“Ockov vzdor”

Dnes sú to tri roky, čo som zistila, že v mojom tele bijú dve srdcia. Tu sa začalo najväčšie dobrodružstvo môjho života-MATERSTVO. Avšak bez otca. Či sa niečo zmenilo za tie roky?

Zdá sa mi to ako včera, keď mi doktorka povedala “Gratulujem, pozrite sa sem, ste tehotná”. Nebudem Vás klamať, neverila som vlastným ušiam ani očiam. Stalo sa. Vybral si ma. Malý zázrak, ktorému som sa rozhodla život dať a nie vziať. Každé jeho “Maminka milujem ťa” ma len utvrdzuje, že ON bola najlepšia voľba.

Jasné, že som si nevedela predstaviť ako to dám, ani aké to bude, neverila som si vtedy, neverím si občas ani dnes, ale viem, že máme blízko nás ľudí, ktorí pomôžu a nakopnú ma, keď dochádzajú sily.

Slovo strach naberie pravý význam, až keď sa stanete rodičmi, pocítila som to už na začiatku, keď skončil ako novorodeniatko na JISke. Ten istý strach prichádzal pri každej horúčke, či ďalších pobytoch v nemocnici. Verte, že by som radšej prekonala svoj strach z výšok a skočila bungee jumping.

Obavy idú v rodičovstve akosi ruka v ruke automaticky, pretože sa prirodzene o svoje dieťa strachujete. 

Aj ja sa bojím. Bojím sa toho, čo príde, pretože viem, že onedlho prídu otázky “Mami a prečo ja nemám ocka?” aká odpoveď bude ideálna, aby som neublížila tejto čistej dušičke? Povedať pravdu? Keď ani ja sama, nie som s ňou zmierená… 

Otcom sa muž totiž nenarodí, otcom sa musí stať..

Pokračovanie tu:

http://momofmateo.sk/30-10-2015/