Potulky s dieťaťom: Žiarska dolina v Západných Tatrách

Príroda je nevyčerpateľný zdroj energie, taký bezplatný liek a pohladenie na dušu. Ani s príchodom deti sa rodičia nemusia vzdať turistických výletov, treba ich len prispôsobiť fyzickej zdatnosti a veku dieťaťa.  Medzi takéto turistické trasy, ktoré si možno užiť aj s menšímimi ratolesťami patrí aj tatranská príroda v Žiarskej doline.

Tento turistický výlet sme sa s osem ročnou dcérou rozhodli absolovať menej pohodlným spôsobom, čiže v kombinácii s vlakom a autobusom.  Na celodenný výlet takéhoto typu si vždy do batohu pribalíme aj náhradné oblečenie, respektíve oblečenie, ktoré by sme mohli potrebovať pri zmene počasia, v tomto konkrétnom prípade to boli tričká s krátkým rukávom a kraťasy, okrem toho sme nezabudli ani na krém s ochranným UV faktorom, šiltovky, slnečné okuliare, vlhčené aj nevlhčené vreckovky, čelovku, dostatok tekutín a nejakú tú čokoládu na rýchle doplnenie energie. Zo Žiliny do Liptovského Mikuláša sme cestovali rýchlikom, čo bolo celkom pohodlné. Z Liptovského Mikuláša naša cesta pokračovala  autobusom  z autobusového nástupišťa, ktoré sa nachádza  blízko železničnej stanice, do obce Žiar, kde sme vystúpili na konečnej zastávke. Odtiaľto sme už peši, spolu s ostatnými turistami, pokračovali asfaltovou cestou k chate Žiar.  Na výber sú dve možnosti, jedna vedie po asfaltke až k samotnej chate, druhá je trochu náročnejšie, ale určite zaujímavejšia a ide cez les. My sme sa vybrali tou cez les.

Prvou zaujímavosťou na tejto turistickej trase bola Medvedia štôlňa, jediné sprístupnené banské dielo na Liptove. Určite sa oplatí obetovať niekoľko eur a vôjsť dovnútra bane, kde si možno pozrieť ako sa v dávnej dobe ťažilo zlato. Okrem toho je Medvedia štôlňa súčasťou projektu "Bájna ríša Agharta". Každý kto chce môže sa do projektu zapojiť  v ktorejkoľvek zo štyroch krajín, na ktoré tvorcovia rozdelili Liptov.  Je to v podstate zberateľská hra, v rámci ktorej môžu zberatelia na určených miestach získať pamätnú mincu (treba ju kúpiť) a pečať do mapy. Po získaní všetkých štyroch pečatí dostane zberateľ piatu vzácnu mincu krajiny Agharta. Zbieranie mincí nie je nijako časovo obmedzené, je to dlhodobý projekt, ktorý prebieha už niekoľko rokov. Celkovo sú tieto krajiny štyri: Netopierkovo (Jánska dolina), Mincovníčkovo (Liptovský Ján), Sv. Barborka  (Žiar) a Permoníkovo (Podbanské).

Po prehliadke Medvedej štôlne sme pokračovali v našom výlete ďalej po asfaltovej ceste. Približne po desiatich minútach sme prišli k bodu, kedy sme sa mohli rozhodnúť či pôjdeme ďalej po asfaltke alebo cez les. Keďže obe máme radšej prechádzku lesom, prešli sme lavičkou cez potok a pokračovali sme po lesnej cestičke.

Z lavičky sme pomalým krokom a s častými prestávky asi za hodinku a pol prišli až chate Žiar. Po ceste sme si sem-tam odtrhli sladučkú čučoriedku (pretože vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie, keď vyzerajú tak lákavo je ťažké), vychutnávali sme si výhľady na okolitú krajinu, hoci miestami ich kazil pohľad na vyrúbané a holé miesta po ťažbe dreva. Kúsok pred chatou Žiar sa lesná cesta spája s asfaltovou, ktorá vedie až k chate. Už zdiaľky sme videli a počuli zurčiacu vodu Šarafiniového vodopádu stekajúcu po skalách blízko cesty.

Na Žiarskej chate sme si chvíľu oddýchli, osviežili sa nanukmi a chladenými nápojmi. Po chvíľke sme v našej ceste pokračovali ďalej k symbolickému cintorínu a potom k už spomínanenmu Šarafiovému vodopádu, ktorý v približne 20 metrovej kaskáde steká po skalách z výšky 1480 metrov nad morom. 

Na cestu späť sme si zvolili asfaltku, no využili sme možnosť zapožičania kolobežok, na ktorých sme sa spustili takmer až k autobusovej zastávke. Jazda na kolobežke dolu kopcom je naozaj skvelý adrenalínový zážitok, samozrejme, s rešpektom a zdravým rozumom. V požičovni pri Žiarskej chate si každý, kto má chuť, môže za poplatok požičať kolobežku aj s prilbou, na ktorej sa spustí  až k ústiu Žiarskej doliny, kde kolobežku odovzdá príslušným zamestnancom požičovne. Tí ju okamžite podrobia technickej kontrole, aby ju mohli autom vyviesť späť k chate a požičať ďalšiemu záujemcovi. A je ich naozaj veľa, okolo nás to dolu cestou na kolobežkách len tak svišťalo.

Pri takomto type tursitického výletu treba mať celý čas na pamäti čas, čo je veľká nevýhoda.  Je potrebné mať presne zistené, kedy najneskôr musíme odísť z tohto malebného horského prostredia, aby sme sa bezpečne dostali domov, najmä ak máme zo sebou dieťa. Keďže sme s dcérou boli veľmi opatrné a k autobusovej zástavke sme dorazili s väčšou časovou rezervou, stihli sme si oddýchnúť v areáli salaša Žiar, kde sú rôzne preliezačky pre deti.

Spiatočnú cestu z Liptovského Mikuláša do Žiliny sme absolvovali osobným vlakom, čo nebola šťastná voľba. Cestovanie týmto typom vlaku bolo pre moju dcéru veľmi nepohodlné, únavné a dlhé. Výlet a získané zážitky nám to, ale určite nepokazilo. 

#cestovanie