Aké je to byť slobodnou matkou v dnešnom svete?
Podľa mňa, je to rovnaké, akurát je tam pridané slovíčko slobodná, aj keď so slobodou to nemá nič spoločné. Stále som mama. Slovíčko slobodná zo mňa nerobí horšiu mamu, než sú zadané, či vydaté mamy. S tým rozdielom, že v noci sa delím o posteľ, iba s malým a cez deň obskakujem, iba jedno dieťa 😉.
Dôležité je hlavne, aspoň čiastočne sa s týmto „stavom“ zmieriť vo svojej hlave. Čo si budeme hovoriť, počúvam to často a asi by to bolo tak, aj v mojom prípade. Nakoľko ani to, že máš manžela, priateľa, či partnera, ti nezaručí, že nebudeš na všetko väčšinou času sama. Keďže muž musí chodiť do práce, zarábať peniaze. Áno, v práci nie je celý deň a potom príde a pomôže (večná sláva starostlivým mužom), toto som úprimne v dobrom závidela každej jednej, ktorá mala takúto raritu doma.
Na začiatku, keď sme s Mateom bývali u našich, mi „partnera“ vynahrádzala rodina a tak sa s malým hrali, pestovali, prebaľovali, kočíkovali, kúpali, keď sa im dalo, aby som mohla dospať kolikové noci, zúbkové párty, očkovacie a splnové seansy. Vôbec nie je hanba požiadať o pomoc, keď už nevládzete, od toho máte rodinu a bolo by teda sprosté, ak by Vás odmietli. Samozrejme nie vždy sa dá, vtedy človek chodí ako zombie, nemá náladu ani len pozdraviť v obchode, veď to poznáte stačí len vydržať nič netrvá večne a pri dieťati duplom.
Keby sa môžem vrátiť v čase, odkázala by som si, aby som sa pripravila na to, že nie vždy to bude ľahké a minimálne na začiatku obetuješ samú seba, pretože voľného času pre seba, už nebude toľko. Tak napríklad obočie si nebudeš pravidelne trhať, ale raz za čas sa uspokojíš stým, že si dorastajúce chĺpky odstrániš žiletkou, pedikúra je hudba ďalekej budúcnosti, ak zrovna tvoja sestra nemá dobrú náladu a nezľutuje sa. Bolo celkom komické snažiť sa, zložiť sama kočík, či už do auta alebo z auta. Než sme sa pobalili a vybrala som sa s vajíčkom z 3.poschodia peši v ruke, tak som bola spotená až na zadku. Bože a aby som nezabudla na povestné detské načasovanie, to bola úplne najväčšia tragikomédia.
Stávalo sa nám často, že už keď už sme boli vychystaní, v tom prišiel prd a mal to až na chrbte. V lepšom prípade som si v tom zhone zabudla odsať mlieko, ktoré som chcela mať po ruke na cestu pre prípad núdze (na začiatku som sa hanbila kojiť vonku, pritom je to také prirodzené), a na poslednú chvíľu bolo treba pánka nakojiť. Vtedy som závidela všetkým, ktoré dávali umelé mlieko a nikdy s prísunom mlieka nemeškali (tie plačúce árie mi fakt nechýbajú, keď som sa oneskorila, čo i len o minútu než bolo zvykom). Meškali sme vždy a všade, preto sme prvé mesiace ani nikam mimo našej dediny nechodili, pretože vždy to skončilo vystresovanou matkou a plačúcim dieťaťom (ani teraz ma to nikam neláka, keďže Mateo má rád miesta, ktoré pozná).
Jednak som bola v strese z ľudí, nebola som v stave odpovedať na otázky, ktoré som aj tak nikdy nedostala, ale moja hlava si ich vsugerovala a tak som si kočíkovala poväčšine sama. Bola to chyba, dnes to už viem. Nikto nikdy sa ťa neopýta na nič, načo ty sama nechceš odpovedať, pokiaľ si teda nemyslí, že má na to právo. Nikto okrem tvojho dieťaťa nemá právo sa pýtať na čokoľvek z tvojho súkromia, to si pamätaj. Jedine komu budeš raz musieť odpovedať na otázky, je to tvoje dieťa. Nikto iný.
Ak si zvolíš život dať a nie vziať, ver, že nikto, ani tvoje dieťa ťa nebude nikdy volať „slobodná mamička“, ale bude ťa volať mamička, a ani nikto z ihriskového „mama gang“ ti nevymyslí prezývku „slobodná matka“ (určite nie priamo) a dokonca ani štát, termín slobodná matka nepozná. Nazývajú nás osamelými rodičmi (osamelá matka, či otec). Je nová doba, ľudia sa už na slobodné mamy nedívajú cez prsty, ani ťa neprinútia do svadby bez lásky ako kedysi.
Neboj sa, nie si ani prvá, ani posledná, ktorej sa to stalo a nie si ani o nič horšia, než iné mamy. Občas budeš na nervy a budeš vymýšľať ako vynesieš do bytu nákup a spiace dieťa, tak aby si ho nezobudila, občas si vynesieš po schodoch kočík aj s dieťaťom sama, inokedy si podržíš dvere pri vychádzaní, aby ti nevrazili do kočíka, alebo pôjdeš ovešaná z nákupu ako vianočný stromček, stane sa ti to ešte xy krát.
Ale pamätaj si, máš dieťa, máš to najkrajšie a áno aj najťažšie poslanie, aké môže žena mať– byť MAMA. Či už s partnerom, alebo sama, stále si mama a dokážeš pre svoje dieťa aj nemožné, len si prosím ťa VER. Ja ti verím.
Začni písať komentár...
Moje zlaticka ❤️