Zrkadlá
“Moje dieťa toto nikdy robiť nebude ako tam ten nevychovaný fagan” hovorila som si. “Keby to urobí moje dieťa, takú dostane na riť” hovorila som si v duchu a bolo mi trápne aj za tú mamičku. A dnes? Viem, že to je obdobie, ktoré prejde a treba byť len o trošku viac trpezlivejším.
V tehotenstve som si predstavovala aký bude povahovo a samozrejme som si vytvorila fiktívny zoznam aký URČITE nikdy nebude on. Áno na mojom zozname boli všetky tie predstavy ako kričí a hádže sa v obchode o zem, ako ma bije, šticuje, odtláča od seba, ako si sadne a nechce ísť ďalej. Ako to však väčšinou býva predstava versus realita je diametrálne odlišná.
Než sa narodil Mateo, snažila som sa prečítať čosi o výchove a absorbovať do seba, čo najviac nových informácií, aby som bola pripravená na svoju novú životnú úlohu. Nebudeme si klamať, že ľahšie sa to číta, než sa to aplikuje na svoje dieťa dennodenne. Viem, kde je vôľa, tam je cesta. Ja sama som sa stala o niečo trpezlivejšia a aj keď ma skúša, kedy mi povolia nervy, snažím sa nekričať. Nie vždy sa to dá, hlavne keď sa o neho bojím napr. keď vylezie na okennú parapetu, konferenčný stolík, vyliezť na komodu, kde je televízor a prevrhnúť ho na seba, prípadne uteká s nožíkom, ktorý dočiahol, keď vyliezol na nočník... Zľaknem sa a už je môj hlas niekde na vrchole s piskotom a preskakovaním hlasu, ale naučíme sa to spolu.
V období vzdoru je dôležité uvedomovať si, že dieťa sa správa neovládateľne z dôvodu, že nedokáže ovládať svoje emócie. Nerozumie im, prekračujú hranice jeho skúseností a schopností, aby dokázalo s rozvahou spracovať svoje negatívne pocity, ktoré ho ovládli. Vtedy sme tu my, rodičia, aby sme ho „podržali“ a tieto chvíľky, na ktoré sa nedokáže dieťa pripraviť, prežilo čo najmenej traumaticky. https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/435/obdobie-vzdoru-ako-reagovat-pri-zachvatoch-hnevu
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie a preto si treba zapamätať, že čo zasejeme do nich teraz, keď sú maličkí, to budeme žať, keď budú veľkáčmi. Preto nekrič, veľa vysvetľuj a aj keď si myslíš, že to ešte nechápe, ver, že chápe.
Spomeň si ako si neznášala, keď kričali rodičia po tebe a zamýšľala si sa, či sa to nedá povedať aj inak. Dá, len sa treba trošku posnažiť zapracovať aj na sebe. Možno chce sa na seba iba upriamiť pozornosť, aby si odložila mobil, varenie, počítač, kávu, knihu a išla si sním len skladať kocky, prejsť sa alebo si čítať knižku v stane. Všetky tie povinosti dňa, udalosti na facebooku alebo instragrame na teba počkajú, ale tvoje dieťa ťa potrebuje teraz.
Pamätaj deti sú zrkadlá, odrážajú to čo vidia.
A tak odkladám laptop a ideme sa zasa hrať 🙂
Odporúčame
Začni písať komentár...
kedy napišeš knihu🙂