O tehotenskej zlatej rybke

Aj takto by sa dalo nazvať to, čo momentálne prežívam. A čo prežíva každá tehuľka v piatom mesiaci tehotenstva. Prichádza to znenazdajky a spočiatku sa dokonale kamufluje za rozličné telesné prejavy. Ale neskôr je to čím ďalej tým viac špecifické a už nezameniteľné.

Tehotenský kalendár mi ukázal 18. týždeň. Už nejaký ten piatok predtým som všade čítala slová typu: "Gratulujeme, mamička, už určite cítite pohyby vášho dieťatka". Lenže ja som ich necítila. Jediné, čo som v danej oblasti svojho tela cítila, boli pohyby tráviaceho ústrojenstva po výdatnej porcii strukovín 🙂 Čakala som, kedy to príde a popravde som sa aj trochu bála, či mi to nebude nepríjemné. Predsa len, som prvý raz tehotná a vôbec netuším, ako tie pohyby žena pociťuje.

Prišiel 19. týždeň a ujo google ma zas a znova presviedčal, že sa už určite nezmestím do starého oblečenia a musím si kúpiť oblečenie pre tehotné, čo bolo, samozrejme, sprevádzané množstvom reklám na eshopy s tehotenskou módou. Stále som sa však do svojho oblečenia v pohodičke zmestila a tehotenské gate, čo som si raz kúpila, mi boli obrovské, takže asi tak. V súlade s heslom "nie, radšej knihu", som si teda zašomrala, reklamy preskakovala a zvedavo čítala ďalej, čo ma tento týždeň tehotenstva čaká a neminie. Opäť prišla reč na pohyby. Hovorila mi o nich aj moja švagriná, ktorá mala v tom čase už pôrod "predo dvermi". A veruže sa čosi aj začalo diať.

V jeden pekný januárový večer, keď som cvičila svoju jemnú a šetrnú posilňovaciu zostavu v pohodlí domova, som vystrela ruky nad hlavou a natiahla sa. A v tom: Híííííííííííííí! Až som sa zľakla. Čudesný - prečudesný pocit v mojom bruchu. Akoby vo mne plávala rybka a z celej sily ma šťuchla. Po chvíli to zopakovala. Srdce sa mi rozbúšilo. Radosťou, ale aj zvedavosťou. Asi aj láskou, nádejou, zdesením, šťastím, obavami... všetkým 🙂 Jeeeej, tak toto je ono? Toto je náš junior? Raz som zhíkla tak, že až manžel priletel s "infarktovým stavom" do izby, či žijem.

Prvé pohyby bábätka sa objavovali veľmi sporadicky a jednorazovo, no zato šlo o riadnu spartakiádu, preto som sa zakaždým aj trochu zľakla, keď sa rybka začala metať. Manžel mi s očakávaním prikladal ruku na bruško. Vystihol to aj v čase, keď bábo kopalo, dokonca presne tam, kde mal ruku, ale ešte nezacítil nič.

Až v 20. týždni sa začala rybka pohybovať tak, že už som ju cítila častejšie. Bolo to krásne. A už som nehíkala 🙂 Rybka sa už zžila so svojim rybníkom a veselo si v ňom plávala. Prihovárala som sa brušku a zakaždým na mňa vtedy vytriešťal oči náš pes, či som sa azda nezbláznila. Inak, pes a moje tehotenstvo, to je kapitola sama osebe, takže o tom zas niekedy nabudúce 🙂 Práve v tomto týždni manžel prvý raz pocítil pohyb svojho synčeka alebo dcérky (toto tajomstvo nám ešte náš špunt neprezradil). Zaplavil ma vtedy nádherný pocit obrovitánskej lásky k manželovi a lásky k dieťatku. To sa ani nedá opísať slovami 🙂

Nuž, a to je zatiaľ všetko, ďalšie pohybové príhody s mojim bábom ma ešte len čakajú. Ale už teraz viem, že si túto moju rybku musím dosýta vychutnať, pretože keď potom prídu na rad poriadne kopance pod rebrá, to už asi nebude taká sranda. Myslím, že potom budem híkať ešte viac :D