo ale, hlavne pre seba, beriem ako obrovské negatívum, je fakt, že niektoré knižky si môžete požičať len na krátky čas a nemôžete ich predĺžiť. Vzhľadom na to, že niekedy potrebujem dlhší čas na prečítanie a spracovanie, skutočne je to veľmi obmedzujúce. Na druhej strane, chápem, prečo to knižnice robia. Niektoré knihy sú skrátka veľmi žiadané a vzácne a knižnice chcú vyhovieť čo najväčšiemu počtu čitateľov. Keby som knižku vlastnila, takýto problém by nenastal, takže v niektorých prípadoch ja naozaj lepšie, aby bola tá kopa stránok vaším majetkom.

Kníhkupectvo

Poznáte to. Teplo nákupného centra, nablízku obchody s oblečením s najnovšou módou, kávička s kamoškou a deň v meste zakončíte návštevou obchodu, ktorý vás aj tak stojí najviac peňazí - kníhkupectvom. Vôňa nových kníh, obrovský výber a rôzne knihomoľské doplnky vás doslova nútia vziať si domov novú knihu...len jednu...len tú v zľave... 

Je to perfektný pocit vlastniť nejakú knihu. Nikto pred vami ju nečítal, je len vaša a vy si tam môžete robiť poznámky, môžete ju mať, ako dlho len chcete, krásna efektná obálka bude zdobiť vašu domácu knižnicu a všetci si ju budú chcieť požičať, lebo im na ňu ponúknete vlastný názor. Navyše sa nemusíte stresovať, že prešvihnete termín v knižnici a budete platiť penále. Nemusíte sa jej nikdy vzdať.

Krásne biele čisté strany sú síce veľkým lákadlom, a to v tomto zmysle myslím hlavne seba, no je potrebné sa zamyslieť, či to u mňa doma nakoniec nebude vyzerať ako v antikvariáte či v sklade. Keď sme sa sťahovali, dlhú dobu sme na striedačku spálňu a obývačku používali ako skladisko a kopy kníh som doslova prekračovala a dávala ich pod stoly a na skrine, aby som mohla v obývačke prejsť od televízora ku gauču. A to už je extrém, ktorý by som nerada musela zažiť znova. Vybrané tituly som nejako popchala do políc v obývačke, knihy, ktoré sa chystám čítať, sú bezpečne uzavreté v krabici pod posteľou a zvyšku som sa musela zbaviť pomocou bazáru. Takže miesto pre nové knihy by malo byť prvým kritériom pri ich kúpe.

Ak nepatríte medzi zberateľov kúskov s historickou hodnotou, ale ste čitateľom, ktorý miluje akúkoľvek literatúru, predstavuje táto záľuba veľké riziko pre vašu peňaženku. Lebo však jedna knižka 4 eurá, ďalšia len 7,50, tá tretia je v zľave len za 10,90 a za tú novú detektívku, ktorú rozhodne musíte mať, lebo máte celú sériu, vysolíte 9,95 eur. Takže pri jednej návšteve tohto priestoru môžete byť ľahší tak v priemere o 30 eur, čo predstavuje aspoň u mňa viac ako jeden deň práce. Takže aj toto je záležitosť, nad ktorou by ste sa mali ako kupujúci zamyslieť. Alebo potom navštíviť antikvariát, kde knižky dostanete za oveľa lepšiu cenu. Nemusia však byť v perfektnom stave, ale s tým musíte rátať.

Nemyslím si ale, že by niečo predčilo vôňu tohto magického nového predmetu.

Keď sa na to tak pozerám a svoj výtvor dokola čítam, naozaj to vyzerá, že skôr inklinujem k návšteve knižnice a to najmä z ekonomických dôvodov. Myslím si, že obe majú svoje výhody a nevýhody. Knižnica mi poskytuje estetický zážitok z prečítaného prakticky zadarmo a kníhkupectvo ponúka najnovšiu literatúru v nových lesklých obálkach. Akokoľvek sa rozhodnete rozšíriť svoj čitateľský zoznam, dokážem vás veľmi dobre pochopiť. A ako ste na tom vy? Knižnica či kníhkupectvo?

Peťa🙂