Turistika sa v posledných rokoch stala obľúbenou aktivitou aj pre Slovákov. Životný štýl v tomto tisícročí je úplne odlišný ako v minulosti a ľudia začínajú čoraz viac hľadať útechu v lone prírody. Prechádzky po horských chodníkoch sú obľúbené dokonca aj v rodinách s malými deťmi, pretože deti určite nie sú prekážkou v turistike.
Výlet zo Štrbského plesa na Popradské pleso bol náš prvý celodenný výlet, ktorý sme s dcérou absolvovali vo Vysokých Tatrách. Mala vtedy 7 rokov. Zo Žiliny na Štrbské pleso sme zvolili jazdu autom, pretože sa to zdalo pohodlnejšie ako cestovať vlakom či autobusom.
Nevýhoda cestovania autom do Vysokých Tatier spočíva v hľadaní parkovacieho miesta a v poplatkoch za parkovanie. My sme parkovali pri jednom penzióne, pretože na centrálnom parkovisku, ktoré je najlacnejšie už bolo všetko obsadené.
Z auta sme si následne zobrali batohy s potrebnou výbavou, čiže veľa pitia, sladkosti na doplnenie energie a iné normálnejšie jedenie ako obložený chlebík, rožtek. Na výlete sme boli v septembri, počas celého dňa bolo príjemne teplo, ale v batohu nám nechýbalo ani teplejšie oblečenie, pretože v Tatrách je počasie nevyspytateľné.
Keďže sme mali v pláne dať si okruhovú turistiku, v podstate bolo jedno či auto necháme na parkovisku pri Štrbskom plese, alebo na parkovisku pri železničnej zastávke Popradské pleso.
Zo Štrbského plesa na železničnú zastávku Popradské pleso nám cesta trvala približne pol hodinky, v tejto lokalite sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorá vedie takmer až k plesu. Cestou sme si vychutnávali pohľady na krásy Mengusovskej doliny a miestami sme sa poriadne zapotili, pretože slnečné lúče výdatne hriali a spočiatku sa nebolo pred nimi kam skryť. Dcéra bola mrzutá, každú chvíľu postávala, sťažovala sa na teplo a pekne nás potrápila. Ešteže sme po ceste stretli príjemný mladý pár s milým psíkom, ktorý sa podujal na ťažkú úlohu a to robiť spoločnosť pre naše dieťa. Neskôr sa podmienky zlepšili, keďže chodník z veľkej časti vedie cez les, ktorý poskytuje príjemný tieň.
K symbolickému cintorínu, ktorý sa nachádza na tejto trase sme dorazili asi za dve hodinky, čo je približne o hodinu viac ako píše plánovač, no my sme s takýmto zdržaním aj počítali a mali sme dostatočnú časovú rezervu na zvládnutie celej cesty. Symbolický cintorín sa nenachádza priamo na trase a možno ho obísť, ale bola by to veľká škoda.
Z chodníka, ktorý vedie cez toto pietne miesto sme sa napojili na pôvodný chodník, ktorého asfaltový povrch vystriedali upravené skaly.
O niekoľko minút sme sa už kochali pohľadmi na zelený odraz vody Popradského plesa, tiež na chatu, ktorá stála priamo oproti nám a na okolité štíty, ktoré sa beleli do krásy. O ďalších približne 15 minút sme už boli na chate, kde sme sa rozložili na jednom zo stolov a pochutnali si na so sebou prinesenom obede.
Asi po hodine oddychu a po načerpaní fyzických aj psychických síl sme pokračovali ďalej. Keďže sme nasledovali ostatných turistov napojili sme sa na červenú trasu, ktorá je vraj v lete omnoho zaujímavejšia, nakoľko ponúka lepšie výhľady na Mengusovskú dolinu ako zimná cesta, ktorá je značená na zeleno.
Počas celej cesty sme si vychutnávali prekrásne výhľady, no čuduj sa svete, naša osemročná dcéra zažila to najlepšie až nakoniec. Úplne ju uchvátili skokanské mostíky, na ktoré sme z chodníka mali perfektný výhľad.
Na záver cesty sme si posedeli na jednej z lavičiek pri Štrbskom plese a potom sme sa plný zážitkov vydali na cestu domov.
Podľa plánovača a tiež podľa informácii z rôznych informačných stránok celá vyššie popísaná trasa, ktorej dĺžka je 11,8 kilometra, by sa mala dať prejsť za 3 hodiny aj 20 minút. Nám sa ju spolu s osemročnou dcérou podarilo prejsť za 6 hodín, ale s takýmto zdržaním sme vopred počítali. Pre menšie deti je turistika o niečom inom ako výhľadoch na krásne štíty alebo načerpávaní energie, či udržiavaní kondičky, aj preto sme na ňu netlačili, nechali sme ju pohrať sa v tráve, sledovať chrobáky, naháňať motýle, hrať sa so psíkom. Myslím, že aj vďaka tomuto prístupu sme si užili príjemný deň a každý sme si so sebou odniesli príjemné zážitky.
Začni písať komentár...