Odpúšťanie

“Si tým, kým si bol a budeš tým, kým si.” Povedal Buddha. Občas sa zamýšľam sama nad sebou, aká som, či som dobrý človek. Odpoveď jasnú nemám, lebo som aj dobrý, aj zlý človek, záleží na okolnostiach a teda aj na tom, o koho ide. Nebudem sa hrať na Matku Terezu a odpúšťať, ja to neviem. Moja obrana voči týmto ľuďom spočíva v tom, že pre mňa jednoduchu zomrú. Samozrejme sú tu aj ľudia, ktorým som odpustila. Nie slovne ani osobne, ale v sebe samej. Tak ako povedal Ježiš na kríži “Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia.” Tak je to aj s malého “sploditeľom”. Ja sa na neho nehnevám, neviem to, lebo aj vďaka nemu mám úžasného syna. Ale hnevám sa na neho preto, lebo o neho nejaví záujem, nepodieľa sa na výchove a prichádza o tie všetky krásne momenty v Mateovom živote. Moja osobnosť je v tomto prípade rozpoltená, na jednej strane som rada za syna na druhej nahnevaná z jeho prístupu, aj keď on to berie, že sa len drží toho, čo mi povedal v tehotenstve “Nechcem to a ani sa o to nebudem starať.” Mateovi mužský vzor chýba, len budúcnosť ukáže, či bude v odpúšťaní ako ja...